Okamžitý zdroj nekonečného rozptýlenia na milióny spôsobov. Práve takto mnohí z nás využívajú svoje mobilné zariadenia. Výskumníci však varujú, že to, čo sa na prvý pohľad zdá ako ľahko dostupné potešenie, nám v skutočnosti z mnohých príčin škodí.
Okrem iného tak, že nám narúša duševný rozvoj a kreativitu. Podľa tímu anglických a írskych psychológov túto skutočnosť naplno ukázala kovidová pandémia. Počas nej mnohí ľudia nielenže prerušili spoločenský život, ale taktiež prišli o prácu alebo sa ocitli uväznení doma pre karanténu, špeciálne voľno či z iných dôvodov. Zrazu mali veľa času sami pre seba. A nudili sa. Alebo sa prilepili na monitory mobilov a počítačov.
Dva druhy nudy
Tím výskumníkov, ktorý tvoria vedci z írskej Dublinskej univerzity a anglickej univerzity v meste Bath, v novej výskumnej práci upozorňuje, že nie je nuda ako nuda. Už nemecký filozof Martin Heidegger na prelome 20. a 30. rokov minulého storočia definoval dva celkom odlišné typy. V prvom rade takzvanú povrchnú nudu. Ide o pocit nepokoja, aký zažívame napríklad vtedy, keď nečinne čakáme na vlak či autobus, prípadne sedíme v čakárni u lekára. Pre tento typ nudy hrajú chvíľkové rozptýlenia, aké poskytujú smartfóny a sociálne siete, dôležitú a kladnú úlohu.
Druhým typom je podľa nemeckého filozofa takzvaná hlboká nuda. Tá nastáva, keď trávime veľa času bez výraznejšieho rozptýlenia a v relatívnej samote. Hlboká nuda môže viesť k ľahostajnosti až apatii a k pochybnostiam o sebe samom i vlastnom živote. No už Heidegger upozornil, že tento stav so sebou prináša viaceré nezanedbateľné pozitíva. Okrem iného otvára cestu ku kreativite. Vedie k oveľa nápaditejšiemu uvažovaniu a tvorivejším aktivitám. Anglickí a írski vedci upozorňujú, že psychologické výskumy z posledných rokov dali nemeckému filozofovi za pravdu.
Dobrý sluha, zlý pán?
Aby anglickí a írski výskumníci overili vplyv smartfónov a sociálnych sietí, oslovili ľudí, ktorí sa počas kovidovej pandémie ocitli s doposiaľ nevídane veľkým množstvom voľného času. Pomocou špeciálne navrhnutých podrobných rozhovorov získali množstvo informácií o tom, ako trávili mesiace pandémie. A porovnávali jej vplyv na ľudí, ktorí sa neustále obracali na svoje elektronické zariadenia, a na tých, ktorí namiesto toho upadli do stavu „hlbokej nudy“.
„Problém, ktorý sme pozorovali, je, že naše telefóny a sociálne siete dokážu predísť povrchnej nude, no toto rozptýlenie pohlcuje náš čas a energiu. Zároveň bráni tomu, aby ľudia pokročili do stavu hlbokého nudenia, počas ktorého by mohli načerpať nové duševné sily a objaviť v sebe nadšenie pre zmysluplnejšie veci,“ hovorí vedúci člen výskumného tímu Timothy Hill. „Z našich zistení zároveň vyplýva, že takzvané digitálne detoxy môžu byť veľmi prospešné a tí, čo ich praktizujú, robia dobre.“
FOTO V GALÉRII
Výskumník dodáva, že hlboká nuda môže znieť ako zásadne negatívny jav, no v skutočnosti môže byť mimoriadne blahodarná, pretože ľudia vďaka nej získajú príležitosť na uvažovanie a sebarozvoj bez „plytkých“ rozptýlení. „Iste, pandémia bola neodškriepiteľne ničivým, vyčerpávajúcim zážitkom pre tisícky ľudí. No mnohí dobre poznáme príbehy tých, čo počas lockdownov objavili nové koníčky, novú kariéru alebo nový životný smer,“ vysvetľuje Hill. Podľa vedca nový výskum tieto príbehy potvrdzuje a vysvetľuje, prečo k nim došlo. Hill zároveň upokojuje, že svoje elektronické zariadenia nemusíme odkladať úplne. Občasná kontrola e-mailov, správ alebo upozornení na sociálnych sieťach podľa vedca stav hlbokej nudy nenaruší - ak trvá dostatočne krátko a nedochádza k nej príliš často.