Slony pre Európu: Obrovské zvieratá vraj pomôžu prírode na starom kontinente

Predstavte si, že pri zbere húb stretnete na kraji lúky divé zviera. Nie líšku ani medveďa. Ale slona. V teplých medziľadových dobách, ako je tá naša, by to nemalo byť nič nezvyčajné. Kedykoľvek sa oteplilo, slon lesný (Palaeoloxodon antiquus) - obor vážiaci aj trikrát toľko, čo jeho dnešní africkí príbuzní - obýval väčšinu európskeho kontinentu. A keď sa vrátil chlad, teplomilné zvery nahradili mrazuvzdorné mamuty.

Ochudobnená Európa

S rozmachom ľudského osídlenia Európa stratila takmer všetky megabylinožravce s hmotnosťou viac ako tisíc kilogramov. Niektoré iniciatívy volajúce po návrate veľkej fauny na starý kontinent preto argumentujú, že by sme do našej divočiny nemali zaviesť len zubry či pratury (v ich „nanovo vyšľachtenej“ podobe), ale aj slony.

„Modelujú krajinu,“ hovorí ekológ Harry Wells z Univerzity v Leedsi. „Vyvracajú stromy, čím uvoľňujú priestor otvoreným priestranstvám. Takisto sú kriticky dôležité pre rozširovanie semien a recyklovanie živín v pôde.“ Otázka je, ako by návrat megafauny ovplyvnil menšie ohrozené druhy. V novej štúdii sa to Wells pokúsil zodpovedať.

Páchnuci výskum

S kolegami využil skutočnosť, že v niektorých oblastiach Afriky sa areál slonov v posledných rokoch zmenšil, čo umožnilo vyhodnotiť, ako ich prítomnosť alebo absencia vplýva na iné druhy. „Náš prístup bol jednoduchý, ale smradľavý. V priebehu dvanástich rokov sme počítali hromady trusu stredne veľkých bylinožravcov ako impaly, zebry, gazely či byvoly. To nám umožnilo určiť, či tieto zvieratá uprednostňujú oblasti osídlené alebo, naopak, neosídlené slonmi,“ hovorí Harry Wells.

Z výskumu vyplýva, že obľuba prostredia so slonmi je pri stredne veľkých bylinožravcoch podmienená ich výškou, nehľadiac na preferovanú potravu. Najlepšie sa v ňom darí vyšším druhom, obzvlášť zebrám. Naopak, oveľa menej prosperujú nízke impaly. To znamená, že návrat slonov by z európskej stredne veľkej fauny najviac prospel okrem iného kriticky ohrozeným zubrom alebo pomocou šľachtenia „vzkrieseným“ praturom.

Samé plusy?

Harry Wells upozorňuje, že nasadenie slonov do Európy nie je také nemysliteľné, ako sa môže zdať. Skúsenosti z USA podľa neho ukázali, že tie, ktoré držali vo veľkorozmerných ohradách, bez problémov prežívajú v miestnom prírodnom prostredí. A práve od toho by sme sa mali odraziť aj u nás. „Takýto postup by rozšíril životné prostredie i populácie väčších ohrozených druhov európskej fauny,“ tvrdí ekológ. „Mali by sme aj cennú možnosť pozorovať vplyv megabylinožravcov na miestne druhy pred ich znovuzavedením do divočiny.“

Ako pokračuje, umiestnenie do veľkorozmerných prírodných ohrád by viedlo k lepším životným podmienkam slonov držaných v zajatí. Vplyv megabylinožravcov by európske ekosystémy vrátil do „prirodzenejšieho, zdravšieho stavu“. A nielen európske. „Existujú plány zaviesť tieto zvieratá aj v Austrálii, kde by mohli pomôcť kontrolovať lesné požiare, ktoré sa čoraz častejšie vymykajú spod kontroly, spôsobujú obrovské ekonomické straty a nevyčísliteľné škody na divej prírode“ dodáva Wells.

FOTO V GALÉRII

Blízka rodina

Mamuty srstnaté aj slony lesné vymreli. Naďalej však prežívajú ich blízki príbuzní. Ukázalo sa napríklad, že africký slon pralesný (Loxodonta cyc­lotis) je bližší príbuzný obrovskému vymretému lesnému slonovi, než prežívajúcemu, savanu obývajúcemu slonovi africkému (Loxodonta africana). Namiesto mamutov zase svetu zostali indické slony (Elephas maximus).