Smrť sa ešte v prvej polovici minulého storočia stotožňovala so zastavením srdca a dýchania. To dnes neplatí. Vieme, že skutočnou smrťou je až mozgová smrť, čiže nezvratné vyhasnutie všetkých funkcií v mozgu. Napokon, vďaka resuscitácii sme oživili tisíce ľudí, ktorých srdce prestalo biť. No z mozgovej smrti niet návratu.

Nový výskum amerických neurológov však zistil, že mozgová smrť netrvá okamih, ale prebieha desiatky hodín a dochádza pri nej k množstvu prekvapivých javov.

Simulovanie smrti

Výskumníci pátrali po aktivite v čerstvo odobratých vzorkách ľudského mozgu - odstránených pri chirurgických procedúrach na zmiernenie prejavov epilepsie. Pomocou kúskov tkaniva vlastne simulovali procesy prebiehajúce v mozgu človeka po smrti.

Vedci vedení neurológom Jef­freym Loebom z Illinoiskej univerzity v Chicagu spozorovali, že takzvané neuroglie v odobratom tkanive nielenže zostali aktívne, ale ich aktivita dokonca stúpala: niekoľko hodín po „smrti“ rástli, až dosiahli enormné rozmery!

Neuroglie predstavujú podporné bunky, ktoré pomáhajú chrániť, vyživovať a regenerovať neuróny. „Skutočnosť, že neuroglie po smrti rastú, nie je príliš prekvapivá, keďže ich prácou je takpovediac poupratovať po zraneniach mozgu spôsobených nedostatkom kyslíka alebo cievnou mozgovou príhodou,“ konštatuje Jeffrey Loeb.

Zombie gény

Výskumníci v odobratom mozgovom tkanive spozorovali aj aktivitu génov. Zistili, že v priebehu pozorovania trvajúceho 24 hodín si ju udržalo 80 percent sledovaných génov. Išlo napríklad o gény, ktoré zabezpečujú základné bunkové funkcie, alebo gény, ktoré zohrávajú významnú úlohu v ľudskej pamäti a uvažovaní, ale aj v epileptických záchvatoch. Aktivita niektorých génov nielenže zostávala stabilná, ale do obdobia ešte aj 12 hodín po „smrti“ stúpala. Vedci ich označili za zombie gény.

Jeffrey Loeb si myslí, že získané poznatky môžu mať značný praktický význam: podporia napredovanie výskumov hľadajúcich lieky na autizmus, schizofréniu alebo Alzheimerovu chorobu. Takéto výskumy sa totiž často vykonávajú na čerstvom mozgovom tkanive. Lenže ich autori doposiaľ nebrali do úvahy, že „mŕtve“ vzorky v skutočnosti nie sú „úplne mŕtve“, čo mohlo skresliť ich zistenia a závery.

„Väčšina štúdií predpokladá, že keď sa zastaví srdce, v mozgu všetko razom ustane, ale to nie je pravda,“ hovorí Jeffrey Loeb. „Naše zistenia však neznamenajú, že ľudské mozgové tkanivo je na účely vedeckého výskumu nepoužiteľné. Znamenajú len to, že by sme mali brať do úvahy túto bunkovú a genetickú aktivitu.“