Ošípané sú už dlhý čas predmetom výskumu vedeckých tímov. Doteraz zistili, že disponujú brilantnou dlhodobou pamäťou, istou dávkou sociálnej empatie, sú predvídavé a schopné drobných úskokov v konkurenčnej interakcii s inými zvieratami. Vedia sa učiť základné povely, pátranie po jedle v laboratórnych bludiskách im nerobí problém a zvládnu používať jednoduché nástroje. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že sú múdrejšie než psy či mačky a dokážu riešiť jednoduché úlohy podobne ako opice. Kanadskí a americkí vedci sa v spoznávaní tohto často znevažovaného druhu rozhodli ísť ešte ďalej.

Prekvapivé úspechy

Skupina odborníkov vybrala štyroch prasacích kandidátov a premyslenými krokmi ich učila hrať vi­deohry. Pomocou dobrôt, verbálneho i fyzického povzbudzovania ich dostali k počítačom a postupne dosiahli, že svine rypákmi ovládali joystick.

Po čase pochopili, že jeho pohyb ovplyvňuje kurzor na obrazovke a niektoré z nich dosiahli v hre štvrtú úroveň. Samozrejme, nehrali warcraft a výkon experimentálnych subjektov bol rôzny, ale všetky svoju úlohu zvládli vysoko nad hranicu náhodných výsledkov.

„Nie je zanedbateľný poznatok, že pochopili koncept hry a uvedomili si, že to, čo urobia na jednom mieste, ovplyvní dianie na inom. V tomto prípade na obrazovke počítača,“ uviedla expertka na správanie zvierat Candace Croneyová z Purdue University v Indiane.

Majú v očiach inteligenciu

Štúdia ukázala, že ich výkon ovplyvňovali nielen chuťové stimuly, ale aj sociálny kontakt. Vedci ich totiž v istej fáze prestali odmeňovať jedlom, namiesto toho ich hladili alebo slovne povzbudzovali. Práve v najťažšej úrovni hry boli verbálne stimuly najsilnejšou motiváciou.

„Pre niekoho, kto s ošípanými pracuje, to nie je veľké prekvapenie,“ vyjadrila sa pre stanicu BBC 4 britská farmárka Kate Danmiels. „Medzi chovateľmi sa hovorí, že psy pri kontakte s človekom pozerajú nahor, mačky sa na nás dívajú zvrchu a prasatá nám hľadia rovno do očí. A v nich možno spoznať inteligenciu.“

Ako Kate pokračuje, roky sleduje ich správanie a prejavy. „Vedia, kedy dostanú jesť, v určený čas sa vždy zoradia a čakajú na nás. Dokonca majú vlastnú reč. Keď len tak prejdeme okolo ohrady, priateľsky zakvičia, ale ak sa s potravou oneskoríme, dajú nám to dosť jasne najavo. Je to skutočne veľmi hlučný protest,“ dodáva s úsmevom.

Komunikácia cez počítač

„Tento typ výskumu je dôležitý aj preto, lebo - rovnako ako všetky vnímajúce bytosti - aj ošípané ovplyvňuje, ako sa k nim správame a čo s nimi robíme,“ cituje Daily Mail opäť profesorku Croneyovú. „Máme etickú povinnosť porozumieť, ako získavajú informácie, čo sa dokážu naučiť, a aký to na ne môže mať vplyv.“

Neurovedkyňa Lori Marino z Emory University v Atlante k tomu dodáva: „Ukázali sme, že využívajú množstvo kognitívnych schopností, podobne ako psy, šimpanzy, slony či delfíny. Vedecké dôkazy nám naznačujú, že náš celkový vzťah k nim musíme prehodnotiť.“

Práca vedcov sa touto štúdiou nekončí. V budúcnosti plánujú dosiahnuť ambicióznejší cieľ - zistiť, či možno so sviňami „komunikovať“ prostredníctvom počítačového rozhrania. Tak, ako sa to v minulosti podarilo so šimpanzmi.