Mamička, pomôžte nám, prosím, udržať dieťatko, sestra, pripravte injekciu. Týmito pokynmi zamestnával detský lekár vo svojej ambulancii v bratislavskej Dúbravke všetkých zúčastnených pred očkovaním novorodenca. Napriek milým slovám pri kontakte s ihlou spustilo dieťa plač, na ktorý je miestny pediater zvyknutý. Čoraz výraznejší nárek však vychádza z vyjadrení pediatrickej obce, ktorá sa denne pasuje s enormným úbytkom svojich kolegov a ochranné vakcíny zdravotníckeho rezortu sú buď kontraproduktívne, alebo majú účinok v ďalekej budúcnosti. Z vyjadrení ľudí z praxe vyplýva, že situácia je nielenže zlá, dokonca sa hovorí o kolapse celého systému.

1700 detí na lekára

Reálne nazrieť do bežného chodu pediatrickej ambulancie nám umožnil lekár Martin Matejka, ktorý rok a pol ordinuje v bratislavskej mestskej časti Dúbravka. Predtým pracoval v Detskej fakultnej nemocnici. Od ukončenia štúdia medicíny uplynulo 25 rokov, pričom chvíľu pracoval aj mimo zdravotníctva. „Povolanie detského lekára som si vybral preto, že moji rodičia vykonávali túto profesiu. Navyše biológia a chémia ma vždy bavili, tak som mal už na strednej jasné, že chcem študovať medicínu,“priznal sa nám v „zákulisí“ svojej ordinácie, teda v druhej miestnosti, ktorá je určená aj na archiváciu záznamov o klientoch. Na stene tejto časti ordinácie visí maľba masajskej ženy, z ktorej sála teplo. V ordinácii či v čakárni však majú horúco aj bez toho.

„Minulý rok sme spojili dve ambulancie po dvoch lekárkach, ktoré sa rozhodli odísť do dôchodku, čiže máme spojené dve ambulancie a to je skoro 1 700 pacientov,“ uviedol pediater nelichotivé číslo, pričom upozornil, že takmer každý mesiac príde z vyššieho územného celku informácia o zatvorení ambulancie u ďalšieho pediatra. Vždy sa však objaví niekto v čakárni s prosbou o prijatie do zdravotnej starostlivosti. Situácia je taká, že lekári berú ako nových klientov len novorodencov a deti zo spádovej oblasti.

V ambulancii si rodičia s deťmi podávajú kľučky často. „Denne máme od štyridsať do šesťdesiat pacientov. Počas chrípkovej epidémie medzi januárom a februárom to bolo až 70 pacientov. To je obrovské množstvo, keď si uvedomíte, že pracovný deň má osem hodín. Takýto systém je neúnosný a môže kedykoľvek skolabovať,“ vysvetlil nám. Detský klient má pritom svoje špecifiká, keďže prichádza zväčša v sprievode rodiča. „Vyšetrujeme síce dieťa, ale komunikácia prebieha s rodičom. Dieťa sa samo nevyzlečie, neoblečie,“ dodal.

Pediater a účtovník

V čase našej návštevy, napriek tomu, že išlo o polovicu mája, sa striedali pacienti ako na bežiacom páse. Či už matka s novorodencom kvôli preočkovaniu, alebo 9-ročná žiačka kvôli preventívnej prehliadke. „V pondelok sme mali 55 pacientov, včera ich bolo 45. Možno to súvisí s počasím. Na to, že je polovica mája, by človek čakal väčší pokoj,“ pousmial sa pediater. Najkritickejší pre prácu detského lekára je pondelok zrána a piatok poobede. Najčastejšími „návštevníkmi“ sú škôlkari - predškoláci vo veku štyri až sedem rokov, ktorí prichádzajú najmä s kašľom a virózami. „Ľudia si často myslia, že práca lekára sa začína otvorením ambulancie a končí sa jej zatvorením, ale nikto nevidí, že lekár musí byť sčasti právnik, sčasti ekonóm alebo účtovník, keďže píše rôzne správy pre Sociálnu poisťovňu, súdy či políciu. A to sú veľakrát niekoľkostranové dokumenty,“posťažoval sa ohľadne nadmernej byrokratickej záťaže. Neustále „papierovačky“ sú po­dľa pediatra dôvodom, prečo viacero jeho starších kolegov odchádza radšej do dôchodku.

Záujem o medicínu je podľa pediatra z Dúbravky dostatočný, pretože lekárske fakulty vychovajú v súčasnosti podobné množstvo absolventov ako pred tridsiatimi rokmi, veľa medikov však po atestácii odchádza do zahraničia. „Poviem vám svoju osobnú skúsenosť. Nedávno som sa zúčastnil na pediatrickom kongrese v českých Luhačoviciach a za dva dni bola tretina prednášajúcich slovenskej národnosti. Boli to naši lekári, ktorí pracujú v Brne, v Olomouci, v Ostrave, v Prahe. Toto vidím ako veľký problém,“uviedol Matejka, ktorý vidí riešenie vo vytvorení podmienok na návrat našich lekárov, kde často nejde len o financie, ale aj o funkčnosť našich nemocničných zariadení. Na otázku, či zahraničie nelákalo aj jeho, nám odpovedal pragmaticky a s úsmevom: „Už som nestihol odísť, keďže som sa po škole oženil.“

Polovica sú dôchodcovia

O problémoch s pediatrami na Slovensku vie svoje aj Elena Prokopová, ktorá okrem vlastnej ambulancie v Devínskej Novej Vsi pôsobí ako hlavná poradkyňa ministerstva zdravotníctva pre primárnu pediatriu. Štatisticky pôsobí na Slovensku v ambulanciách 1 097 pediatrov, z ktorých je 333 nad 65 rokov. Pritom viac ako polovica sa nachádza v dôchodkovom veku. „V momente, keď by pediatri s dôchodkovým vekom odišli, je nás polovica,“ upozorňuje Prokopová, podľa ktorej reálne hrozí, že zo dňa na deň sa nebude mať kto postarať o 500-tisíc slovenských detí. Napriek tomu, že hlavná poradkyňa ministerstva ukončila štúdium v roku 1997, patrí medzi najmladšiu generáciu pediatrov u nás. „Mladí lekári dostali možnosť, keď sa otvoril európsky trh, a tí, ktorí nemali pevné väzby, išli preč. Na Slovensku máme veľmi dobré medicínske vzdelanie, to znamená, že o našich doktorov bol záujem,“ vysvetlila Prokopová, podľa ktorej sa úbytok pediatrov začal naším vstupom do Európskej únie.

„Keď si zoberieme, že štúdium medicíny trvá šesť rokov a atestácia v pediatrii štyri roky, tak čas, kým môže vyštudovaný pediater nahradiť pediatra v teréne, je desať rokov. Aj keby sme teraz prijali o niekoľko študentov viac, aj keby všetci študovali len pediatriu, tak to nenahradia,“ dodala Prokopová na margo jednej z dlhodobých stratégií ministerstva, ktorá sa nazýva rezidentské štúdium. To v preklade znamená, že ak sa medik po šiestich rokoch štúdia rozhodne pre špecializáciu pediatria, štyri roky mu štúdium bude platiť štát. Študent sa zároveň zaväzuje, že po absolvovaní odpracuje na Slovensku päť zo siedmich nasledujúcich rokov.

Ideálny stav pri počte približne milión dvestotisíc detí na Slovensku je 1 100 detských pacientov na jedného pediatra. Hlavná radkyňa ich má v ambulancii raz toľko, pričom podotkla, že zvládať nápor priemerne 90 detí denne jej pomáha zamestnávanie dvoch sestier a jednej sestry na polovičný úväzok. Súčasne na jej pracovisku pôsobí rezident, teda absolvent medicíny, ktorý sa prihlásil do rezidentského programu ministerstva zdravotníctva. „Môžem nejaké veci delegovať na neho. Jedna sestra nerobí nič iné, len sedí pri telefóne a radí. Tento personál musíte zaplatiť,“vysvetlila nám pediatrička Prokopová chod vlastnej ambulancie, ktorá je vybavená tak, aby zvládala aj väčší nápor klientov, a tak trochu predznamenáva fungovanie slovenských ambulancií v budúcnosti. Ide vlastne o jednu z krátkodobých stratégií ministerstva, keď bude mať lekár väčšie priestory s viacerými sestrami, asistentom a takisto ekonómkou. „V rámci ambulancie vykonávame veľa nemedicínskych povinností, keďže pracujeme väčšinou ako eseročky. Teda všetky zákony podnikateľských subjektov sa týkajú aj nás,“poukázala Prokopová na povinnosti navyše, ktoré sama zažíva a v rámci krátkodobých stratégií sa snaží presadzovať ich zmenu, pretože mladí pediatri o podobnú náplň práce nejavia záujem.

Humanitárna kríza

Jedným z riešení neudržateľného stavu je príchod lekárov zo zahraničia. Podľa odborníčky Prokopovej ministerstvo aj na takomto scenári pracuje v rámci svojich krátkodobých riešení. Nie je to celkom jednoduché, lebo naše medicínske vzdelávanie je nastavené na úroveň Európskej únie, takže keď na Slovensku skončí doktor medicínu, môže ísť robiť so svojím vzdelaním kdekoľvek v Únii,“uviedla Prokopová a dodala, že napríklad lekári z východnej Európy takouto úrovňou vzdelania nedisponujú. Tamojší študenti podľa odborníčky neabsolvujú toľko hodín vzdelávania ako u nás a nemajú také náročné skúšky ako slovenský lekár. Ak by sa mali uplatniť ako lekári na Slovensku, je nutné, aby si doplnili vzdelanie, čo však podľa Prokopovej trvá rovnako, ako získať nového absolventa medicíny.

K stratégii zamestnávania cudzincov je skeptický aj Jaroslav Slaný, dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce na Trnavskej univerzite, ktorý zároveň pôsobí v obezitologickej ambulancii pre deti a dorast v trnavskej nemocnici. „Riešiť túto situáciu dovozom zdravotníkov z cudziny je podľa môjho názoru výrazom ľahostajnosti, nezáujmu až arogancie politiky mocných k potrebám a situácii v zdravotníctve na Slovensku,“uviedol Slaný, podľa ktorého príchod cudzincov do zdravotnej starostlivosti možno uplatniť v situácii akútnej humanitárnej krízy, ale nie ako systémové riešenie našich vnútorných problémov. „Navyše, cudzinec môže byť z hľadiska profesijnej odbornosti dobre formálne kvalifikovaný, ale práca s ľuďmi predsa nie je to isté ako montáž automobilu. Ide o celého človeka, o znalosti kontextu danej spoločnosti, jej myslenia, tradícií,“ myslí si Slaný.

Strašiak obezita

Jaroslav Slaný je pôvodom z Českej republiky, zaujímala nás teda situácia v pediatrii u našich západných susedov. „Vzhľadom na to, že zdravotné systémy oboch krajín sa vyvíjali v 20. storočí 70 rokov spoločne, nie je medzi nimi mnoho rozdielov, a to ani po 25 rokoch od rozdelenia republiky,“ uviedol detský obezitológ. Za pozitívum slovenskej pediatrie považuje Slaný lepšiu situáciu v očkovaní detí. „Mnoho rodičov v Českej republike odmieta dať očkovať svoje dieťa. Situáciu posilňujú internetové diskusie. Postupne vzniká v populácii imunologický stav, ktorý môže umožniť opätovné šírenie ,detských zabijakov‘, ako je čierny kašeľ, záškrt či osýpky,“dodal. 

Úbytok pediatrov sa môže odraziť aj v nedostatočnej odbornej pomoci v rámci detskej obezity. Na Slovensku je podľa Slaného sedem percent detí obéznych a rovnaké percento detí trpí nadváhou, čo v skutočnosti predstavuje 150-tisíc detských jedincov. „Obezitu z detstva si drvivá časť detí prenáša do dospelosti. Obezita je pritom vstupenkou medzi civilizačné ochorenia. Tie tvoria významnú časť chorôb našej populácie a sú prevládajúcou príčinou úmrtí,“ dodal Slaný k alarmujúcemu stavu detskej populácie, ktorá čoraz viac potrebuje pomoc odborníkov, ktorých je čoraz menej.

Lakmusový papier

Situáciu týkajúcu sa nedostatku pediatrov pociťuje rovnako Výjazdová detská pohotovosť, ktorá je nezmluvnou pohotovostnou službou pre deti do 19 rokov. „Ambulancie a pohotovosti sú spojené nádoby, a pretože čakárne u pediatrov sú preplnené, nestihnú všetkých vybaviť, ľudia sa obracajú na pohotovosť. Či už výjazdovú, alebo kamennú,“vysvetlil lekár Patrik Karvan z Výjazdovej detskej pohotovosti. Najvýraznejšie sa spomínaný nedostatok a tlak prejavuje v kritických mesiacoch cez zimu a na jeseň. Problém nedostatku sa podľa neho týka celkovo všeobecných lekárov, aj keď pediatriu Karvan považuje za lakmusový papier celého problému. „Kedysi boli tri študijné odbory: všeobecné lekárstvo, detské lekárstvo a zubné lekárstvo. Detský odbor bol zrušený. Nehovorím, že to bolo dobré alebo zlé, ale keď som nastúpil na štúdium, tak boli už len dva odbory,“vysvetľuje si jednu z príčin nezáujmu o pediatriu Karvan, podľa ktorého celej veci neprospieva skutočnosť, že ide o „ženský odbor“. On sám je skôr výnimkou. „Ja som mal takého detského lekára. Bol to rodinný známy a vždy som hovoril, že chcem byť ako on,“povedal nám o vlastnej ceste k profesii pediatra Karvan.

Spojené nádoby: Podľa Patrika Karvana z výjazdovej pohotovosti pre deti nedostatok ambulantných pediatrov pociťujú v počte zásahov.
Spojené nádoby: Podľa Patrika Karvana z výjazdovej pohotovosti pre deti nedostatok ambulantných pediatrov pociťujú v počte zásahov.
Zdroj: TONY ŠTEFUNKO

Do júna 2018 vykonávala výjazdová pohotovosť službu v Bratislave pre všetky deti za dve eurá, pričom zriaďovateľom bol vyšší územný celok. Zmenu priniesol nový zákon. Okrem iného zrušil pôvodné Lekárske služby prvej pomoci, z ktorých vznikla súčasná Ambulantná pohotovostná služba. V nových podmienkach sa zriaďovateľom stalo ministerstvo zdravotníctva. „Podľa nových podmienok je chod výjazdovej pohotovosti neprevádzkovateľný, preto sme sa do verejnej súťaže neprihlásili,“vysvetlil Karvan.

Výjazdová pohotovosť však od augusta minulého roka fungovala ďalej s tým, že za výjazd zaplatí pacient jednorazovo 90 eur a má možnosť zaplatiť si túto službu paušálne na rok vo výške 340 eur na dieťa alebo mesačne 29 eur. Zavedenie nových cien sa, samozrejme, odrazilo na úbytku pacientov. Pred zmenou zákona bola k dispozícii až 90-tisíc deťom a cez deň od 18.00 hodiny uskutočnila priemerme výjazdy k šiestim deťom. Cez víkend to bolo dvadsať až tridsať detí. Po novom cez pracovný deň priemerne ošetria dve deti a cez víkend štyroch až šiestich detských pacientov okrem mesiacov s vyššou chorobnosťou. Záujem aj o predplatenú službu je veľký. Momentálne je výjazdová pohotovosť zazmluvnená so 180 klientmi a každý týždeň pribúdajú približne dve nové zmluvy. Nové podmienky sa prejavili aj v počte výjazdov. Kým do júna 2018 ich bolo približne dvetisíc, od augusta do konca roka, teda s vyšším alebo paušálnym poplatkom, pediatri uskutočnili do štyristo výjazdov.

V zahraničí fungujú výjazdové pohotovosti pre deti na podobnej báze (bez úhrady zdravotnou poisťovňou) s tým rozdielom, že väčšinou sa za túto službu platí jednorazovo. „Vo veľkých mestách ako Praha, Viedeň, Berlín počet obyvateľstva má potenciál, aby sa pohotovosť uživila bez zaväzovania a paušálu,“uviedol Karvan, pričom dodal, že cena v západných metropolách za jeden výjazd sa pohybuje v cene približne 150 eur. V Prahe je to až do 250 eur. „U nás paušál zvíťazil, lebo v mesiacoch máj a jún by nikto nezavolal. A počas chrípkového obdobia na jeseň by to bol nápor. Čiže nevieme si toľko nadrobiť,“dodal. Odvrátenou stránkou riešenia výjazdov formou paušálu je skutočnosť, že rodičia s „predplatným“ často volajú, obrazne povedané, aj pre nádchu. Podľa Karvana však ide o zanedbateľné percento rodičov. O prácu beztak núdzu nemajú. „Treba povedať, že hoci po Nežnej revolúcii pôrodnosť klesla, v súčasnosti sa rodí opäť viac detí. Len v Bratislavskom kraji od januára 2018 skončilo dvanásť pediatrov, nastúpili iba traja a detí je čoraz viac, čiže raz narazíme na kapacitu,“ povedal Karvan na záver.