Ešte pred tromi mesiacmi vyzýval ľudí na dovolenkovanie vo svojej krajine, no zastihli sme ho v Chorvátsku. Slovenský epidemiológ šéfuje epidemiologickému tímu zodpovednému za riadenie karanténnych opatrení na českom ministerstve zdravotníctva. Lekár, cestovateľ, organizátor humanitárnej a rozvojovej pomoci, epidemiológ a pedagóg Rastislav Maďar (47) patrí medzi svetovo uznávaných odborníkov. Rozprávala sa s ním Martina Utešená.

Prekvapilo ma, že ste na našu ponuku na rozhovor reagovali z Chorvátska. Ako bolo na dovolenke?

Bolo tam výborne a nemal som pocit žiadneho ohrozenia. Držali sme rozstupy, bývali v apartmáne, ktorý veľmi dobre poznáme, cestovali sme autom. Bolo ľahké minimalizovať čas kontaktu s ostatnými ľuďmi. Vieme, že pätnásť minút je už riziko.

Prečo ste nezostali doma? Sám ste pred pár mesiacmi vyzývali ľudí, aby to urobili.

Toto vyjadrenie treba vnímať v čase, keď som to povedal. Bolo to pred niekoľkými mesiacmi. Vtedy sme mali vážnu obavu z importovania dovolenkových nákaz. Keď sa situácia ďalej vyvíjala a videli sme, že Európa nám zozelenela, povedal som si, že nevidím nič zlé na tom, ak pôjdem do vlastného apartmánu, ktorý sme mali rok predplatený. Za týchto okolností si dokážeme rizikové faktory postrážiť. Mali sme, samozrejme, vlastné zásoby jedla, do obchodu sme chodili v čase, keď v ňom bolo najmenej ľudí a podobne. Nie je dôležité, kde ste na dovolenke, ale ako sa správate. Je rozdiel, či trávite dovolenku v apartmáne a idete tam autom alebo v hoteloch, kde sa dostanete verejnou dopravou, alebo na hromadných akciách pijete slamkami z jedného vedra.

Vidím, že vám stále ležia v žalúdku českí turisti, ktorí po megapárty na ostrove Pač v Chorvátsku doniesli do Českej republiky koronavírus.

Napriek všetkým upozorneniam a prosbám, že každý sa musí správať zodpovedne, sa to stalo a tieto prípady sú pre mňa varovaním, že ľudia už hrozbu koronavírusu neberú dosť vážne. Títo mladí ľudia išli na vychýrené párty miesto, kde sú medzinárodne známe nočné kluby a kde sa tancuje, ale predovšetkým pili z jednej nádoby alkohol. Nakazilo sa tam niekoľko desiatok ľudí. To je skutočne niečo, čo by sa nemalo diať, lebo nákazu zavliekli do Česka, zaťažili systém, vystavili riziku ostatných ľudí. Považujem to za nezodpovedné.

Východ Chorvátska je na tom momentálne najhoršie, čo sa týka nových prípadov. Odporučili by ste našim, aby tam v tejto situácii cestovali?

Ak niekto nepôjde na hromadnú akciu a dodrží základnú prevenciu, tak je to v poriadku. V Česku sme mali prednedávnom prípad, že ľudia boli síce na lodi, takže boli homogénna skupina ľudí v dobrej izolácii, ale išli do Zadaru na párty, kde bolo tristo ľudí a nakazili sa. Skutočne záleží ani nie tak na tom, kde ste, ale ako sa správate a koľko budete mať rizikových kontaktov. V tomto zmysle je rodinná dovolenka v Chorvátsku menší problém ako hromadná akcia v Českej republike.

Otvorili sa charterové lety, ľudia sa začali rozlietavať. Čo si myslíte o dovolenkových letoch do Grécka alebo Egypta?

Vzhľadom na povinnosť nosenia rúška v lietadle je šírenie nákazy menej pravdepodobné. Na druhej strane, ak vstúpite do lietadla, musíte akceptovať, že sa môžete nakaziť. Nepovedal by som, že je to nejaké „liahnisko“ epidémie. Ale rozstupy nemáte a je tam uzavretá cirkulácia vzduchu. Aj keď teda s filtrami.

Nevýhoda cestovania v týchto dňoch je zrejme aj to, že človek nikdy nevie, ako sa k nemu postaví iná krajina. Napriek tomu, že Česká republika podobne ako Slovensko takmer nemá prípady komunitného šírenia a veľká časť prípadov je dovezených zo zahraničia, niektoré krajiny ako Lotyšsko, Estónsko, Slovinsko ju majú na rizikovej listine a občania Česka môžu týmito krajinami len prejsť, mať povinný test alebo ísť do karantény. To je riziko, že ktorákoľvek krajina sa môže stať nedostupnou. Grécko oznámilo zo dňa na deň, že vyžaduje od občanov Česka test alebo karanténu. To môže kedykoľvek urobiť hociktorá krajina teoreticky aj Slovensku.

 

Je teda lepšie ísť na dovolenku v najbližších dňoch ako v septembri? Mnohí si ju nechali na september.

Nevieme, čo bude v septembri. Riziko, že dovolenkári zostanú niekde v karanténe, sa zvyšuje každý deň. Krajiny rozhodujú takzvane za pochodu. Toto riziko je však aktuálne o dosť väčšie pre občanov Česka ako pre Slovákov.

Nie je asi veľká výhra ani to, že davy ľudí poslúchli epidemiológov a zostali síce na Slovensku, ale tlačia sa na seba v radoch na lanovky či iných atrakciách.

Keď sa tí ľudia rozptýlia na väčšiu plochu, je to vždy lepšie, či už je to doma, alebo v zahraničí. Preto hovorím, nie je dôležitá krajina, ale správanie ľudí.

Na Slovensko doviezli najviac prípadov pracujúci ľudia z Ukrajiny či zo Srbska a nie dovolenkári z Bulharska či Chorvátska. Boli opodstatnené obavy nášho premiéra, ktorý vyzýval ľudí, nech sa zamyslia, či naozaj potrebujú jesť v Bulharsku broskyne? Mali sme z Bulharska v júli jeden prípad.

Podobne je to v Českej republike. Pracovné sily, ktoré, mimochodom, ekonomika potrebuje, prichádzajú z krajín mimo Únie a predstavujú najväčšie riziko. Ale pokiaľ ide o Bulharsko, premiéra chápem, lebo Bulharsko je aj na našej mape červené. Na druhej strane, aj v Bulharsku platí, že keď si človek dobre vyberie miesto a dodržuje odstup, tak by sa nakaziť nemal. Hrozí mu len nepríjemnosť, že skončí v karanténe.

ČESKÉMU PROTIKORONOVÉMU TÍMU ŠÉFUJE SLOVÁK Rastislav Maďar je svetovo uznávaný epidemiológ.
ČESKÉMU PROTIKORONOVÉMU TÍMU ŠÉFUJE SLOVÁK Rastislav Maďar je svetovo uznávaný epidemiológ.
Zdroj: Archív R.M.

Rusko v týchto dňoch oznámilo, že má prvú schválenú vakcínu proti koronavírusu. Už ju dostala dcéra Vladimira Putina, v septembri majú začať očkovať zdravotníkov. Ako ruská vakcína ovplyvní náš život?

Myslím si, že nijako. Každá vakcína má určitý proces testovania, ktorý nie je celkom dobré výrazne urýchľovať. Táto vakcína sa testovala hlavne na ruskej armáde, kde sa dobrovoľníci stali dobrovoľníkmi pomerne direktívnym spôsobom. Nevieme, či sa niekedy dozvieme pravdu o prípadných nežiaducich účinkoch. Nevidel som spôsob, ako táto očkovacia látka preukázala svoju účinnosť. Čisto teoreticky sa môže stať, že o pár mesiacov sa napríklad u dobrovoľníkov objavia nejaké autoimunitné problémy a potom to vrhne nedobré svetlo na celé očkovanie, čo by mohla byť tragédia.

Takže ruská vakcína môže pošramotiť povesť vakcín ako takých?

Áno. Podobná situácia sa stala na Filipínach pri vakcíne proti dengue a rodičia potom ne­chceli dať zaočkovať svoje deti ani na ochranu pred inými chorobami. Ja by som sa radšej spoľahol na západné vakcíny a riadny proces vierohodnej registrácie.   

Eurokomisárka pre zdravie Stel­la Kyriakidsová sa vyjadrila, že vakcínu v Európe budeme mať v decembri, možno v januári. Je to reálny termín?

To teraz nikto nevie presne povedať. Jedna vec je časový odstup kvôli sledovaniu nežiaducich reakcií, ďalšia vec je, že sa musí správne stanoviť počet dávok, zistiť, akú ochranu po zaočkovaní budú mať seniori a ďalšie rizikové skupiny, ktorých imunitný systém je slabší. Až do momentu, keď sa zrealizuje posledná predregistračná štúdia, celé sa to odslepí a zanalyzuje, nebudeme vedieť, či vakcína funguje alebo nie. December je také zbožné prianie, ale istota ešte stále nie je.

Výskum stojí farmapriemysel miliardy a s očkovaním treba prísť na trh ešte pred tým, ako klesne dopyt. Keby vírus oslaboval a mizol, časť peňazí investorov pôjde do koša.
Lekár, cestovateľ, organizátor humanitárnej a rozvojovej pomoci, epidemiológ a pedagóg RASTISLAV MAĎAR

Koľko druhov vakcín je najbližšie do ukončenia skúšania?

Ruská vakcína, čínska vakcína a dve vakcíny z takzvaných západných krajín sú teraz asi najďalej. V klinickom skúšaní sú desiatky ďalších molekúl, celkovo ich je viac ako 140.

Nakoniec sa môže stať, že budeme používať ruskú vakcínu? Ak by napríklad zlyhali západné firmy?

Myslím si, že vylúčiť to nemôže nikto, ale momentálne sa to javí ako nepravdepodobné. Je dosť možné, že klinické skúšanie v Ruskej federácii prebiehalo spôsobom, ktorý nie je v západnom svete štandardom.

Nepripomína honba za prvou vakcínou súťaž o to, kto bude prvý vo vesmíre?

Je to nepochybne otázka prestíže a určite je veľký dôraz na to, aby tu bola vakcína čo najskôr, aj z ekonomického dôvodu. Výskum stojí farmapriemysel miliardy a s očkovaním treba prísť na trh ešte predtým, ako klesne dopyt. Keby vírus oslaboval a mizol, čo sa môže stať a prajeme si to, znamenalo by to súčasne, že časť peňazí investorov pôjde do koša a budú chýbať na ďalší potrebný výskum v budúcnosti. Je teda potrebné nájsť aj správnu rovnováhu medzi ekonomikou a odborným hľadiskom.

Ak tu raz bude overená vakcína proti koronavírusu, dáte sa zaočkovať?

To závisí od vakcíny. Dávam očkovať dlhodobo proti sezónnej chrípke celú rodinu, dokonca aj svojho syna Dominika. Keď však prišla v roku 2009 pandemická vakcína proti chrípke (chrípka A - H1N1, takzvaná prasacia chrípka, usmrtila 56 Slovákov - pozn. red.), ktorej schvaľovanie bolo tiež zrýchlené, nedal som sa zaočkovať. Čakal som, až k tomu bude viac údajov. V takýchto situáciách treba vždy zvážiť benefit verzus riziko. Starý človek, ktorý má pridružené choroby a koronavírus ho môže zabiť, má tento pomer rizika a benefitu iný ako mladý a zdravý.

Malo by byť očkovanie povinné?

Je otázka, či by to nemalo byť povinné pre zdravotníckych pracovníkov, ale myslím si, že ani tam nie. Mali by mať na výber buď používanie rúška, alebo vakcináciu. Za súčasnej situácie, keď mnohí ľudia nedôverujú očkovaniu, si neviem úplne predstaviť povinné očkovanie. Malo by byť dostupné zdarma pre rizikové skupiny populácie, pre ostatných je to otázka, ale povinné nie. To by sa stretlo so zbytočným odporom.

Anketa
Dali by ste sa očkovať proti koronavírusu?
  • 24%
  • 76%

Zdá sa, že ľuďom, ktorí prekonali koronavírus, sa netvoria protilátky tak kvalitne a dlhodobo, ako by sme si želali. Bezpríznakovým sa dokonca nevyrobia vôbec. Nebude podobný problém s vakcínou? Môže sa stať, že protilátky, ktoré nám očkovacia látka pomôže vytvoriť, nebudú dosť stabilné?

Áno. Preto som hovoril, že do momentu, keď sa po poslednej fáze skúšania všetko odslepí a zanalyzuje, nebude istota. To, že momentálne skúšané vakcíny dokážu vytvoriť protilátky, je už dokázané, ale je to len prvá časť úspechu. Otázka je, dokedy v tele protilátky vydržia. Či nás napríklad po troch mesiacoch od podania vakcíny ešte budú chrániť alebo bude potrebné preočkovanie.

Ako sa koronavírus teraz správa? Je pravda, že má nižšiu schopnosť zabiť svojho hostiteľa, ale ľahšie sa šíri v populácii?

Je stále rovnako infekčný aj nebezpečný pre pacientov, ako bol na začiatku. V tomto sa nezmenil. Jediný rozdiel je, že jednotlivé krajiny si s ním vedia lepšie poradiť. Vo väčšine krajín napáda skôr mladších a zdravých pacientov, ale keď narazí na niekoho slabšieho a chronicky chorého, má stále schopnosť ho usmrtiť. Zatiaľ nie sú solídne vedecké dôkazy na to, aby sme mohli povedať, že sa oslabil.

Koronavakcínu nemáme, chrípkové obdobie príde o mesiac. Dáte sa očkovať proti sezónnej chrípke na začiatku jesene?

Robím to každý rok a význam to má nie v priamej súvislosti s koronavírusom, ale z hľadiska ochrany pred ťažkou koronavírusovou nákazou. Keď človek s chrípkou dostane koronavírus, môže mať vážne problémy.

Koronavírus je rovnako infekčný aj nebezpečný, ako bol na začiatku. Jediný rozdiel je, že jednotlivé krajiny si s ním vedia lepšie poradiť.
Lekár, cestovateľ, organizátor humanitárnej a rozvojovej pomoci, epidemiológ a pedagóg RASTISLAV MAĎAR

Čo ak sa človek dá zaočkovať proti bežnej chrípke a v čase, keď ešte nemá vytvorené protilátky, dostane koronavírus? Nebude na tom horšie, ako keby sa nedal očkovať?

Určite mu to nezhorší stav. A keď sa dá zaočkovať v čase, keď to odporúčame, tak by chrípku ešte nemal dostať. Pravý chrípkový vírus začína viac cirkulovať v decembri a januári. Október je na očkovanie ideálny mesiac. Od októbra do konca roka máme väčšiu šancu dostať iné respiračné vírusy, ktoré nie sú také nebezpečné ako chrípka.

Nemáme sa radšej dať zaočkovať už v septembri?

Nie. September môže byť ešte priskoro najmä pre seniorov. Majú už menej funkčný imunitný systém a môže sa stať, že ak sa zaočkujú v septembri, v januári už budú na zostupnej krivke hladiny protilátok.

Vo všeobecnosti sa odporúča očkovanie proti sezónnej chrípke starým ľuďom, deťom a tehotným či zdravotníkom. Mali by teraz zvážiť vakcínu aj iné skupiny ľudí?   

Je to otázka toho, nebyť chorý zbytočne. Neriskovať, že sa spoja v jednom čase rôzne nákazy. My vieme, že keď koronavírus narazí na dobre fungujúci imunitný systém, tak má veľký problém prekonať ho. Ale keď ho prekoná a dostane sa do pľúc, tak tam sa mu darí veľmi dobre. Imunitný systém niekoho, kto nie je rizikový, by práve nejaká iná viróza mohla oslabiť. Z nerizikového človeka sa naraz stane rizikový.

Ako sa vám pozdávalo, ako sa Slovensko postavilo ku koronavírusu? Keď sme mali zopár prípadov denne, premiér zakázal cestovanie a zatvoril všetko, čo sa dalo, a dnes, keď lámeme denné rekordy v počte nakazených, sa nedeje takmer nič.

Podobná situácia je vo väčšine krajín Európy aj v Česku. Polrok tvrdých opatrení slúžil na to, že sme nachystali testovacie procesy, klinické kapacity, viac o tom víruse aj vieme. Vďaka tomu sa teraz už nemusia robiť také dramatické zásahy ako na začiatku, keď sme boli v situácii, o ktorej sme nevedeli, či stojíme vo vode po členky, po kolená alebo po pás. Myslím, že Slovensko aj Česko reagovali veľmi rýchlo a správne.

DOVOLENKOVAL V CHORVÁTSKU Hovorí, že nie je dôležité, v ktorej krajine sa nachádzate, ale ako sa tam správate.
DOVOLENKOVAL V CHORVÁTSKU Hovorí, že nie je dôležité, v ktorej krajine sa nachádzate, ale ako sa tam správate.
Zdroj: Archív R.M.

Urobili sme ako krajina aj niečo, čo ste ako epidemiológ nepochopili?

Ja som bol prekvapený len z toho, že Slovensko zriadilo povinnú karanténu v rôznych ubytovacích zariadeniach, čo teda bolo dosť prísne, a mal som trochu iný názor na rýchlosť uvoľňovania karanténnych opatrení na Slovensku. Ale musím povedať, že Slovensko išlo v mnohom príkladom. A to mám aj od mnohých zahraničných novinárov, ktorí oceňovali to, ako úspešne si poradila s pandémiou Česká republika aj Slovensko.

Áno, napísali o nás, že sme chudobné krajiny so zlým zdravotníctvom a že sme to z tohto dôvodu museli urobiť.

Boli aj také zmienky, ale väčšinou v článkoch náš prístup najmä k noseniu rúšok, ale aj k iným opatreniam veľmi ocenili.

Vy ako poradca českého ministra zdravotníctva s akými obmedzeniami prichádzate?

Opäť budú povinné rúška v niektorých interiéroch a vo verejnej hromadnej doprave. Možno budeme časom musieť obmedziť hromadné akcie, prípadne nočné kluby. Budeme sa však snažiť urobiť to tak, aby boli zásahy do ekonomiky čo najmenšie a podložené klinicko-epidemiologickou situáciou.

Veď to. Slováci sú už presýtení opatreniami. Tá istá mama, ktorá v marci vydezinfikovala celú hojdačku pred tým, ako na ňu posadila dieťa, sa dnes tlačí v rade v supermarkete s rúškom, ktoré jej ledva zakrýva ústa... Neunavili sme ľudí?

My v Českej republike sme presne z tohto dôvodu nedali rúška v letných teplotách ako celoštátne povinné, ale len v konkrétnych ohniskách nákazy. Naozaj nie je príjemné byť teraz v neklimatizovanej mestskej hromadnej doprave s rúškom na tvári. Chceli sme, aby si ľudia od opatrení v lete oddýchli, dokiaľ to umožní epidemiologická situácia. Ale od septembra sa to musí zmeniť.

Chránime ľudí v našom okolí aj s rúškom, ktoré nám zakrýva len ústa?

Nestačí to. Aj preto to formálne definujeme nie ako povinnosť nosenia rúška, ale ochrany nosa a úst. Zamyslite sa nad tým, ako sa robí diagnostický test na PCR. Buď sa robí výter z úst aj z nosa, alebo len z nosa. Je to preto, že v nose je väčšia infekčná dávka ako v ústach. Rúško len na ústach je menej ako polovičná prevencia.   

Vidno, že ľudia sa už príliš uvoľnili. Môže sa nám to vypomstiť?

Myslím si, že spolu s novými opatreniami musí prísť akési precitnutie ľudí. Len tak si s vírusom dokážeme poradiť, a to aj v prípade, že by vakcína neprišla vôbec alebo neskoro. Vírus je príroda a k prírode sa musí ľudstvo správať s pokorou. Inak sa mu to môže vypomstiť.