Trend starnutia populácie neobchádza ani Slovensko, napriek tomu sa dlhodobej starostlivosti pre chorých a odkázaných na ňu nevenuje dostatočná pozornosť a rovnako nie je ani zadefinovaná zákonom. Na túto skutočnosť upozorňuje Asociácia na ochranu práv pacientov (AOPP), ktorá okrem vlastných prieskumov upozornila na nedostatky v otvorenom liste aj predsedu vlády Petra Pellegriniho. Navyše prax ukazuje, že ľudia poriadne nevedia na koho sa obrátiť a v prípade umiestnenia odkázaného človeka do zariadenia narážajú na chýbajúce kapacity alebo nekonečné čakacie lehoty.

Zákon do leta nestihnú

Podľa prezidentky AOPP Márie Lévyovej sa práce na príprave zákona dramaticky spomalili, zákon mal byť predložený vláde v júli 2018. Dlhodobá starostlivosť podľa nej nemá dodnes ucelený koncept. „Všetko nasvedčuje tomu, že ministerstvo zdravotníctva a ministerstvo práce sa opäť nedohodnú. Nielenže zákon už polroka mešká, ale vyzerá to, že nebude do konca volebného obdobia predložený vôbec. To, čo je pre niekoho položka v pláne zákonov, je pre tisícky pacientov a ich rodín kľúč k plnohodnotnejšiemu životu a odbornej starostlivosti," dodáva Lévyová. Aj preto vyzvala AOPP na urýchlené prijatie pripravovaného zákona.

Asociácia je členom pracovnej skupiny k stratégii dlhodobej starostlivosti, ktorý realizuje Úrad splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. Zákon mal hlavne zadefinovať a zmeniť všetko to, prečo sa dnes pacienti a ich rodiny nevedia dostať k odbornej dlhodobej starostlivosti. „Teda, kto takúto starostlivosť môže zabezpečovať, akým spôsobom sa priznáva nárok na takúto starostlivosť, ale, samozrejme, aj kto ju zaplatí," uviedla prezidentka AOPP.
To, že na Slovensku chýba zákon o dlhodobej starostlivosti, ktorý by riešil aj financovanie, preukázal tiež prieskum AOPP realizovaný v júni 2018. Jedným z najvážnejších problémov sú podľa neho chýbajúce kapacity na zabezpečenie dlhodobej starostlivosti a čakacie lehoty. Len necelej polovici respondentov sa podarilo umiestniť opatrovanú osobu do dvoch mesiacov a každá piata rodina čaká dlhšie ako rok. Rodina často preberá starostlivosť namiesto špecializovaných zariadení.

Na koho sa obrátiť?

Asociácia upozorňuje, že nedostatočné kapacity budú časom ešte vypuklejším problémom. „Spolu so starnutím populácie a predlžovaním života budeme týchto kapacít potrebovať čoraz viac. Malo by byť preto prioritou začať tento problém riešiť čo najskôr. Určite súhlasíme s plánom, že v rámci stratifikácie lôžok sa časť nevyužívaných lôžok pretransformuje na lôžka dlhodobej starostlivosti. Zároveň je však potrebné v spolupráci s VÚC a samosprávami obcí dobudovať aj nové kapacity v zariadeniach sociálnych služieb, a to či už verejných alebo neverejných poskytovateľov,“ uviedla k prieskumu AOPP jej šéfka Mária Lévyová.

Asociácia upozornila aj na niektoré príklady z praxe, ku ktorým sa dopracovala počas prieskumu. „Babka je zatiaľ v nemocnici, ale snažíme sa vybaviť hospic alebo domov dôchodcov. Prvý deň hospitalizácie nám povedali, že nám ju za 21 dní dajú domov. Je ležiaca, nevie jesť a potrebuje kyslík. V nemocnici nám ani nevedia poradiť, ktoré zariadenie je pre ňu najvhodnejšie,“ opísal svoje skúsenosti s hľadaním informácií o umiestnení rodinného príslušníka do zariadenia s dlhodobou starostlivosťou jeden z respondentov prieskumu AOPP. Ľudia podľa Lévyovej sa v takejto situácii nemajú na koho obrátiť a ťažko sa orientujú v systéme. Zákon by preto mohol vyriešiť problém s dostupnosťou informácií. Informácie podľa prieskumu získavajú ľudia, ktorí riešia dlhodobú starostlivosť pre svojho blízkeho či pre seba v 57 % od lekára. Potom nasledujú priatelia a rodinný príslušníci. Až potom nasledujú samosprávy či sociálni pracovníci.