Tip na článok
Žijú len v noci: V prípade hikikomori ide o sociálnu izoláciu s ťažkými prejavmi porúch správania. Ilustračné foto.

Stratená generácia: Žijú len v noci, niektorí pol roka nevyšli z domu či bytu

Rastie počet takzvaných hikikomori, teda ľudí, ktorí žijú len v noci. Podaktorí aj pol roka nevyšli z domu či bytu.

Galéria k článku (3 fotografie )
Majú poruchu správania: V Japonsku vznikli odborné skupiny, ktoré sa týmto ľuďom špeciálne venujú.
Japonský fenomén: Pracujú na počítačoch, hrajú hry, čítajú. Cez deň dospávajú.
Sociálne fóbie: Strach z ľudí môže byť prvým krokom k izolácii. Ilustračné foto.

Pracujete predovšetkým v noci, trávite čas surfovaním, čítaním a hraním počítačových hier a spánkový deficit dobiehate cez deň? Psychológovia dvíhajú varovný prst - hrozí totiž, že si vybudujete zlozvyky, ktoré vás neskôr celkom odtrhnú od reálneho sveta. Že je to dnes už celkom bežné? Nuž, tak možno práve vás by mal zaujímať fenomén takzvaných hikikomori. Epidémia, na ktorú už pred rokmi upozornili japonskí psychológovia, sa pre rýchly životný štýl pomaly presúva i k nám.

Ohrozujú aj ekonomiku

Fenomén, o ktorom sa čo-to dozviete aj na internete a sociálnych sieťach - paradoxne, práve na miestach, na ktorých ľudia takto postihnutí trávia alebo, presnejšie, „mrhajú“ svoj drahocenný čas. Moderná pretechnizovaná spoločnosť, ale aj sociálne fóbie vytvárajú novodobých pustovníkov, ktorí sa ukrývajú doma a minimálne pol roka nevyšli medzi ľudí. Už dnes sa im vraví stratená generácia, hoci týmto pojmom sa istý čas označovala povojnová generácia umelcov, pre ktorých bol svet hodnotovo nestabilný. Ich súčasní nástupcovia väčšinu svojho plodného života trávia v sociálnej izolácii bez partnera, ale aj mimo bežných medziľudských vzťahov.

V krajine suši a samurajov sa tomuto trendu odborníci venujú už desaťročie a zistili alarmujúce čísla. Tých, ktorí žijú prevažne v noci a cez deň sú vlastne nepoužiteľní, sú už státisíce. A to sa prieskumy zaujímali len o ľudí do 40 rokov.  Japonské ministerstvo zdravotníctva vydalo dokonca definíciu hikikomori ako ľudí, ktorí neparticipujú na spoločnosti ani to netúžia robiť. Ba práve naopak, cielene sa vyhýbajú akémukoľvek kontaktu. Pre krajinu, samozrejme, znamenajú aj ekonomický problém. Mnohí z nich začali tým, že pracovali z domu alebo zažili poníženie v práci či na vysokej škole a neskôr sa natoľko izolovali, že sa v nich prebudili rôzne fóbie a neboli schopní pracovne sa zaradiť.

Vzbudila záujem: Problému sa venovala aj vietnamská fotografka
Maika Elan. Zozbierala príbehy ľudí trpiacich izoláciou a uverejnila
ich na internete.
Vzbudila záujem: Problému sa venovala aj vietnamská fotografka Maika Elan. Zozbierala príbehy ľudí trpiacich izoláciou a uverejnila ich na internete.
Internet

Vegetujú ako rastliny

Tento trend pozná aj Slovenka žijúca v krajine vychádzajúceho slnka. „Je to jav typický pre Japonsko,“ hovorí pre PLUS 7 DNÍ Marianna Hasegawová. „Japonsko bolo veľmi dlhé obdobie pod vplyvom konfucianizmu, to znamená, že na prvom mieste je spoločnosť, až potom jednotlivec. Nepísané pravidlá spoločnosti sú nad všetkým a tlak je veľmi silný. Vďaka tomu tu všetko výborne funguje, ale nie každému to musí sedieť,“ objasňuje známy japonský perfekcionizmus. „Teraz bol môj syn mesiac v Japonsku, má obidve občianstva a je na Slovensku aj tu „native“ - jazykovo aj kultúrne. Hovoril, že je oveľa ťažšie byť Japoncom v Japonsku ako Európanom v Európe,“opisuje pocity mladej generácie.

Podľa nej je tam celkom časté, že sa hlavne mladí na všetko vyslovene vykaš­lú. „Utiahnu sa doma a nič ich nedostane späť do spoločnosti,“ dodá. „Na druhej strane je to pohodlné. Mnohých z nich nechcú rodičia nechať umrieť od hladu, a tak im pravidelne dávkujú jedlo. Decká sú zatvorené v izbe, väčšinou na hrách alebo na nete či pred televízorom, a vegetujú ako rastliny,“doplní. Preto sa hovorí, že je to choroba strednej triedy, lebo len tá si môže dovoliť, aby ju rodičia mohli podporovať. Pripomína vám to toľko kritizovaný a pre mladých ľudí pohodlný mama hotel? Až na to, že v prípade hikikomori ide o sociálnu izoláciu s ťažkými prejavmi porúch správania.

Obete sú z lepších rodín

Lekári sa začali tomuto trendu venovať koncom 80. rokov, keď množstvo mladých mužov začalo vykazovať prvé príznaky letargie, zatvárali sa do izieb a nemali záujem aktívne sa zapájať do bežného života. Psychiatri prezentujú názor, že hikikomori môžu byť ovplyvnení poruchami autistického spektra. „Áno, viem, o čo ide,“reaguje psychologička Lucia Oráviková na otázku, či sa týmto fenoménom zaoberajú slovenskí odborníci.  „Väčšinou riešime problémy izolovane. Ako závislosť od počítačov, agresivitu, úzkosti, strachy. V centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPPPAP) sa diagnostikujú len poruchy učenia a keď je to klinický problém, odporúčame pacienta klinickému psychológovi.“

Priznáva, že v takej miere, aby sa dalo hovoriť o fenoméne hikikomori, s tým ešte do kontaktu neprišla. Na otázku, či ide o diagnózu sociofóbia, podotkla, že je to tak z každého rožku trošku. „Myslím, že v Japonsku to je asi špecifický druh správania, ktorý v našej kultúre nie je prítomný práve pre kultúrne odlišnosti, naši mladí tu nemajú také podmienky na rozvoj niečoho podobného ako tam, aj preto sa to diagnostikuje inak,“porovnáva odborníčka.

Ako rozpoznáte hikikomori.
Ako rozpoznáte hikikomori.
Plus 7 dní

Spôsob života pripomínajúci depresiu vraj postihuje obe pohlavia rovnako. No podľa posledných sčítaní v Japonsku až 80 percent hikikomori tvoria muži. Psychiatrov však zaujal aj sociálny status pacientov - najčastejšie sú totiž hlásené prípady zo stredných a z vyšších tried. Scenár je takmer vždy ten istý - synovia odmietajú opustiť rodičovský dom alebo byt, často po tom, ako zažili traumu zo sociálneho alebo z akademického zlyhania. Po absolvovaní vysokej školy musia čeliť aj obsadenému trhu práce či pracujú len na čiastočný pracovný úväzok, ktorý im neumožňuje založiť rodinu. Spadnúť na dno je potom pomerne ľahké - rýchla doba, tlak spoločnosti na výkon, možnosť tráviť čas doma.

To všetko už nachádzame aj v Európe. Posledné roky totiž neúmerne rastie nezamestnanosť vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ktorým sa nedá ponúknuť adekvátna alebo dobre zaplatená práca, čo, samozrejme, vedie k narastajúcej frustrácii. Podľa psychológov fenomén podporuje aj nový životný trend byť „single“, teda bez partnera. U nich je vyšší predpoklad, že spadnú na sociálne dno. Ignorácia či dokonca stigmatizácia tomuto problému, samozrejme, nepomáha, preto experti varujú, že už pri prvých príznakoch treba okamžite začať s terapiou. „Prvé príznaky sú badateľné,“upozorní Lucia Oráviková na spomínanú letargiu, zmenu z denného na nočný život či vyhýbanie spoločnosti.

Zomrel a nikto ho nehľadal

Okrem psychológov sa fenoménu už dávnejšie venovala vietnamská fotografka Maika Elan. Zozbierala príbehy ľudí trpiacich izoláciou a uverejnila ich na internete. „Fotopríbehy“ vzbudili celosvetový ohlas. Nie div, odborníci totiž bijú na poplach, že práve toto hrozí väčšine veľkých a vyspelých miest - izolácia veľkých skupín ľudí. Fotografka sa napriek obrovskému počtu hikikomori k svojim príbehom dopracovala až po dlhom čase. Nadviazať s takýmito ľuďmi kontakt bolo pre ňu údajne priam nemožné. Jedným z oslovených ľudí ochotných podeliť sa o svoj osud bol napríklad 34-ročný Ikuo Nakamura.

Počas štúdií sa pohádal s učiteľom, nezhodol so spolužiakmi, a tak sa uzavrel do svojho sveta na sedem rokov. Dnes apaticky tvrdí, že neverí v dobro ľudí. Bývalý úradník 48-ročný Kazuo Okada je doma takisto dlho ako mladý Ikuo. Číta knihy, počúva džez a predovšetkým vôbec nevychádza von. Ďalší príbeh je priam zdrvujúci. Len 43-ročný Sumito si po skončení vysokej školy nedokázal nájsť prácu, ktorá by bola pre neho adekvátna, stále mal pocit, že sa v zamestnaní necíti dobre, že dokonca chorľavie, a tak prestal pracovať. Dlhé roky strávil sám doma izolovaný od vonkajšieho sveta, až napokon pred rokom zomrel. Rodičia ho našli až po dvoch mesiacoch.

VIDEO Plus 7 Dní