Poznáte tento? Zubár hovorí pacientovi: Pozor, teraz to bude bolieť. Pacient vraví, som pripravený. Dvesto eur! Šéf komory zubných lekárov Igor Moravčík sa na vtipe veľmi nezasmial. „Dôležité je, čo za tých 200 eur pacient dostane. Pre nás je podstatné, aby bolo poskytovanie starostlivosti v zubnom lekárstve kvalitné, aby bol spokojný pacient. Je to medicína, ktorej súčasťou je aj estetická časť,“ vraví.

Predtým, ako sa do témy drahého plátania našich zubných dier ponoríme, vysvetlime si pojmy. Zabudnite na to, že chodíte k zubárovi. „Nie sme zubári s označením na úrovni opravár, kominár, elektrikár. Sme zubní lekári. Máme šesťročné univerzitné vzdelanie a liečime ochorenia v ústnej dutine a tvárovej oblasti,“ upozorňujú svorne tí, ktorých
sme oslovili.

Po covide pohroma

O sumách, ktoré nechávame v ambulanciách za liečbu a opravy zubov, vieme len my sami. Ceny stropy nepoznajú a líšia sa nielen medzi regiónmi, ale aj medzi ambulanciami v rovnakom meste. Poisťovne vravia, že ony vedia len to, koľko odvedú samy. To je zhruba 60 eur na pacienta za rok, čo sú dve návštevy zubného lekára. Raz preventívna prehliadka, druhýkrát prídeme opraviť nájdený kaz počas nej. V celkových cenách, ktoré za zuby nechávame, prehľad nemajú ani poisťovne, ani samotné ministerstvo.

No a kým politici riešia zvýšenie rodičovského príspevku, aby sa rodinám lepšie žilo, čoraz viac Slovákov sa ocitá pred dilemou, či si vôbec môže dovoliť ísť k zubnému lekárovi. Šéf ich komory Igor Moravčík sa obáva, že „prehrýzanie“ sladkostí v roku, keď sme sa učili a pracovali väčšinou z domu, môže predstavovať aj pre naše zuby časovanú bombu.

Tri deti, tri kazy, tri stovky

„Stalo sa, samozrejme, aj mne, že pacient prišiel na preventívnu prehliadku, našli sme mu tri kazy, jeden sme urobili a na tie ďalšie sa do ambulancie už nevrátil,“ hovorí košická zubná lekárka Jana Ondrašovičová.

Ak si zoberieme, že za každý menší kaz si treba nachystať okolo 60 eur, matka s dvomi deťmi môže za rok nechať v zubnej ambulancii až 360 eur. Trhanie osmičiek? Jednu pokojne aj za 70. Sumu za ošetrenie platíte priamo na mieste a väčšinou cenníky pred vyšetrením na internete zverejnené nie sú.

NEZODPOVEDNOSŤ VOČI SEBE Hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva Neda Markovská hovorí, že zub nezačne bolieť odrazu bez predchádzajúcich upozorňujúcich príznakov. „Najskôr je citlivý na sladké, studené. Celý tento proces až do akútnej bolesti sa vyvíja týždne až mesiace.“
Zdroj: archív N.M

„Benefity na zuby“

Poisťovne „klientov“ lákajú i benefitom, ktorý im z ceny za ošetrenie uberie 100 či 150 eur ročne. Tvrdia, že na jednej strane ide o motiváciu chodiť na prevenciu a na druhej strane o pomoc rodinnému rozpočtu poistencov. Na benefit majú právo len tí, ktorí rok predtým nevynechali preventívnu prehliadku. No a na ne chodí len každý druhý Slovák. Navyše, kým žiadosť o preplatenie sumy, ktorú vás zub stál, schvália, prejdú aj tri mesiace.

Hlavná odborníčka rezortu zdravotníctva pre túto oblasť Neda Markovská hovorí jasne: „Podiel zdravotných poisťovní na celkovej úhrade ošetrenia je veľmi nízky a počet výkonov uhrádzaných z verejného zdravotného redukovaný.“

Komora zubných lekárov to skonštatovala tiež, už pred tromi rokmi. Uviedla aj čísla: „Z pôvodných šesť až osem percent v predchádzajúcich obdobiach bolo zníženie v roku 2018 v jednotlivých poisťovniach priemerne na 3,1 percenta z celkových nákladov na zdravotnú starostlivosť.“

Cena, koniec problému

Odborníčka rezortu Neda Markovská si myslí, že otázky o cenách predstavujú len koniec problému. Ak je to teda len koniec, poďme sa pozrieť na zúbok jeho začiatku.

„Keď my zubní lekári hovoríme o prevencii a ako zabrániť zubnému kazu, väčšina populácie to vníma ako našu obohratú pesničku. Zubný kaz predstavuje najčastejšie sa vyskytujúce bakteriálne infekčné ochorenie ľudského organizmu. Zubný kaz nie je dedičný. Môžeme mu minimálne na 95 percent predchádzať,“ hovorí Markovská. Dôkazom, že sa kazu dá vyhnúť skoro na sto percent, je jej kolega Igor Moravčík. Dieru nemal tak dlho, že si už ani nespomína, kedy sedel v kresle ako pacient. „Hádam je to už aj 20 rokov,“ zamyslel sa.

Ďakujem za sirup, mama!

Recept na to, aby sme mali v dospelosti zdravý chrup, je podľa nich jasný: tehotné ženy si musia liečiť kazy, lebo infekcia sa prenáša aj na plod. Na preventívku môžu ísť dvakrát počas tehotenstva a s dieťaťom, už keď má rok. Ak musí predčasne von mliečny zub, máme nábeh na kalamitu. Detské chýbajúce zuby si vyžadujú drahú čeľustno-ortopedickú liečbu. Dospelí aj deti by mali piť najlepšie len čistú vodu.

„Malé deti do šesť rokov majú veľa kazov, 12- až 14-ročné tiež,“ opisuje stav vo svojej ambulancii Jana Ondrašovičová. „Rodičia majú deťom do šiesteho roku čistiť zuby a do 12. roku ich dočisťovať. Rodič je zodpovedný za ústne zdravie svojho dieťaťa,“ vraví odborníčka ministerstva. Stav chrupu dávajú za vinu rodičom všetci lekári, ktorých sme oslovili. Ďakujeme teda všetkým mamám, ktoré nás ako deti nadájali sirupovými vodami a cumeľ máčali v mede, nechali nás vylizovať misy pri pečení.

MERCEDES MEDZI ZUBAMI Za dva nové zuby dáte pokojne aj tri tisícky eur. Igor Moravčík vraví, že implantáty sú mercedes medzi zubami. Lacnejší variant je zubná náhrada.
Zdroj: MATEJ KALINA

Zlaté zuby za socíku

„Časť populácie si pamätá obdobie pred novembrom 1989 a mnohí tvrdia, že ošetrenie bolo zadarmo,“ chytá sa za hlavu Neda Markovská. „Nie, nič nie je zadarmo. Platil to štát a z malej časti aj zdravotné poistenie ekonomicky činného človeka,“ vysvetľuje omyl.

Uvádza príklad. „Pacienti platili úhradu za dentálny kov s obsahom zlata pri zhotovovaní fixného mostíka. Klasický prípad mostíka s hmotnosťou šesť gramov, keď jeden gram zliatiny stál približne 150 československých korún, to znamená celý mostík 900 korún. Priemerný zárobok bol pritom asi 1 200 korún, možno aj menej,“ porovnáva, ak sa sťažujeme na dnešnú drahotu.

Ako sa tvorí cena

V roku 1994 vláda rozhodla o odštátnení primárnej starostlivosti, teda aj zubných ambulancií. Prístroje, materiál aj nástroje sa dovážali a stále sa dovážajú zo zahraničia, preto sú nákladné. Po vstupe do EÚ musíme rešpektovať európske normy, ktoré majú svoju cenu, aj kvôli bezpečnosti pacienta.

Zubní lekári potom postupne ceny dvíhali. Prispôsobovali sa jednoducho trhu. Rástli ceny nájmu, plynu, elektriny, odvoz toxického a biologického materiálu, náklady na softvér či najnovšie „covidový poplatok“, to všetko sa prejavilo na cenách za naše plomby, korunky a mostíky. Navyše je aj komfort: mnohí majú najnovšie vybavenie, röntgen v ambulancii, ba dokonca mikroskop. Platíte teda aj za to, že všetky problémy vybaví váš lekár „u seba“ a na foto chrupu vás nepošle o dve poschodia polikliniky nižšie.

Za krásu sa platí

Zubní lekári, samozrejme, nepripustia, že sú drahí. Kým my sa pýtame, prečo za zuby toľko doplácame, keď neliečený zub môže spôsobiť aj poškodenie srdca či obličiek, lekári, ba aj politici spievajú inú pesničku. „Čistý chrup sa nekazí.“ Takže vyššie platby poisťovní a nižšie doplatky pre pacientov očakávať netreba. „Diskusia o tom, či sa má spoločnosť skladať na liečbu niečoho, čomu sa dá na 95 percent či aj viac predísť, je relevantná,“ reaguje poslankyňa Jana Bittó Cigániková na reči, že bývalé vedenie rezortu uvažovalo dokonca o tom, že by sa z verejného zdravotníctva na zuby neprispievalo.

Navyše je tu argument, že kto na niečo nemá, nemusí si to „dať spraviť“. Za základ vraj veľa nedoplácame. Priplácame si za krásu. Doktor Moravčík hovorí, že predný zub možno ošetriť aj výplňou, ktorá nie je estetická. „Je lacnejšia, ale nie je to pre pacienta vhodné,“ hovorí. Takže máme naozaj na výber? Sami zubní lekári vedia, že výzor je dôležitý a ak má človek v ústach cintorín, môžu sa pridružiť aj psychické problémy.

Gramotnosť = zdravie

„Ústne zdravie, ale aj celkové zdravie, úsilie oň, to je v prvom rade téma gramotnosti,“ vraví Neda Markovská. Myslí tým, že ak pre vás medzizubná kefka nie je cudzí pojem a technika čistenia španielska dedina, ak nefajčíte, nejete sladké, ak ráno aj večer venujete ústnej dutine po päť minút, zuby by nemali byť nočnou morou ani pre vás, ani pre váš rozpočet. Smolu majú tí, ktorých o dianí v ústach a o správnej technike umývania zubov okolie nič nenaučilo.

„Zdravie nemôže byť politická téma, pretože by to nebolo spravodlivé. Sociálna téma to nebude, ak každý jednotlivec začne dodržiavať uvedené zásady,“ tvrdí Markovská. „V rámci edukácie treba zasiahnuť aj mimo zubných ambulancií - sú to reklamy na sladkosti. Stačí si pozrieť týždenné letáky potravinových obchodov, veď asi štvrtinu tvoria ,akcie‘ na sladené nápoje a sladkosti,“ hnevá sa.

Viac FOTO k téme v GALÉRII

Zubní lekári sa podľa nej už roky snažia, aby sa v jasliach, škôlkach a v školských jedálňach pila namiesto sladkých čajov a vôd len čistá voda. „To je úloha štátu,“ urguje Neda Markovská. Nuž, keby stálo kilo cukru toľko, čo jedna malá plomba, asi by sme sa na útrapy pri účtoch, ktoré nechávame u zubných lekárov, pozreli menej ostrou optikou.

Najzaujímavejšie fakty o zuboch a Slovákoch
  • Len polovica, 52 percent, Slovákov absolvuje ročne preventívnu prehliadku.
  • Poisťovne Dôvera aj VŠZP hlásia za covidový rok 2020 pokles preventívnych prehliadok svojich poistencov na 40 percent.
  • Najčastejšie chodia na preventívky deti, do päť rokov príde až 80 percent z nich.
  • Zo všetkých päťročných detí bolo bez zubného kazu 43,6 percenta.
  • U 66 percent z tých, ktorí na prevenciu prišli, bolo treba chrup ošetriť.
  • Najčastejšie bolo nutné ošetriť zuby dospelým od 19 do 44 rokov.
  • Len u 31 percent sa chrup asanoval do konca roka. Najčastejším úkonom je liečenie parodontopatií a mäkkých tkanív, vypĺňanie zubov a trhanie.
  • Len 33 percent ľudí využíva na čistenie medzizubnú kefku.

ZDROJ: NCZI ZA ROK 2019, PRIESKUM DR. MAX A SKZL 2019