Tip na článok
Postačujúce: Podľa šéfa Asociácie slovenských nemocníc v ambulantnej zložke stačí, aby mala sestra maturitné vzdelanie.

Veľký návrat domov? Slovenské opatrovateľky v Rakúsku reagujú na zmeny v premenovaní sestier v zdravotníctve

Matúš Német

Premenovanie zdravotníckych asistentov na praktické sestry má ohlas aj medzi slovenskými opatrovateľkami v Rakúsku

Galéria k článku (3 fotografie )
Komora nesúhlasí: Iveta Lazorová z komory sestier obhajuje vysoké školstvo pre sestry najmä neustálymi inováciami v zdravotníckych technológiách.
Postačujúce: Podľa šéfa Asociácie slovenských nemocníc v ambulantnej zložke stačí, aby mala sestra maturitné vzdelanie.
MIROSLAV SEKULA (54)

Povedať, že v slovenskom zdravotníctve svitá na lepšie časy, je tvrdenie, ktoré tak trochu hraničí s potrebou hospitalizácie. Napriek tomu sa zdá, že schválenie novely o liekoch a zdravotníckych pomôckach, ktorou sa nepriamo novelizuje zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, opätovne láka k lôžkam slovenských nemocníc naše sestry, ktoré odišli za lepšími podmienkami do zahraničia.

Degradované na opatrovateľky

Byť pre pacienta nonstop k dispozícii štrnásť dní v mesiaci, to je bežná rutina pre viaceré slovenské opatrovateľky v Rakúsku. „Dvadsaťštyrihodinové opatrovanie je o inom ako v slovenskej nemocnici. Tu si nemám koho zavolať na pomoc, lebo som s pacientom sama vo dne v noci,“ vysvetlila nám svoju skúsenosť Mirka Valuchová, rodáčka z Partizánskeho, ktorá pracuje ako opatrovateľka neďaleko Viedne. U našich západných susedov opatruje starších a nevládnych ľudí už jedenásť rokov a nedávne zmeny v zdravotníctve ju lákajú domov.

Komora nesúhlasí: Iveta Lazorová z komory sestier obhajuje vysoké školstvo pre sestry najmä neustálymi inováciami v zdravotníckych technológiách.
Komora nesúhlasí: Iveta Lazorová z komory sestier obhajuje vysoké školstvo pre sestry najmä neustálymi inováciami v zdravotníckych technológiách.
Archív

„Mne osobne by dosť pomohlo, keby sa moje vzdelanie zo zdravotníckej školy dostalo znovu na takú úroveň, kam patrí. Stále zastávam názor, že absolventi strednej zdravotníckej školy sú práve stredný personál v rade lekár - sestra - pacient, teda sestra vykonáva úkony na príkaz lekára. Samozrejme, že nebude operovať, ale napríklad pacienta umyje a, áno, aj plienku mu vymení, čo však sestry, keď študujú a získajú magisterský titul, robiť nechcú,“ vysvetlila Mirka, ktorá si myslí, že nedostatok pracovníkov v slovenskom zdravotníctve je spôsobený tým, že stredné zdravotnícke školy sa novými nariadeniami degradovali, keď sa zdravotné sestry zmenili na zdravotníckych asistentov. „Vôbec si nedovolím tvrdiť, že sestry majú byť nevzdelané. Nech študujú, to nevadí, môžu byť manažérky, učiteľky, hlavné sestry, ale tých toľko netreba,“ dodala Mirka, ktorá síce neodišla zo Slovenska z núdze, podiel na tom mal nedostatočný status vzdelania na strednej zdravotníckej škole.

MIROSLAV SEKULA (54)
MIROSLAV SEKULA (54)
Archív

Musí sa nostrifikovať

„Mám ešte skúšku z rehabilitácie a gerontológie,“ teší sa na ukončenie svojej nostrifikácie, teda uznania svojho titulu u nášho západného suseda Gabriela Kytková. Rovnako pracuje v 24-hodinovej službe opatrovateľky a chcela by niečo viac. Na dosiahnutie zdravotníckeho vzdelania, obdoby našej sestry, sú potrebné tri skúšky a záujemcove vedomosti preverí päťčlenná komisia. Gabriela, ktorá absolvovala skúšku zo stravovania chorých a diét v Štajersku, tento proces prirovnala k našim maturitám. Zdravotnícky asistent, teda slovenská maturita zo strednej zdravotníckej školy, sa podľa jej slov v Rakúsku musí nostrifikovať a napriek tomu nejde o pozíciu zdravotnej sestry. „Sestra s bakalárskym alebo magisterským štúdiom sa asi v rámci Európskej únienostrifikovať nemusí,“ vysvetlila rozdiely Gabriela, ktorá sa informovala o možnostiach, aké má so svojím vzdelaním zo Slovenska, priamo na ministerstve zdravotníctva vo Viedni. „Buď absolvujem iba tie tri skúšky, alebo odpracujem zadarmo niekoľko hodín v nejakom geriatrickom zariadení,“ dodala.

Riešenie alebo lobing?

Práve odchod našich absolventiek do zahraničia má za následok, že podľa ministerstva zdravotníctva, ktoré vychádza z dát OECD, na Slovensku chýba takmer 2 300 sestier. „Viac ako tridsať štátnych zdravotníckych zariadení v minulom roku hlásilo približne 600 chýbajúcich sestier,“ uviedla hovorkyňa ministerstva Zuzana Eliá­šová. Podľa nej sa s nedostatkom sestier pasuje celá Európa. Aj preto prišiel podnet na premenovanie zdravotníckeho asistenta zo zdravotníckeho výboru v parlamente. „Sestra bakalárka robí až príliš veľa papierovej roboty a o pacienta sa nemá kto starať,“ vysvetlil jeden z dôvodov návrhu opozičný poslanec Alan Suchánek, ktorý má štyridsaťročnú skúsenosť s prácou v nemocnici. Suchánek presadzoval túto zmenu od začiatku svojho poslaneckého mandátu preto, že sa mu nepáči rovnaké zadelenie sanitára, ktorý potrebuje na výkon svojho povolania kurz, a zdravotníckeho asistenta, ktorý absolvoval maturitné štúdium. K zmene sa hlási aj Asociácia slovenských nemocníc. „My netvrdíme, že sa tým všetko vyrieši. Ale napríklad v Nemecku postačuje na výkon sestry stredná zdravotnícka škola s maturitou. Česi sa tiež minulý rok vrátili k praktickej sestre,“ poznamenal šéf asociácie Marián Petko. Ako ďalej uviedol, cieľom zmeny nie je likvidovať fakulty ošetrovateľstva ani rušiť špecializované sestry na áre či v operačných sálach. „Zároveň tvrdíme, že v ambulantnej zložke úplne stačí, aby tam bola praktická sestra,“ myslí si Petko.

S novými zmenami nesúhlasí Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek. „Premenovanie zdravotníckeho asistenta na takzvanú praktickú sestru je zúfalý krok politikov ovplyvnený lobistickou skupinou zdravotníckych škôl, volajúci nostalgicky po starých dobrých zdravotníckych školách,“ uviedla prezidentka Komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová. „V podstate je to podobné, ako keby robotníci na stavbe nepočúvali svojho predáka, ale riadili sa pokynmi architekta, ktorý síce navrhol stavbu, ale jeho úlohou nie je postaviť ju, pretože sa nevyzná v technológiách a postupoch. Jeho úloha je iná,“ myslí si o nových kompetenciách v podobe praktických sestier Lazorová. Priznáva však medziročný úbytok 300 sestier v našom zdravotníctve. „Z celkového počtu sestier je takmer polovica vo veku od 50 do 60 rokov. Najbližších desať rokov odíde do dôchodku takmer polovica sestier na Slovensku. To je alarmujúce. Situácia s pôrodnými asistentkami je podobná,“ uviedla prezidentka Lazorová, ktorá pred podpísaním zákona apelovala aj na prezidentskú kanceláriu. Andrej Kiska však zákon podpísal a do platnosti by mal vstúpiť od začiatku septembra.

VIDEO Plus 7 Dní