Vývoj vakcíny na očkovanie proti vírusu SARS-CoV-2 naráža na problémy. Okrem vedecko-technických otázok sa do diskusie zapojila katolícka cirkev. Katolícki biskupi vo svojom stanovisku vyzývajú vlády, aby nekupovali vakcíny od britskej firmy, pretože obsahujú tkanivá potratených plodov.

Tento spôsob sa však využíva vo vede pri vývoji iných vakcín proti vírusom už takmer polstoročie. Európska komisia už koncom augusta s danou firmou podpísala kontrakt.

Príde aj na Slovensko

Biskupi vo svojom stanovisku uvádzajú, že sú rozhodnými zástancami očkovania, ale odporúčajú také vakcíny, ktoré nebudú morálne kontroverzné. Ako uvádza Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, reagujú tak na obavy vo svedomí v súvislosti s tým, že pri vývoji niektorých očkovacích látok boli využité bunky z ľudských plodov. „Znepokojenie, o ktorom sa hovorí v danom stanovisku, je objektívne a stotožňujú sa s ním aj slovenskí biskupi,“ uviedol hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara na otázku, čo si myslia slovenskí biskupi o výzve austrálskych a britských biskupov.

S prvotným znepokojením prišiel austrálsky arcibiskup zo Sydney Anthony Fischer. Komentoval skutočnosť, že na vývoj vakcíny z Oxfordskej univerzity a spoločnosti AstraZeneca, ktorú sa rozhodla austrálska vláda vopred zazmluvniť, bol použitý biologický materiál získaný z tiel ľudských embryí, respektíve plodov po umelom potrate.

So spomínanou spoločnosťou AstraZeneca podpísala Európska komisia koncom augusta prvú zmluvu na nákup vakcín proti COVID-19. Zmluva so spoločnosťou umožní nákup vakcíny proti vírusu pre všetky členské štáty Európskej únie, teda sa týka aj Slovenska. K dispozícii na kúpu pre jednotlivé členské štáty bude 300 miliónov dávok vakcíny.

Očkovacia látka sa podľa vyjadrenia eurokomisárky pre zdravie a bezpečnosť potravín Stelly Kiriakidesovej bude distribuovať úmerne k počtu obyvateľov. Európska komisia pritom pokračuje v rokovaniach o podobných zmluvách aj s inými výrobcami vakcín.

BUNKY Z PLODU Využívajú sa aj pri vakcíne proti rubeole.
BUNKY Z PLODU Využívajú sa aj pri vakcíne proti rubeole.
Zdroj: TASR

Etické s podmienkou

Podľa biskupov vakcína od britskej spoločnosti používa bunkovú líniu HEK-293 vyvinutú v roku 1973 použitím obličkových buniek vyrastených v tkanivovej kultúre z dobrovoľne usmrteného ľudského embrya. „Historický pôvod vakcíny je teda spätý s vykonaným abortom, a hoci proces vývoja očkovacej látky neviedol k ďalším abortom, vyvoláva to etické otázniky o jej použití,“uvádza sa vo vyhlásení zverejnenom tlačovou kanceláriou slovenských biskupov.

Biskupi zároveň upozorňujú, že väčšina veriacich nemá výhrady proti vakcíne ako takej. Naopak, mnoho katolíkov sa modlí za vyvinutie účinnej vakcíny proti novému koronavírusu. Austrálsky arcibiskup Fischer pripustil, že ak by neexistovala iná alternatíva, v tom prípade nepovažuje za neetické použiť vakcínu od firmy AstraZeneca. Britskí biskupi však podľa stanoviska tlačovej kancelárie vyjadrili presvedčenie, že etické získavanie vakcíny je možné.

Okrem stanoviska biskupov sa proti využívaniu potratených detí pri vývoji vakcíny proti ochoreniu COVID-19 spustili celosvetovo podpisové akcie, ktoré    zastrešovala u nás organizácia CitizenGO. Petíciu zatiaľ podpísalo vyše 25-tisíc občanov na Slovensku. Iniciatívny v tejto veci bol aj nezaradený poslanec Tomáš Taraba, ktorý navrhol, aby parlament zaviazal slovenskú vládu takéto vakcíny nekupovať. Zákonodarcovia však Tarabov návrh v drvivej väčšine odmietli.

Vyhodiť alebo využiť

„Pri výrobe očkovacej látky je podstatné mať dostatok vírusového materiálu. Vírusy sa rozmnožujú len v živých bunkách. Na množenie vírusu slúžia napríklad kuracie embryá, ktoré sa používajú v očkovacej látke proti chrípke. Pri iných vírusoch sú to bunky tkanivových kultúr,“uviedol odborník z oblasti virológie, ktorý si neželal byť menovaný.

Ako ďalej dodal, napríklad pre očkovaciu látku proti detskej obrne sa používajú bunky opičích obličiek. Ľudské embryonálne bunky sa podľa virológa tiež používajú na množenie niektorých vírusov, ktoré sa nemnožia na iných bunkách. Tieto bunky sa získavajú z potratených plodov a potom sa ďalej množia už len v sklenených nádobách ako iné bunky.

„Nie je to nič neetické, pretože potratený plod sa vyhodí a bunky z neho získané môžu byť veľmi užitočné. Pri niektorých vírusoch iná možnosť nie je. Plod, ktorý matka spontánne potratí alebo je po umelom prerušení tehotenstva, je vždy už neživý, takže nejde o nejaké zneužívanie mŕtvych plodov,“zdôraznil virológ.

BUNKY Z PLODU Využívajú sa aj pri vakcíne proti rubeole.
BUNKY Z PLODU Využívajú sa aj pri vakcíne proti rubeole.
Zdroj: TASR

Aj proti rubeole

Etické otázky sa objavili v minulosti aj ohľadne vývoja vakcíny proti ružienke či rubeole, teda vírusovému ochoreniu, na ktoré sa očkujú deti v prvom roku života. „Pôvodný materiál embryonálneho tkaniva bol získaný pred viac ako 40 rokmi, odvtedy sa pasážuje,“ uviedol Pavol Šimurka, prednosta a primár Kliniky pediatrie a neonatológie trenčianskej nemocnice.

Problém odmietania vakcíny je podľa Šimurku vzhľadom na vznik bunkovej kultúry u niekoho pochopiteľný, v súčasnosti neexistuje iná vakcína proti rubeole, „a tak ochrana života a ťažkého poškodenia detí (hlavne počas tehotenstva) prevažuje pri používaní vakcíny pre všetky deti“. Po začatí celopopulačného očkovania skoro vymizli spontánne potraty, vznikajúce ako následok infekcie tehotných žien rubeolou, takisto mŕtvonarodené plody v dôsledku infekcie či narodené ťažko zdravotne poškodené deti.

Plašenie novou vakcínou môže na chvíľu ustať, keďže farmaceutická firma AstraZeneca svoje testovanie vakcíny proti koronavírusu minulý týždeň prerušila. Dôvodom sú vedľajšie účinky, ktoré sa prejavili u jedného z účastníkov testovania.