Približne polovica obyvateľov vo väčšine európskych krajín má obezitu. Obezita zároveň spôsobuje každé trináste úmrtie v rámci štátov Európskej únie. Slovensko v tejto „tučnej“ štatistike nezaostáva a kvôli obezite žije každý štvrtý Slovák kratšie. Odborník na obezitu však ku Dňu obezity pripadajúcom na 4. marec prízvukuje, že tomuto ochoreniu sa dá predchádzať a zbytočne komplikuje život pacientom, ako aj uberá peniaze zo zdravotníckeho rozpočtu.

 

Matka všetkých chorôb

Heslo národovca Ľudovíta Štúra znelo jasne: menej troviť a viac tvoriť. Nepriamo tak poukázal na fakt, že náš organizmus, ako aj vyšší zmysel bytia, zaťažuje nadmerné požívanie potravy. Obezitu ako neduh však registrovali myslitelia dávno v antike. „Už Hipokratés sa kedysi veľmi správne vyjadril, že obezita je ´matkou´ mnohých ďalších ochorení. Samotné zmnoženie tukového tkaniva a to hlavne tkanivo lokalizované v oblasti brucha je rizikové svojim endokrinným pôsobením na celý organizmus, vrátane vytvárania trvalého chronického zápalu v tele,“ uviedol Jaroslav Slaný, odborník na obezitu a dekan Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce na Trnavskej univerzite.

Podľa odborníka obezita vytvára rizikovú situáciu pre vznik kardiovaskulárnych ochorení ako je kornatenie ciev, vysoký krvný tlak či infarkty myokardu. Rovnako má na svedomí mozgové porážky, ale aj mnohé závažné nádory ako je karcinóm hrubého čreva, maternice a prsníka. V neposlednom rade je podľa Slaného obezita podhubím pre vznik cukrovky 2. typu, pohybových a ortopedických ochorení. „Tieto ochorenia sú vo svojej podstate závažné nielen medicínsky, ale nemenej taktiež svojimi ekonomickými rozmermi pre náklady zdravotníctva ako rezortu,“ vysvetlil odborník, ktorý zdôraznil, že všetky tieto ochorenia sú prakticky výrazne preventabilné, teda možno im predchádzať alebo ich priebeh mierniť.

Vegánstvo je tiež extrém

Pre bežného človeka je jasné, že obezity sa môže zbaviť pomocou lepšieho stravovania a pohybu. Podľa Slaného je oboje dôležité. „Strava by mala byť podávaná päť krát denne, pozor na vynechávanie napríklad raňajok. Mala by byť racionálna, kde sa ako vhodný model uvádza grécka kuchyňa,“ uviedol. Prijatá energia by mala byť podľa odborníka spálená pohybovou aktivitou. Nejde však priame len o šport. Prospešná je rovnako chôdza, plávanie, bicyklovanie v dĺžke jednej hodiny každý deň. Rovnako sa uvádza aj desať tisíc krokov denne.

Zaujímavý pohľad má odborník na formy stravovania. V súčasnosti zaznamenávame „boom“ v podobe vegánstva či vegetariánskej stravy. Ketogénna diéta, paleodieta či do osemnásteho roku života vegánstvo a vegetariánstvo sú podľa Slaného zdraviu nebezpečné. „Strava má byť pestrá, má obsahovať tak živočíšne ako aj rastlinné bielkoviny, tuky predovšetkým nenasýtené a cukry. Nemali by však byť jednoduché ako glukóza či fruktóza,“ dodal. Dôležité sú rovnako polosacharidy v podobe ovocia a zeleniny, stopové prvky a vitamíny uložené v červenom mäse či jód z morských rýb. „Mne sa vždy páčila myšlienka, že máme jesť striedmo z bohatého stola,“ poznamenal Slaný.

Proces toho či máme nábeh na obezitu sa prejavuje už v detstve. Za jej vznikom je podľa odborníka zodpovedný rodič. Môže ísť aj o zdedenú dispozíciu, ale vždy záleží na tom k čomu je dieťa vedené. „Závisí od toho, či rodič naučí jesť dieťa napríklad strukoviny, zeleninu, aký je jeho rytmus príjmu stravy,“ vysvetlil. Dôležité je si uvedomiť, či sa jedlo nestáva predmetom vydierania dieťaťa smerom k rodičom a či dieťa „nezajedá“ nejaký stres. „Rodič musí dbať o primeranú pohybovú aktivitu dieťaťa dbať o to, aby nesedelo každý deň hodiny pri počítači,“ poznamenal Slaný.

Na záver odborník zdôraznil, že takmer všetky deti, ktoré majú obezitu si ju „nesú“ ďalej aj do dospelosti.