O žiadnom ochorení sa v posledných mesiacoch nediskutovalo toľko ako o COVID-19. Kým v prvej vlne ho mnohí neveriaci Tomášovia považovali za ľahkú chrípku, v druhej vlne je zjavné, že žarty a zľahčovanie ochorenia musia ísť bokom. Preplnené nemocnice, stovky nakazených zdravotníkov, ťažké stavy, pacienti napojení na umelú pľúcnu ventiláciu a pribúdajúci mŕtvi. COVID-19 rozhodne netreba podceňovať.

V umelom spánku

Nikdy predtým sme tak intenzívne neriešili pojem pľúcna ventilácia ako v týchto mesiacoch, odkedy koronavírus zaútočil aj na Slovensko. Každý deň desiatky pacientov s ochorením COVID-19 potrebujú tento prístroj, aby ich pľúca mohli ako-tak pracovať. Bez jeho pomoci by to nezvládli. Zadusili by sa. „Pacienti s COVID-19 sú zadýchaní, doslova lapajú po dychu nielen pri záťaži, ale aj v pokoji alebo pri rozhovore. Objektívne môžem povedať, že zásobovanie kyslíkom je v ich prípade pod hranicou deväťdesiat percent. V dôsledku vysokého obsahu oxidu uhličitého v krvi, keďže ho nedokážu dostatočne vydychovať, dochádza k poruchám vedomia, pacienti sú unavení, ospalí. V najhorších prípadoch končia v bezvedomí,“ hovorí o pacientoch s ťažkým priebehom ochorenia COVID-19 anestéziologička Alena Miháliková.

Nebezpečenstvo tohto vírusu spočíva aj v tom, že zdravotný stav nakazeného človeka sa môže dramaticky zmeniť vo veľmi krátkom čase.    Do nemocnice prichádzajú pacienti s dýchavičnosťou a už za pár hodín    ich musia napojiť    na umelú pľúcnu ventiláciu. „Áno, COVID-19 môže mať aj takýto veľmi rýchly priebeh,“ potvrdzuje lekárka Miháliková.

Ľudia napojení na umelú pľúcnu ventiláciu sú v umelom spánku. Často netušia, čo sa s nimi deje, kým spia.

Zavádzanie umelej pľúcnej ventilácie nie je nič, čo by sme mali zľahčovať. Vykonávať ju môže len anestéziológ, intenzivista alebo lekár, ktorý má dostatočné skúsenosti s intubáciou, teda so zaistením priechodnosti dýchacích ciest a so zavádzaním pľúcnej ventilácie. Aj pri samotnom zavádzaní existuje riziko
nebezpečenstva.

„Podmienkou je endotracheálna intubácia, pri ktorej sa tubus zavádza cez ústa do dýchacej trubice. Pri problematickom zavádzaní hrozí poranenie sliznice, krvácanie alebo poškodenie dýchacej trubice alebo hlasiviek. V ojedinelých prípadoch sa môžu poškodiť zuby alebo ďasno. Najhoršou komplikáciou je aspirácia, teda vdýchnutie, nasávanie, keď obsah žalúdka natečie do pľúc a hrozí ťažký zápal pľúc,“ vysvetľuje možné komplikácie lekárka Miháliková.

Polohovaní

Po tom, čo pacientovi zavedú pľúcnu ventiláciu, je pod neustálym dzorom. Monitoruje ho prístroj, ale aj zdravotnícky personál. „Musíme zistiť, či pacient toleruje samotný tubus v dýchacích cestách, nekašle, nemá bolesti, nie je stresovaný. Prvé dni po napojení na pľúcnu ventiláciu si vyžadujú umelý spánok. Ak sa stav pacienta začne zlepšovať, snažíme sa ho prebudiť, aby sme zistili, či dokáže vnímať, reagovať, kývať hlavou, či má alebo nemá bolesti, či dokáže stisnúť ruku.“

Pacienti na pľúcnej ventilácii musia byť v pravidelných intervaloch, ideálne každé dve hodiny, polohovaní. Ak sa stav prudko zhoršuje a lekári sa snažia, aby pľúcna ventilácia zabrala naplno, musia pristúpiť k polohe na bruchu na osem až dvanásť hodín.

Špongia v hrudi

Počas toho, ako je pacient napojený na pľúcnu ventiláciu, dostáva širokú škálu infúzií, umelej výživy, lieky na uspatie, proti bolesti a množstvo iných liečiv.

Ak by ste sa pozreli na ich röntgenové snímky, videli by ste pľúca ako pri zápale pľúc s početnými infiltrátmi, teda so zápalovými ložiskami po oboch stranách. „CT hrudníka nám dokáže povedať viac a v mnohých prípadoch sú to ťažké zápalové zmeny s postihnutím viac ako päťdesiat percent,“ tvrdí Miháliková. Pľúca sa menia na akúsi
špongiu.

Keď sa pýtame, akú šancu na prežitie má pacient s ťažkým ochorením COVID-19, a teda sa dostal až na pľúcnu ventiláciu, odpoveď nie je veľmi optimistická.

„To je veľmi otázne a na to nedokáže nikto v tejto chvíli odpovedať. Máme do činenia s vírusom, ktorý nie je až taký známy. Napríklad pri nádorových ochoreniach vieme približne určiť, aká je šanca na prežitie, ale pri tomto víruse je to komplikované,“ vysvetľuje lekárka.

Zatiaľ bez lieku

Na pľúcnej ventilácii končia pre koronavírus starší, ale aj mladší ľudia. „Šance u mladších ľudí sú vyššie, všetko však závisí od toho, ako mladé telo dokáže zabojovať. U starších ľudí je šanca podstatne nižšia, pretože väčšinou sa k ochoreniu COVID-19 pridružujú ďalšie ochorenia, ktoré organizmus vysiľujú.“

Najväčšie nebezpečenstvo vidí Miháliková v šírení vírusu. Spoľahlivý liek na liečbu zatiaľ neexistuje.

Prvý pacient v Martine

V slovenských nemocniciach je k dispozícii približne dvetisíc umelých pľúcnych ventilácií. Ochorenie COVID-19 najčastejšie postihuje mladšiu a strednú vekovú kategóriu. Najčastejšie sa šíri v rodinách a na pracovisku. V prípade ľudí starších ako 70 rokov až osemdesiat percent nakazených ľudí musí vyhľadať lekársku pomoc a pre ochorenie končia v nemocnici. Všeobecne platí, že u starších ľudí a u ľudí s ďalšími vážnymi ochoreniami má COVID-19 ťažší priebeh, ktorý sa môže končiť aj smrťou. Prvý pacient na Slovensku bol v dôsledku tohto vírusového ochorenia napojený na umelú pľúcnu ventiláciu v auguste tohto roka v nemocnici v Martine. 

FOTO z CT-čka zdravých pľúc a pľúc napadnutých koronou v GALÉRII

Nahrádza pľúca

Pri umelej pľúcnej ventilácii ide o spôsob dýchania, pri ktorom je prietok plynov dýchacím systémom úplne alebo čiastočne zabezpečený mechanickým prístrojom. Využíva sa krátkodobo, ale aj dlhodobo v situáciách, keď treba podporiť dýchací systém. Umelá pľúcna ventilácia môže byť vedená invazívne alebo neinvazívne. Pri invazívnej ventilácii sa musia zaistiť dýchacie cesty pomocou endotracheálnej intubácie alebo tracheotómiou. Pri neinvazívnej ventilácii sa využívajú špeciálne masky alebo tak­zvané helmy.