Dušan Valent

Mnohí z nás si zo zá­kladnej školy alebo z kníh o dinosauroch pamätajú kresbu Pangey, superkontinentu, ktorý existoval asi pred 300 až 200 miliónmi rokov a ktorého rozpadom vznikli dnešné pevniny.

Pangea nebola prvým superkontinentom. Všetky alebo takmer všetky kontinenty sa spojili už niekoľkokrát predtým, a&nbsp;to v&nbsp;pravidelných intervaloch každých zhruba 600 miliónov rokov. Geológovia nazývajú tieto prastaré superpevniny Pannotia, Rodinia, Columbia, Kenorland a&nbsp;Ur. Uvažujú aj o&nbsp;viacerých ďalších.

To je dávna minulosť. Čo však budúcnosť? Podľa geológov Pangea rozhodne nebude posledným superkontinentom. Vznik superpevnín považujú za cyklus, ktorý sa neskončil. To znamená, že skôr či neskôr sa putujúce kryhy kontinentálnej kôry - všetky alebo väčšina z&nbsp;nich - opäť spoja. Ako bude vyzerať výsledok ich kolízie?

Tu sa dostávame na neistú pôdu. Budúca superpevnina môže podľa geológov nadobudnúť dve základné podoby. Hypotéza takzvanej Amázie predpokladá, že o&nbsp;200 miliónov rokov sa okolo severného pólu zhluknú všetky kontinenty okrem Antarktídy. Tá podľa tejto hypotézy zostane „pripútaná“ k&nbsp;južnému pólu. Podľa hypotézy takzvanej Auriky vznikne nový superkontinent až o&nbsp;250 miliónov rokov, a&nbsp;to v&nbsp;blízkosti rovníka, kde sa zhluknú všetky kontinenty vrátane Antarktídy.

Tím austrálskych geológov sa rozhodol tieto a&nbsp;ďalšie hypotézy o&nbsp;pohybe dosiek zemskej kôry overiť pomocou 4D simulácií vykonaných na superpočítači. Nové simulácie nielenže ťažili z&nbsp;najvýkonnejšej výpočtovej techniky, zároveň vychádzali z&nbsp;mimoriadne presných údajov o&nbsp;zemskej kôre a&nbsp;štruktúre zemského plášťa. Výskumníci navyše vypracovali doposiaľ najrealistickejšie modely pohybov zemskej kôry a&nbsp;zemského plášťa aj ich príčin, počas zašlých miliárd rokov. V&nbsp;štúdii, ktorú zverejnil vedecký časopis National Science Review, podporili a&nbsp;zároveň výrazne doplnili a&nbsp;spresnili hypotézu Amázie.

„Simulovaním vývoja dosiek zemskej kôry pomocou superpočítača sme zistili, že Tichý oceán sa o&nbsp;menej ako tristo miliónov rokov úplne uzavrie. To spôsobí vznik superkontinentu Amázia,“ hovorí hlavný autor výskumu Čchuan Chuang. „Vyvrátili sme takto konkurenčné vedecké hypotézy, podľa ktorých malo namiesto toho dôjsť k&nbsp;uzavretiu Atlantického oceánu alebo Karibiku.“

Výskumník konštatuje, že bude pokračovať trend, ktorý pozorujeme aj v&nbsp;súčasnosti. Tým je postupné zmenšovanie Tichého oceánu. Každoročne sa scvrkáva o&nbsp;niekoľko centimetrov, pretože sa podsúva pod eurázijskú a&nbsp;indo-austrálsku platňu. „Amázia vznikne približne o&nbsp;200 až 300 miliónov rokov,“ poznamenáva Chuang. „Ázia sa zrazí s&nbsp;Amerikou, pričom Austrália sa ešte predtým pripojí k&nbsp;Ázii.“

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/tichy-ocean-zanikne-nastastie-my-toho-nedozijeme" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Spoluautor výskumu Čeng-‑Siang Li pripomína, že Tichý oceán vznikol pred 700 miliónmi rokov a&nbsp;najväčšiu rozlohu dosiahol v&nbsp;ére dinosaurov. Zanikne teda zhruba po miliarde rokov svojej existencie. „Zem bude v&nbsp;čase vzniku Amázie zásadne odlišná,“ dodáva. „Vznik superkontinentu spôsobí výrazný pokles morí, pričom rozľahlé vnútrozemie novej, obrovskej pevniny bude extrémne suché, s&nbsp;mimoriadne vysokými dennými teplotami.“