Demencia je postrachom staroby. Postihuje približne jedného z desiatich sedemdesiatnikov, ale takmer polovicu seniorov vo veku nad 85 rokov. Tých, ktorí ňou trpia, oberá o spomienky a časom aj o osobnosť a samostatnosť. A hoci s demenciou zápasia desiatky miliónov ľudí po celom svete, niet na ňu liek ani preparát, ktorý by účinne potlačil jej príznaky alebo výrazne spomalil jej napredovanie.

A čo prevencia? Podľa výskumníkov sa črtajú možné súvislosti s fajčením, nadmerným pitím alkoholu alebo s fyzickou a duševnou pasivitou. Všetko sú to vplyvy, ktoré očividne neprospievajú nášmu mozgu.

Výskumníci už dlhšie zvažujú aj možnú súvislosť so spánkom. Napokon, zdravý spánok zásadne vplýva na regeneráciu mozgu. Narážali však na problém - väčšina výskumov dôsledkov krátkeho spánku sledovala účastníkov len mesiace, nanajvýš niekoľko rokov. A to je prikrátko, ak chceme hľadať súvislosti s ochoreniami, ktoré sa postupne rozvíjajú dlhé roky a prejavujú sa až v pokročilom veku.

Výrazná súvislosť

Nový impulz do bádania priniesla Séverine Sabiová z Parížskej univerzity. S kolegami využila dlhodobé monitorovanie zdravotného stavu 10-tisíc britských zamestnancov verejnej správy, ktoré prebieha od roku 1985. Umožňuje teda skúmať príčiny a následky v časovom rozpätí takmer 40 rokov. Dáta prehovorili jednoznačne: Sabiovej analýza zistila výraznú súvislosť medzi spánkom a demenciou.

„Pravidelný krátky spánok u päťdesiatnikov, šesťdesiatnikov a sedemdesiatnikov bol v porovnaní s normálnou dĺžkou spánku spojený so zvýšením rizika demencie až o 30 percent,“ konštatuje Sabiová. „U ľudí, ktorí spali dostatočne dlho, čiže aspoň sedem hodín denne, sa, naopak, zistil najnižší výskyt demencie.“ Výskumníčka pripomína, že súvislosť medzi krátkym spánkom a demenciou sa v dátach črtala nezávisle od iných faktorov, ako je spoločenské postavenie, srdcovo-cievne alebo psychické zdravie pacienta a iných vplyvov.

Príčina alebo varovný signál?

Sabiová upozorňuje, že z dát nevyhnutne nevyplýva, že kratší spánok spôsobuje demenciu. Hoci je tento záver lákavý, dáta možno interpretovať aj tak, že dlhodobý kratší spánok je prejavom procesov, ktoré vedú k demencii. Existuje totiž možnosť, že raný vývoj demencie ovplyvňuje kvalitu spánku, preto by nedostatočne dlhý spánok nebol príčinou demencie, ale varovným signálom jej nástupu.

Viac FOTO v GALÉRII >>

„Demencia nastáva v dôsledku zmien, ktoré sa odohrávajú v mozgu, takže by nebolo prekvapivé, ak by ľudia s touto chorobou často prejavovali poruchy spánku,“ hovorí odborník na demenciu Tom Denning z Nottinghamskej univerzity. „Môže ísť o veľmi raný prejav nástupu demencie. No zároveň je takmer isté, že nedostatočný spánok neprospieva mozgu a vedie k jeho zraniteľnosti v súvislosti s degeneráciou.“