Najstaršie prírodné pamiatky Zeme nám vzala katastrofa. Geologický záznam prvých stámiliónov rokov jej existencie zdevastovalo - nespočetnýkrát rozdrvilo, pretavilo či doslovne vyhodilo do povetria - masívne bombardovanie asteroidmi. Najstaršie skaly na našej planéte, zväčša nepekné, extrémne deformované, i neveľké ruly sú preto staré „len“ okolo 3,6 až 3,8 miliardy rokov.  Bližšie k vzniku Zeme nás dostanú superodolné minerály zirkóny. Niektoré zrná objavené v Austrálii sú staré 4,4 miliardy rokov, čiže sú iba o sto miliónov rokov mladšie ako naša planéta.

Nový výskum starého objavu

Iný objav z Austrálie však tento úctyhodný vek prekonáva o viac ako o polovicu. Nepochádza však zo Zeme. Dorazil k nám z ďalekých kútov slnečnej sústavy. Obsahuje zrná medzihviezdneho pôvodu staršie ako Slnko.

Nejde o nový objav, ale o nové preskúmanie dávno známeho meteoritu, ktorý v Austrálii dopadol v roku 1969. Aj zvláštne zrná vedci izolovali už pred 30 rokmi - z ich izotopového zloženia vyplývalo, že nepochádzajú zo slnečnej sústavy. Datovať sa ich podarilo až teraz. Výskumný tím pod vedením vedcov z univerzity v Chicagu zistil, že predmetné zrná karbidu kremičitého vznikli z materiálu dávno zaniknutých hviezd a tvorili súčasť medzihviezdneho mračna milióny až miliardy rokov pred vznikom Slnka.

Extrémne staré

„Skúmali sme mieru vystavenia vysokoenergetickým časticiam, ktoré križujú našu Galaxiu a prechádzajú aj pevnou hmotou,“vysvetľuje hlavný autor novej štúdie Philipp Heck. Niektoré takéto častice podľa neho reagujú s hmotou za vzniku nových prvkov. „Čím dlhšie trvá vystavenie žiareniu, tým viacej týchto prvkov vznikne.“

Výskumníci takto zistili, že niektoré zrná z austrálskeho meteoritu vznikli o niekoľko miliónov rokov skôr ako slnečná sústava. Iné sú však prinajmenšom o miliardu a zrejme až o tri miliardy rokov staršie. To znamená, že vznikli približne pred 7,6 miliardy rokov (a je možné, že dokonca ešte skôr).

„Tieto zrná sú ako pevné vzorky hviezd, skutočný hviezdny prach,“ hovorí Philipp Heck. „V tomto prípade ide o najstarší pevný materiál, aký sme kedy našli,“ zdôrazňuje bádateľ.

Búrlivé obdobie?

Výskumníkov prekvapilo, že nadmerne veľa skúmaných zŕn dosahuje vek 4,6 až 4,9 miliardy rokov. „Máme oveľa viac mladých zŕn, ako sme očakávali,“ hovorí Heck.
Keďže skúmané minerály vznikli z materiálu zaniknutých hviezd, vedec dedukuje, že v ranej histórii Mliečnej cesty nastalo obdobie búrlivej hviezdotvorby.

Je to dôležitá indícia. Astronómovia doposiaľ diskutovali, či vznik nových hviezd prebieha rovnomerným tempom alebo ho prerušujú epizódy, keď pomerne náhle vzniká veľké množstvo hviezd. Dávno objavený prastarý meteorit s extrémne dávnovekými zrnami naznačuje, že správny je pravdepodobne druhý scenár.

„Pred zrodom slnečnej sústavy nastalo obdobie, keď vznikalo oveľa viacej hviezd, ako je normálne,“konštatuje Philipp Heck. Toto obdobie sa podľa neho odohralo približne pred siedmimi miliardami rokov.

Pozoruhodné vesmírne zábery v GALÉRII >>