V slovenskej neurochirurgii je sivou eminenciou stále jedno meno. Priznala to aj ministerka zdravotníctva Andrea Kalavská. Počas svojej krátkej funkcie nemala so žiadnym nemocničným oddelením taký problém ako s neu­rochirurgiou na bratislavských Kramároch. Dlhé čakacie lehoty pacientov, odliv odborníkov, problémy s technickým vybavením a napokon spor s Národným ústavom detských chorôb ohľadne operácie 15-ročného pacienta s nádorom na mozgu.

To je krátka bilancia pôsobenia dnes už odvolaného prednostu Andreja Šteňa. Ten sa stal prednostom po svojom otcovi Jurajovi Šteňovi, ktorý donedávna pôsobil ako hlavný odborník pre neurochirurgiu na ministerstve zdravotníctva a zároveň pôsobí ako dekan na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Podľa ľudí z prostredia neurochirurgie nemá takéto rodinkárstvo vo svete obdobu a predovšetkým brzdí rozvoj ďalších odborníkov. 

Chorý chlapec ako špička ľadovca

Uznávaný neurochirurg Juraj Šteňo na seba upriamil pozornosť na jeseň minulého roka, keď vznikol spor pri operácii 15-ročného pacienta Lukáša. Chlapca hospitalizovali v Národnom ústave detských chorôb pôvodne pre bolesti brucha. V nemocnici však lekári zistili, že má nádor na mozgu. Našťastie išlo o nezhubný nádor, odborne nazývaný pilocytárny astrocytóm. Nasledoval zákrok zameraný na vyoperovanie nádoru, lekárom sa ho však nepodarilo odstrániť celý. Preto mal nasledovať ďalší zákrok.

Rodičom sa postup lekárskeho tímu nepozdával, preto sa rozhodli začiatkom septembra osloviť známeho odborníka v neurochirurgii Juraja Šteňa, aby reoperáciu ich syna robil práve on. V tom čase bol Šteňo hlavným odborníkom ministerstva zdravotníctva pre neurochirurgiu. Šteňo si za podmienku reoperácie mladého pacienta kládol, aby sa operovalo na klinike, ktorej šéfuje jeho syn Andrej.

FOTO otca a syna Šteňovcov v GALÉRII 

Riaditeľ Národného ústavu detských chorôb Ladislav Kužela však s prevozom napriek tomu, že ide len o desiatky metrov, nesúhlasil. „Transporty pacientov po náročných neurochirurgických operáciách sú rizikové, v mieste pooperačnej rany môže vzniknúť zakrvácanie a v dôsledku toho zvýšenie vnútrolebečného tlaku a iné komplikácie,“vyjadril sa neskôr riaditeľ prostredníctvom svojej hovorkyne Dany Kamenickej.

Po vyhrotení celej situácie a mediálnej prestrelke riaditeľ Kužela uviedol svoj pohľad na vec. Podľa riaditeľa boj neurochirurgií sa začal v roku 2006, keď bola publikovaná koncepcia zdravotnej starostlivosti v odbore neu­rochirurgia z pera vtedajšieho hlavného odborníka Juraja Šteňa. V koncepcii sa uvádza, že liečenie pacientov detského veku v budúcnosti bude potrebné koncentrovať na samostatné detské neurochirurgické oddelenie v detskej nemocnici.

„Keď sa jeho syn stal prednostom, tak už zrazu jeho projekt nebol až taký vhodný. Odvtedy je tu boj pána profesora Šteňa a jeho syna so všetkými ostatnými neurochirurgiami na Slovensku. Pretože si chcel pre seba a svojho syna privlastniť neurochirurgiu. Nedať šancu iným lekárom a lekárkam,“ povedal pre Zdravotnícke noviny v tom čase riaditeľ detského ústavu Kužela.

Na to reagoval Juraj Šteňo slovami, že ide o nezmysly, lži a svinstvo. „Všetci na riešenie problému zvysoka kašľali, až po tomto nezáujme som začal konať aj verejne,“ vyjadril sa Šteňo starší pred médiami. Podľa neho situácia sa vyhrotila pre nezáujem ministerky zdravotníctva a riaditeľky Univerzitnej nemocnice Renáty Vandriakovej. 

Chlapca napokon operoval tím pod vedením Juraja Šteňa na želanie Lukášových rodičov na klinike svojho syna. Ešte pred zákrokom ministerka Kalavská odvolala Juraja Šteňa z postu hlavného odborníka pre neurochirurgiu a neskôr po utíšení celého konfliktu dvoch inštitúcií odvolala riaditeľka Univerzitnej nemocnice Bratislava Andreja Šteňa z postu prednostu kliniky. „Zrejme som svojou aktivitou niekomu stúpil na otlak,“vyjadril sa po odvolaní Andrej Šteňo, ktorý je odvtedy podľa našich informácií práceneschopný. 

Sága pokračuje

Napriek tomu, že otca aj syna pozbavili funkcií, je zarážajúce, že v tomto neštandardnom tandeme fungovali roky. Podľa človeka z interného prostredia neurochirurgie, ktorý nechcel byť menovaný, ide o slovenský fenomén. Podľa neho sa podobné situácie, keď otec a syn fungovali na báze nadriadený a priamy podriadený, diali aj v susednom Česku. V súčasnosti sú takéto preludy u nášho západného suseda minulosťou.

„Nie je štandardné a je to až protizákonné, aby otec prednosta mal pod sebou svojho syna. To je zákonná rovina. Tu sa dlhodobo porušuje zákon,“ uviedol nami oslovený lekár, ktorý dodal, že neskôr sa stal prednostom Šteňo mladší. „Otec je dekan Lekárskej fakulty, a teda, keďže ide o kliniku Lekárskej fakulty, je akoby tiež jeho nadriadený, lebo prednosta sa zodpovedá nielen riaditeľke nemocnice, ale aj dekanovi fakulty, pretože je zamestnancom fakulty,“ dodal.

Neštandardný vzťah ešte vyplýval aj z toho, že syn Šteňo ako prednosta bol nadriadený svojmu otcovi, ktorý bol zamestnancom kliniky.

Okrem zákonnej roviny je tu podľa lekára morálna rovina. „Je to veľmi neštandardné a v zahraničí vylúčené, aby mohol syn pracovať a realizovať celú svoju profesionálnu kariéru pod svojím otcom. Jednoducho ide o strašne veľký konflikt záujmov,“dodal lekár, po­dľa ktorého pri takomto pracovnom vzťahu sa nedá zabrániť, aby sa dve blízke osoby, v tomto prípade otec a syn, odosobnili. 

Napriek tomu, že Juraj Šteňo odmieta akýkoľvek monopol v odbore neurochirurgia, po­dľa našich informácií z lekárskej fakulty iní noví docenti v odbore neurochirurgia za ostatné desaťročia sa nehabilitovali. S výnimkou jeho syna Andreja. Takto exkluzívne otec a syn naďalej v komisiách kontrolujú priebeh atestácií, doktorandských a habilitačných konaní: otec ako garant odboru neurochirurgia na Lekárskej fakulte UK a syn ako garant toho istého odboru na Slovenskej zdravotníckej
univerzite.

„Chýbajú nám neurochirurgovia v mladšom produktívnom veku s bohatými operačnými skúsenosťami a rozbehnutou akademickou dráhou, ktorí by mohli prevziať kormidlo. Za pôsobenia tejto rodiny odišli desiatky lekárov s veľkým potenciálom do zahraničia alebo aj ostali, ale nemohli sa akademicky rozvíjať,“ uviedol náš zdroj.

Ako ďalej dodal, je veľmi výpovedné, že odborníci, ktorí z kliniky odišli, podali výpovede bez toho, aby mali v tom čase nejakú alternatívu nového zamestnávateľa.

O tom, že rodina Šteňovcov nechce zostať bez vplyvu na neurochirurgickej klinike na Kramároch, svedčí posledná iniciatíva odvolaného prednostu Andreja Šteňa. Podľa našich informácií založil Odborový zväz zamestnancov Neurochirurgickej kliniky. Tak bude vstupovať do rokovaní tripartity, teda medzi zamestnávateľa, ktorým je Univerzitná nemocnica Bratislava a Lekárska fakulta Univerzity Komenského, ktorej, ako sme spomínali, šéfuje Juraj Šteňo.