Dušan Valent

Mars v mnohých ohľadoch pripomína Zem. V jednej podstatnej vlastnosti sa však líši. Jeho povrch tvoria takmer výhradne tmavé horniny zvané bazalty. Podobné tým, z akých pozostáva naša zemská kôra na dne oceánov. Naproti tomu kontinentálna kôra nášmu červenému planetárnemu susedovi chýba. A nielen jemu.

Zem je jediným známym ves­mírnym telesom s&nbsp;kontinentmi. Bez nich by ju pokrýval globálny oceán s&nbsp;ojedinelou, vzácnou súšou v&nbsp;podobe vulkanických ostrovov. Geologické dôkazy naznačujú, že presne takto vyzerala naša planéta pred miliardami rokov. Nový výskum vedcov z&nbsp;Curtinovej univerzity poodhalil, prečo sa to zmenilo.

Kontinenty sa týčia z&nbsp;morí preto, lebo ich tvoria prevažne ľahké svetlé horniny, ako sú žuly, a&nbsp;tak prakticky plávajú na oveľa hustejších, ťažších hmotách zemského plášťa. Naša planéta vznikla pred 4,5 miliardy rokov. No hmota kontinentov sa začala hromadiť až o&nbsp;stovky miliónov rokov neskôr. Predovšetkým pred 3,9 až 3,5 miliardy rokov. Zhodou okolností v&nbsp;rovnakom čase, ako doznievalo takzvané veľké neskoré bombardovanie. Na Zem vtedy dopadali vesmírne skaly nezriedka mnohonásobne väčšie ako 11-kilometrový asteroid, ktorý vyhubil dinosaury. Podľa výpočtov neušetrili ani jediný štvorcový centimeter zemského povrchu.

O&nbsp;súvislosti medzi kozmickým bombardovaním a&nbsp;vznikom kontinentov sa uvažovalo niekoľko desaťročí. Až doposiaľ však chýbali dôkazy. Tie sa podarilo získať výskumom zirkónov, mimoriadne trvácnych minerálov, ktoré odolajú aj enormným tlakom a&nbsp;teplotám a&nbsp;chemickým zložením vypovedajú o&nbsp;podmienkach na prastarej Zemi. „Skúmali sme zirkóny z&nbsp;najlepšie zachovaného zvyšku prastarej zemskej kôry - pilbarského kratónu v&nbsp;Západnej Austrálii,“ hovorí hlavný autor výskumu Tim Johnson. „Analýza zloženia izotopov kyslíka odhalila v&nbsp;zárodku raného kontinentu proces, ktorý sa začal tavením hornín blízko povrchu a&nbsp;pokračoval do hĺbky. Presne, ako by sme očakávali od geologických následkov dopadu obrovských asteroidov.“

Proces, pri ktorom vzniká hmota kontinentov, stojí na opakovanom tavení a&nbsp;chladnutí hornín. Pri poklese teploty magmy totiž dochádza k&nbsp;zmene chemického zloženia. Keďže rôzne minerály kryštalizujú pri rozličných teplotách, s&nbsp;„vypadávaním“ utuhnutých kryštálov sa zvyšková tavenina ochudobní o&nbsp;prvky viazané v&nbsp;týchto mineráloch.

Ak sa proces opakuje, nastáva čosi na spôsob geologického destilovania. V&nbsp;tavenine sa postupne zvýši podiel kremíka, čo pre výslednú horninu znamená vyššie zastúpenie svetlých minerálov na spôsob kremeňa. Z&nbsp;tmavých bazaltov tak viacnásobné tavenie postupne vytvorí svetlé ľahké horniny príbuzné žulám, ktoré sú základom kontinentálnej kôry. Dôležitým dodatočným vplyvom je podľa novej štúdie hydrotermálna premena hornín - zmeny spôsobené reakciami hornín s&nbsp;kvapalinami za horúcich teplôt. Práve rozlámanie kôry po dopade asteroidov umožnilo prenikanie oceánskych vôd do hĺbky, čo hydrotermálnu premenu umocnilo.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/tajomstvo-vzniku-kontinentov-vytvorilo-ich-kozmicke-bombardovanie" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

„Náš výskum prináša prvé presvedčivé dôkazy, že proces, ktorý eventuálne viedol k&nbsp;vzniku kontinentov, sa začal gigantickými kolíziami asteroidov,“ vysvetľuje Tim Johnson. „Dáta z&nbsp;iných oblastí prastarej kontinentálnej kôry na Zemi vykazujú indície podobných procesov, aké sme potvrdili v&nbsp;pilbarskom kratóne,“ vyzdvihuje geológ. „Nie je teda žiadna náhoda, že hmota kontinentálnej kôry vznikla v&nbsp;čase doznievania neskorého veľkého bombardovania asteroidmi.“