Plus 7 dní

Ja nie som chorý, na onkológiu chodím len na návštevu, - smeje sa sedemdesiatnik František. Už viac ako dva roky bojuje s nádorom pľúc, ale nerobí si z neho ťažkú hlavu.

„Mám to. Viem, že to mám, ale neprikladám tomu žiadnu váhu. Keď budete na tú chorobu myslieť, začnete upadať a padnete na dno,“ hovorí. „Treba to brať, ako to je. Chodím na liečbu, absolútne dôverujem lekárom a tým sa to pre mňa končí,“ dodáva rázne.

Trápi ho len pocit, že si za chorobu zrejme môže sám. „Fajčil som skoro štyridsať rokov. Teraz si ma to našlo,“ hovorí muž, ktorý srší optimizmom. Vyberá štós papierov a výsledkov vyšetrení.

„Tu je o mne všetko, ale môj zdravotný stav nestojí za reč. Dôležité je, aby ste upozornili ostatných, nech v tomto momente zahasia cigaretu a nech je ich posledná. Všetci vedia, že môžu dopadnúť ako ja, ale napriek tomu fajčia ďalej. Ja som bol tiež taký. Vedel som, že riskujem, ale mykol som nad tým plecom. Dnes by som to už robil inak,“ hovorí František.

„Nádor pľúc je jedno z ochorení, pri ktorom vieme presne identifikovať vyvolávajúce momenty, je to nepochybne fajčenie,“ súhlasí so svojím pacientom Peter Kasan z Kliniky pneumológie a ftizeológie Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Fajčenie je hlavnou príčinou smrteľnej choroby, ktorej sa dá zabrániť. Cigarety zabijú podľa Svetovej zdravotníckej organizácie približne šesť miliónov ľudí ročne. Šesťstotisíc z nich umrie len preto, že vedľa nich fajčil niekto iný. Ak to takto pôjde ďalej, v roku 2030 umrie pre fajčenie osem miliónov ľudí. Problémom nie je samotný tabak, ale jeho suchá destilácia, ktorú fajčiari inhalujú.

„Je to chemický proces, pri ktorom vznikajú veľmi karcinogénne látky, v tabakovom dyme je ich asi tisícdvesto, aromatické uhľovodíky a rádioaktívne polónium,“ vysvetľuje onkológ Peter Kasan.

Až deväťdesiatpäť percent pacientov ochorie na nádor pľúc pre cigarety. Zvyšných päť percent ľudí sa príčinu nikdy nedozvie. Existuje predpoklad, že je za tým genetika. Zatiaľ to však nikto priamo nedokázal.

Cigaretka: V tabakovom dyme je viac ako tisícdvesto karcinogénov. Foto: Matej Kalina

Neexistuje gén, o ktorom dnes dokážeme povedať, že spôsobuje rakovinu pľúc. Vedcom sa zatiaľ podarilo zistiť len to, že gén CHRNA5 na pätnástom chromozóme kóduje bunkové receptory pre nikotín. Ak nositeľ tohto génu fajčí, budú sa jeho nádorové bunky rýchlejšie množiť, tumor bude intenzívnejšie prerastať do okolitých tkanív a bude lepšie prekrvený, čo mu pomôže prijímať živiny a rásť ako z vody.

Nositeľ tohto génu je tiež náchylnejší upadnúť do závislosti od fajčenia. To, či takýto človek dostane rakovinu preto, lebo fajčí, alebo v súvislosti s génom, zatiaľ nevie nikto povedať. Vedci sa na to snažia prísť v ďalších štúdiách. Na rozdiel od nádorov prsníka a hrubého čreva s konečníkom pri týchto zhubných nádoroch zostáva nad genetickou predispozíciou veľký otáznik.

Ak chcete minimalizovať hrozbu, že vaše pľúca postihne pliaga, okamžite prestaňte fajčiť. Má to význam v akomkoľvek veku. Pľúca sa po desiatich až dvadsiatich rokoch dokážu zregenerovať. „Ak prestanete fajčiť v štyridsiatke, riziko sa vám v päťdesiatich dvoch rokoch zníži na úroveň nefajčiara,“ hovorí Peter Kasan.

Jeho pacient František Katona je však dôkazom, že ani po dvadsiatich rokoch nefajčenia si ešte nemôžete gratulovať. „Dobehlo ma to po dvadsiatich rokoch nefajčenia, ale, na druhej strane, keby som s tým neprestal už vtedy, dnes tu nie som,“ hovorí. Františkovu chorobu odhalili lekári po učebnicových príznakoch. Silný kašeľ s krvácaním, časté zápaly pľúc, vysoké teploty.

Röntgen síce päťkrát nič neukázal, no CT vyšetrenie a bronchoskopia to povedali jasne. Mal v tele nemalobunkový nádor pľúc, ktorý nebolo možné vyoperovať, pretože zasiahol dôležitú cievu.

Jediným riešením bolo odstrániť pacientovi celú stranu pľúc, no tá druhá by na dýchanie nestačila. František by síce žil bez nádoru, ale s kyslíkovým prístrojom. Zaradil sa tak medzi viac ako osemdesiat percent pacientov s rakovinou pľúc, ktorých nemožno operovať.

„V chirurgii nastali veľké zmeny,“ teší sa Peter Kasan. Dnes už dokážu jeho kolegovia vybrať celý pľúcny lalok bez veľkých rezov. Volá sa to asistovaná videoresekcia. Cez dva drobné otvory v hrudníku chirurg odstráni celý lalok aj s nádorom. Omnoho lepšie ako v minulosti dnes dokážu chirurgovia odhaliť aj napadnuté uzliny, ktoré sa skrývajú na nedostupných miestach.

Chemoterapii sa pacienti s nádorom pľúc nevyhnú. Pätnástim pacientom zo sto liečba zabezpečí, že sa im už choroba nevráti, preto má význam podávať ju aj tým, ktorí prišli hneď na začiatku choroby. V prípade niektorých nádorov so špecifickými znakmi môžu lekári podať aj veľmi drahú cielenú liečbu.

Je to akási nadstavba chemoterapie, ktorá cielene napadne najmä nádorové bunky, a to vďaka ich povrchu alebo vnútornému zloženiu bunky. Aj František sa stal súčasťou poslednej fázy celosvetovej klinickej štúdie na jeden z týchto liekov. Nádor takéhoto pacienta má na svojom povrchu faktor, ktorý mu umožňuje rásť. Skúšaný liek by mal rast zablokovať.

Podobné terapie sú novinkami v rôznych krajinách sveta. Keďže stoja veľa peňazí, krajiny k predpisovaniu pristupujú rôzne. Napríklad Poľsko si povedalo, že niektoré z nich nesmú lekári predpisovať fajčiarom, keďže si za chorobu môžu sami.

„Nepovažujem to za správne, lebo tieto lieky zlepšujú kvalitu života a predlžujú život o niekoľko mesiacov aj rokov, a ukázalo sa, že aj fajčiarom. Neposkytnúť im túto liečbu považujem za diskrimináciu, aj keď chápem, že je to istý spôsob tlaku na ľudí, aby zmenili svoje správanie,“ hovorí Peter Kasan.

„Ja sa cítim výborne,“ teší sa zo života František, ktorý ešte stále užíva zatiaľ nepreskúmaný liek. Nemá ideály o tom, že sa definitívne zbaví rakoviny. Ale všetky problémy ako kašeľ, teploty a krvácanie z nádoru sa vytratili. V ďalšej časti seriálu o onkológii sa dočítate o nádoroch vaječníkov a maternice.

Až osemdesiat percent pacientov príde k lekárovi až v štádiu, keď je už ťažké hovoriť o vyliečení. Je to pre skryté príznaky. Telo akoby nádor maskovalo do poslednej chvíle. Toto sú odporúčania onkológa Petra Kasana z Kliniky pneumológie a ftizeológie Univerzitnej nemocnice v Bratislave.

Ten, kto cvičí, zvládne rakovinu omnoho lepšie ako športoví lenivci. Ukázali to štúdie na obrovskej vzorke populácie. Cvičenie znižuje nežiaduce účinky protinádorovej terapie a pomáha pacientom zotaviť sa po operácii, chemoterapii aj rádioterapii. Keď skúmali pacientov, ktorí prežili rakovinu prsníka, hrubého čreva alebo prostaty, zistili ďalšie zaujímavé veci. Prežili väčšinou tí, ktorí napriek chorobe nezabúdali na pohyb.

Už tri hodiny prechádzok alebo rýchlej chôdze týždenne znižujú úmrtnosť na rakovinu prsníka. Ak chce podobný efekt dosiahnuť pacient, ktorý má nádor hrubého čreva a konečníka, mal by cvičiť šesť hodín týždenne. Ak bude cvičiť viac, nebude to mať väčší efekt na prežívanie. Šesť hodín v tomto prípade stačí.

Pri nádoroch prostaty je to zas iné. Čím viac pacienti cvičia, tým viac znižujú riziko úmrtia. Nikto nevie vysvetliť tieto rozdiely, ale je to tak.

„Ja som sa začal tejto téme venovať vďaka jednej pacientke. Päťdesiatnička s pokročilým nádorom pľúc sa mala prekvapivo dobre a výborne vyzerala,“ spomína si na svoju lekciu o pohybe onkologických pacientov docent Peter Beržinec zo Špecializovanej nemocnice svätého Svorada v Nitre, ktorý je jedným z popredných slovenských odborníkov na nádory pľúc.

„Pacientka mi povedala, že žije vďaka diskotékam. Opatrne som sa opýtal, kam chodí na diskotéky. Povedala mi, že si ich robí doma a pravidelne tancuje,“ usmieva sa onkológ.

Peter Beržinec zozbieral dáta z veľkých štúdií a prišiel na to, že cvičenie skutočne pomáha. Onkologickým pacientom odporúča napríklad chôdzu, aspoň stopäťdesiat minút týždenne rozdelených na niekoľko dní. Pacienti v ťažkom stave by mali cvičiť so špecializovaným rehabilitačným pracovníkom. A tí, čo ešte nie sú chorí, by mali cvičiť pravidelne. Takáto prevencia údajne znižuje až o štvrtinu riziko vzniku nádoru prsníka.

Šesťstotisíc ľudí ročne umrie nevinne: Rakovina pľúc zabíja aj pasívnych fajčiarov

Výber pre vás