Mačky ako želatína a poskladané do najneuveriteľnejších polôh či napchaté v nádobách najrozličnejších tvarov, v ktorých dokážu vyplniť najmenší výčnelok či štrbinku. Skúsenosti mačacích majiteľov i fotografie dokazujú, že ohybnosť a elastickosť týchto zvierat porušuje všetky fyzikálne zákony. Alebo má veda pre tento jav vysvetlenie?

Zmenia sa učebné osnovy?

Tradične sa v škole učíme o troch základných skupenstvách materiálu: pevnom, kvapalnom a plynnom. Lenže - ako uvádza Daily Mail - medzi prvé a druhé teraz treba vsunúť ešte jedno skupenstvo, ktoré by bolo treba jednoducho nazvať „mačacím“. Už pri letmom pohľade na fotografie musí byť totiž jasné, že tieto milé stvorenia sa vtesnajú absolútne všade a vyplnia takmer vodotesne aj najmenší priestor s najzvláštnejším tvarom.

Nové skupenstvo mačiek nie je až taká veľká novinka, hoci istý posun v tejto téme nastal. Ako tvrdí Wikipédia, tekutina veľmi ľahko mení tvar. V dôsledku toho sa jednoducho prispôsobí tvaru akejkoľvek nádoby, v ktorej sa nachádza. Preto už pred istým časom prišli zjavne nápadití vedci s teóriou, že mačky sú jednoducho tekuté. Alebo kvapalné, čo sa komu viac páči. Jav skúmal francúzsky fyzik Marc-Antoine Fardin. Vo svojej vedeckej štúdii s názvom O reológii mačiek (On the Rheology of Cats) sa zaoberal otázkou, či mačka môže byť pevného aj kvapalného skupenstva zároveň. Dospel k názoru, že áno - práve preto, že má schopnosť vyplniť svojím telom akýkoľvek nosič, v ktorom sa práve nachádza, a získať aj jeho tvar. Dopĺňame, že reológia je odvetvie fyziky, respektíve mechaniky, ktoré sa zaoberá deformáciou a tokovými vlastnosťami tuhých i tekutých látok.

Záleží na podmienkach

Skupenstvo mačky podľa Fardina závisí od toho, kde sa práve nachádzajú. Ak sa mačka dostane do umývadla s vodou, bude sa správať ako pevná látka. Ak sa ocitne v mise či škatuli, začne sa svojím telom prispôsobovať tvaru nádoby, bude sa teda správať ako kvapalina.

Autor tejto prevratnej teórie dostal pred dvoma rokmi za svoj výskum dokonca Nobelovu cenu za fyziku. Treba však spresniť, že ide o parodickú, takzvanú Ig Nobelovu cenu. Získava ju objav, ktorý vzbudzuje najprv úsmev a potom zamyslenie. Cenu udeľuje každý rok humoristický vedecký časopis Anály nepravdepodobného výskumu (Annals of Improbable Research). V hodnotiacej komisii však sedia držitelia skutočnej Nobelovej ceny. Slávnostnú ceremóniu udeľovania , ktorá sa koná na Harvardovej univerzite, každý rok sprevádzajú papierové lastovičky lietajúce vzduchom. Laureáti Ig nobelovky sú na pódiu vždy v žartovných kostýmoch.

FOTO kam všade sa zmestia mačky v GALÉRII >>