Sofinka je ich vytúžené tretie dieťa. „Že má manželka negatívny Rh faktor a ja pozitívny, sme vedeli od začiatku. Ale pri prvom ani druhom tehotenstve neboli žiadne komplikácie,“ hovorí otec Michal Flikinger. Lenže pri treťom tehotenstve sa ich život obrátil naruby. Už v dvadsiatom štvrtom týždni gravidity testy ukázali vysokú hladinu matkiných protilátok proti krvnej skupine nenarodeného dieťaťa. V maminom brušku by bez odborného zásahu lekárov nemalo šancu na prežitie. S takým náročným prípadom vznikajúcej anémie plodu sa ešte nepopasovali. „Raritou bol ťažkým priebehom aj počtom transfúzií, ktoré muselo dieťa dostať ešte v tele matky,“ hovorí gynekológ a pôrodník Vladimír Ferianec, na ktorého šťastná rodina nedá dopustiť. Vďaka jeho vysokej odbornosti, profesionalite a akčnosti sa už dva mesiace tešia zo zdravého dievčatka.

Neupozornili ich na riziko

Tatiana a Michal veľmi túžili, aby k päťročnej Simonke a trojročnej Martinke pribudol braček. „Manželka mi sľúbila syna,“ zašpásuje si otec. „Lekári nám však vysvetlili, že žiadne výpočty nepomôžu - pohlavie dieťaťa je naozaj vec náhody,“ dodáva.

V operačnej sále: Výkon intrauterinnej
transfúzie plodu pod sonografickou kontrolou.
V operačnej sále: Výkon intrauterinnej transfúzie plodu pod sonografickou kontrolou.
Zdroj: Archív V.F

Prvé dve tehotenstvá nenaznačili žiadne problémy. „Nijako špeciálne ma nesledovali ani nás neupozornili, že s každým ďalším tehotenstvom sa v mojom prípade zvyšuje riziko tvorby protilátok,“ spomína Tatiana Flikingerová.

Aj tretia gravidita prebiehala spočiatku bez komplikácií. „Áno, v dvadsiatom štvrtom týždni mi zistili zvýšenú tvorbu protilátok, ale nič špeciálne sa s mojím dieťaťom nedialo ani
som nepociťovala žiadne problémy,“ opisuje mama. O štyri týždne jej však zavolali, že protilátky veľmi stúpli a musí konať. Okamžite sa mala dostaviť k svojmu gynekológovi a ten ju s papiermi poslal za tým najpovolanejším - Vladimírom Feriancom do ružinovskej nemocnice v Bratislave.

Najhorší deň!

„Celé to bolo ako zlý sen! To, že moje telo vytvára také vysoké protilátky, s akými sa lekári ešte nestretli, nám oznámili v piatok o druhej. Dcérky boli v škôlke a s manželom sme nevedeli, čo sa bude diať, či zostanem hneď v nemocnici a čo bude s dieťatkom v brušku,“ spomína na ťažké chvíle Tatiana. „To bol najhorší deň! Nevedela som, kam dám deti, čo bude ďalej. Doktor povedal, aby som živé deti teraz neriešila a venovala sa tomu vnútri. Tak sme dali dcérky k starým rodičom a bojovali sme. Spočiatku som preplakala celé dni. Upokojila som sa, až keď som bola pod
 kontrolou,“ opisuje ťažké chvíle Tatiana.

Krásna a životaschopná: Malá Sofia má už dva mesiace.
Krásna a životaschopná: Malá Sofia má už dva mesiace.
Zdroj: Dávid Duducz

Plod v jej maternici zatiaľ nevykazoval ďalšie anomálie. Pustili ju domov, ale bola neustále pod dohľadom lekárov. „Povedali nám, že ak plod v takom nízkom týždni gravidity začne mať prejavy ochorenia, potom je len jedna možnosť - transfúzia."

Anémia plodu v matke

„S pani Flikingerovou som sa stretol v dvadsiatom štvrtom týždni tehotenstva, keď za mnou prišla s vysokou hladinou materských protilátok, ktoré sa testujú štandardne u každej tehotnej. Jej plod búrlivo reagoval na protilátky proti svojej krvnej skupine. Tieto protilátky sa môžu vytvoriť v predchádzajúcich graviditách. Keď vznikne nová gravidita a dieťa má inú krvnú skupinu ako matka, nastáva problém,“ hovorí lekár Vladimír Ferianec. Vysvetlil nám, že pri každej inkompatibilite krvných skupín sa zvyšuje pravdepodobnosť vzniku takzvanej Rh-izo-imunizácie a následne plod reaguje fetálnou anémiou, keď sa červené krvinky začínajú rozpadať. Plod sa stáva intenzívne anemickým. „Reaguje na to celkovým stavom organizmu - pomaly mu prestávajú fungovať orgánové systémy. Začínajú sa mu hromadiť kolekcie tekutiny v brušnej a hrudnej dutine, v srdcovom obale a neskôr pomaly začne zlyhávať aj srdce. Objavujú sa opuchy podkožných tkanív a plod sa dostáva do situácie, ktorá sa nazýva hyd-rops. Ak sa plod adekvátne nelieči, nemá šancu na prežitie,“ rozpráva o priebehu komplikácií gynekológ.

Dve formy diagnostiky

Hyd-rops, teda abnormálne nahromadenie tekutiny, môže vniknúť z rôznych príčin, takže lekári musia zistiť príčinu a podľa toho sa rozhodnúť, ako ďalej. „Množstvo hydropsov vzniká na základe rôznych neriešiteľných vrodených chýb, ktoré sa dajú ťažko liečiť alebo vôbec. Ale sú diagnózy ako hydrops spojený s anémiou plodu ako v tomto prípade,“ pripomína.

Ako lekári odhalia tento závažný problém? „Robíme dve formy diagnostiky. Jedna je priama - z pupočníkovej krvi zistíme krvný obraz. Ale to je veľmi invazívne a riskantné často opakovať. Druhý spôsob je nepriama diagnostika. Pomocou ultrazvukovej techniky zmeriame prietok krvi v mozgu plodu a na základe relatívne komplikovaných výpočtov a tabuliek zistíme, či je plod z hľadiska prietokových parametrov v anémii, alebo nie je. Na základe toho vieme určiť liečbu. V takom prípade, ako sú Flikingerovci, sme jasne diagnostikovali ťažkú fetálnu anémiu. Ak by plod nedostal transfúziu krvi, nemal by šancu,“ dodáva.

Pacient z ultrazvuku

Na tretej kontrole u docenta Ferianca sonografia odhalila závažne sa zhoršujúci stav dieťaťa. „Len na brucho priložil prístroj a už vedel. Hneď ma nechal v nemocnici, lebo dieťa bolo v kritickom stave. Bolo opuchnuté tak, že len noštek mu bolo vidieť,“ povzdychne si. Vo štvrtok ju hospitalizovali a už v utorok pristúpili k transfúzii.

„Priblížte, zväčšite, dajte farbu…“ útržky rozhovorov lekárskeho tímu, ktorý zachraňoval Tatianino dieťa, jej navždy zostanú vryté do pamäti. Štyridsať minút sústredenia a presnosti.

„Pani Flikingerová mala ešte krátku graviditu na to, aby sme mohli tehotenstvo ukončiť a liečiť dieťa mimo maternice. Zmysel mala len vnútromaternicová liečba, v tomto prípade vnútromaternicová transfúzia,“ vysvetľuje Vladimír Ferianec. „Celý proces je veľmi komplikovaný - je to pacient v pacientovi, ktorého nemôžete priamo vidieť a musíte sa k nemu dostať. Samozrejme, najprv bolo treba zistiť a definovať stupeň jeho postihnutia a na základe toho odhadnúť, aký objem krvi mu môžete podať, aká má byť koncentrovaná,“ pokračuje lekár. Na takéto úkony sa používa špeciálna krv od určitého typu darcov a ožiarená ako pre onkologických pacientov. Musí sa vylúčiť akékoľvek riziko infekcie. Matku trochu pritlmili liekmi, lebo pri zákroku potrebovali aj spoluprácu plodu. Dostať sa tenkou ihlou do maternice a trafiť do vhodného miesta v pupočníku si vyžadovalo nadľudské úsilie, sústredenosť a presnosť. „Reálne sme operovali pacienta, ktorého sme videli len na ultrazvuku. A keď sa to podarí - výsledky sú fascinujúce! Vo veľmi krátkom čase sa plod zotaví, akoby sa zobudil,“ opisuje známy lekár.

Novinka aj pre hematológov

Boj o život malá Sofia v brušku ešte nevyhrala. O tri dni musela absolvovať ďalšiu transfúziu. Opuch dieťaťa začal miznúť, ale úplne sa vytratil až po tretej transfúzii. „Potom sme už len týždne čakali, kým bábätko dozrie. Porodila som ho prirodzene v 38. týždni,“ dodáva šťastná mama.

Na svet prišla Sofia s váhou 2 100 gramov a dĺžkou 43 centimetrov. „Nevšimli sme si, že by bola iná,“ spokojne sa usmievajú rodičia. Odkedy je na svete, mala už dve transfúzie. Zrejme budú aj ďalšie. Koľko? „Povedali nám, že sme ojedinelý prípad, a nikto nevie, dokedy dieťa bude bojovať s protilátkami,“ vysvetľujú rodiča.

„Vyrábame kolegom nových pacientov, s ktorými sa ešte nestretli,“ podotýka Vladimír Ferianec. Dodáva, že nielenže zachránia život, ale treba to ďalej manažovať. V prípade, ako je malá Sofia, sa pacient po narodení dostáva do rúk hematológom.

„Som veľmi rada, že sa začali robiť intrauterinné transfúzie, je to záchrana pre deti. Keď sa narodia, určite sú zraniteľnejšie ako deti, ktoré nemajú podobné problémy, ale vieme im pomôcť,“ vysvetľuje lekárka Zuzana Čináková z hematologickej ambulancie Detskej fakultnej nemocnice na Kramároch. Hneď po narodení takýchto pacientov intenzívne liečime a do štyroch mesiacov ich sledujeme viac ako iné deti. Pravdepodobne budú musieť opakovane dostať krv. „Problémy by mali ustúpiť do štvrtého, maximálne do šiesteho mesiaca života, keď sa krvotvorba stabilizuje a protilátky od matky sa vylúčia. Potom by už mali byť v stave ako ostatné deti. Nemáme ešte veľa skúseností s takýmito pacientmi, ktorí dostali transfúziu v brušku, ale majú veľkú šancu vyvíjať sa normálne,“ dodáva Zuzana Čináková.

Bohovia v bielych plášťoch

V každom prípade sa však udial jeden z medicínskych zázrakov - lekári vyliečili dieťa ešte v maminom bruchu. Rodičia malej Sofie nedajú na docenta Vladimíra Ferianca dopustiť. „Napriek tomu, ako u nás funguje zdravotníctvo, klobúk dolu pred týmto lekárom. Čo sľúbil, to vybavil. Všetci majú pred ním rešpekt. O všetko sa zaujímal, a to aj po pôrode,“ chvália rodičia.

„Raritný bol tento prípad ťažkým priebehom a mnohými výkonmi, ktoré sme museli urobiť. Po narodení môžu mať tieto deti komplikácie. Ale toto vyzerá nádejne,“ hovorí Vladimír Ferianec. „Napriek podmienkam, v ktorých pracujeme, sa snažíme robiť veci, ktoré sa realizujú len na špičkových pracoviskách vo svete. Dieťa odsúdené na smrť za pomoci súčasnej medicíny mohlo uzrieť svetlo sveta a azda sa bude mať ďalej dobre. Ale bez medicíny a nasadenia tímu ľudí, ktorí to robili, by to nešlo,“ dodáva.