Veľryby používajú nástroje: A dokonca také, aké ani ľudia nedokážu ovládať

Človek sám seba rád vníma ako zásadne odlišného od iných živočíšnych druhov. No pohľad do prírody odhalí, že mnohé z toho, čo nám pripadalo exkluzívne ľudské, existuje na nejakom stupni vývoja aj v prírode – či už ide o empatiu, komunikáciu pomocou zvukov, nezištné správanie, alebo výrobu nástrojov.

Napríklad šimpanzy používajú desiatky rozličných nástrojov z kameňa, zo stebiel trávy alebo z machu. Vrana dôvtipná z Novej Kaledónie nástroje dokonca upravuje. Ukazuje sa však, že jedno z „najzručnejších zvierat“ našej pozornosti napriek obrovským rozmerom unikalo. Vráskavec dlhoplutvý.

„Mnohé zvieratá používajú nástroje na získavanie potravy,“ hovorí biológ Lars Bejder z Havajského ústavu pre morskú biológiu, ktorý viedol pozorovania vráskavcov. Výskumník podotýka, že väčšina živočíchov vezme len to, čo nájde v prírode – napríklad ak šimpanz nájde ostrý kameň, použije ho na sekanie, a ak je tupý, tak na drvenie. „Len veľmi málo zvierat však nástroje vytvára alebo upravuje. Nám sa podarilo pozorovať, ako niečo také dokázali vráskavce dlhoplutvé sledované neďaleko pobrežia juhovýchodnej Aljašky.“

Zvieratá dlhé pätnásť až sedemnásť metrov a vážiace 40  ton podľa vedca „zručne vytvárali zložité bublinové siete“, aby do nich uväznili húfy panciernatiek, čiže drobných kôrovcov podobných ráčikom. „Tieto veľryby zručne vypúšťajú bubliny takým spôsobom, aby vo vode vytvárali siete s vnútornými prstencami a aktívne ovládali rôzne ich detaily, ako je počet prstencov, ich veľkosť, hĺbka siete i rozptyl bublín,“ pokračuje Bejder a vyzdvihuje, že vráskavce takto dokážu na jedno ponorenie chytiť až sedemnásobne viac koristi ako obvykle bez toho, aby vynaložili nadbytočnú energiu. „Ide o ohromné správanie, vďaka ktorému môžeme vráskavce dlhoplutvé zaradiť na veľmi krátky zoznam živočíšnych druhov, ktoré lovia pomocou nástrojov, ktoré samy vytvorili.“
POKRAČOVANIE NA ĎALŠEJ STRANE

Vedci vedeli, že vráskavce po­užívajú bublinové pasce na lov húfov malej koristi. Netušili však, ako precízne s nimi narábajú. Nové detailné pozorovania sa totiž podarilo uskutočniť len vďaka výraznému pokroku v technológiách – ešte pred pár rokmi by sa prakticky nedali uskutočniť. „Veľryby patria medzi skupiny, ktoré je veľmi náročné skúmať,“ hovorí člen výskumného tímu William Gough. „Aby sme sledovali pohyby veľrýb z vody i ovzdušia, po­užili sme nový špeciálny spôsob označovania jedincov. Umiestnili sme na ne neinvazívne prísavkové značky a nad zvieratami sme lietali dronmi.“

Vedci takto získali ohromné množstvo dát. Ale nebolo to jednoduché. „Pripevnenie značiek a sledovanie dronmi si vyžadovalo ohromnú zručnosť a presnosť,“ podotýka vedec.

„Tento málo známy spôsob získavania potravy bol pozorovaný len pri vráskavcoch dlhoplutvých,“ vyzdvihuje William Gough. „Je preto úžasné vidieť na vlastné oči, ako tieto zvieratá vo svojom prirodzenom prostredí realizujú správanie, ktoré doposiaľ videla len hŕstka ľudí. A je veľkým zadosťučinením, keď sa následne môžeme vrátiť do laboratória, ponoriť sa do dát a podrobne skúmať, čo tieto tvory robili pod vodou i dlho po tom, ako sa nám stratili z dohľadu.“

„Je obdivuhodné, že vráskavce dlhoplutvé sa naučili vytvárať také zložité nástroje, vďaka čomu dokážu nahromadiť potravu, ktorá by pre ne za iných okolností nebola dostupná,“ komentuje spoluautor výskumu Andy Szabo. „Dúfam, že práve táto prispôsobivosť a vynaliezavosť týmto tvorom pomôže prežiť zmeny, ktorými prechádzajú naše oceány.“