Tip na článok
Stephen Hawking

Trpel detskou obrnou? V súvislosti so slávnym vedcom sa objavujú stále nové konšpirácie

Nové teórie o ochorení teoretického fyzika Stephena Hawkinga, ktoré ho pripútalo na invalidný vozík

Život zasvätil odhaľovaniu tajomstiev, pritom jeho život sám bol obrovskou záhadou. Ak by sa potvrdili predpovede lekárov, teoretický fyzik Stephen Hawking by nežil už dlhé desaťročia - ešte v 60. rokoch minulého storočia mu diagnostikovali zriedkavé nervové ochorenie a dávali mu dva roky. Jeden z najväčších mozgov našich čias však vyvrátil všetky predpovede, umrel nedávno - 14. marca vo veku 76 rokov. Doktor Christopher Cooper z Californskej univerzity teraz prichádza s teóriou vrhajúcou na záhadu Hawkingovej choroby nové svetlo. Všetko vraj bolo inak.

Nezrovnalosti

Takzvaná amyotrofická laterálna skleróza (ALS) poškodzuje mozog a motorické neu­róny, v dôsledku čoho pacient spravidla ochrnie. Jeho stav sa postupne zhoršuje a prognóza nie je povzbudivá - najväčšia časť ľudí umrie do dvoch rokov po dia­gnostikovaní ALS, viac ako desať rokov žije mizivé percento. Choroba spravidla postihuje osoby staršie ako štyridsať rokov a v skorom štádiu sa mimoriadne ťažko diagnostikuje. Prvé symptómy ALS - slabosť v nohách a členkoch, ťažkosti s uchopením vecí, kŕče či strata svalovej hmoty v končatinách - sú totiž príznačné aj pre celý rad ďalších chorôb. Lekári preto postupne vyraďujú všetky ostatné možnosti, a keď to už nemôže byť nič iné, dia­gnostikujú ALS.

Stephena Hawkinga svet síce poznal ako génia na vozíčku, ktorý s okolím komunikuje prostredníctvom robotického hlasu, napriek tomu nebol typickým pacientom s amyotrofickou laterálnou sklerózou. Ochorenie mu totiž diagnostikovali už ako 21-ročnému a žil s ním neuveriteľných 55 rokov. Žeby sa odborníci pri zložitom určovaní diagnózy pomýlili? Podľa doktora Christophera Coopera jednoznačne.

Podozrenie na detskú obrnu

„Vek objavenia a klinický priebeh choroby sa nezhodujú s tým, čo vieme o ALS,“ cituje denník Daily Mail odborníka z Kalifornskej univerzity. „Pravdepodobnosť, že Hawking mal to, čomu bežne hovoríme ALS, je veľmi nízka.“

Doktor Cooper zároveň ponúka vlastnú teóriu o vedcovej chorobe, poukazujúc na dve epidémie detskej obrny v Británii a USA v rokoch 1916 a 1952. „Je možné, že Hawking sa neskôr - v roku 1963 - nešťastnou náhodou nakazil detskou obrnou alebo podobnou vírusovou infekciou.“ V roku 1952 síce objavili vakcínu proti chorobe, čo pomohlo zastaviť jej šírenie, ale menšie epidémie registrovali až do osemdesiatych rokov minulého storočia.

„Neurologické problémy v prípade vedca postihli len motorický systém, čo viedlo k oslabeniu periférnych svalov a to je symptóm príznačný pre detskú obrnu,“ vysvetlil svoj názor Cooper.

VIDEO Plus 7 Dní