Tip na článok
Hustá premávka: Okolo Zeme momentálne lieta približne 4 600 satelitov, funkčná z nich však nie je ani polovica.

Vesmírna armáda: Ozbrojené sily Spojených štátov by sa mali už čoskoro rozrásť o novú zložku

Ozbrojené sily Spojených štátov by sa mali už čoskoro rozrásť o novú zložku - Space Force.

Donald Trump nedávno vyhlásil, že vzhľadom na technologický pokrok je pre USA absolútne nevyhnutné vybudovať celkom novú - šiestu - zložku amerických ozbrojených síl.

Šiesta zložka

Päť doterajších zložiek ozbrojených síl Spojených štátov predstavuje armáda, námorná pechota, námorníctvo, letectvo a pobrežná stráž. Po novom by k nim mali pribudnúť vesmírne sily.

Je to kontroverzné rozhodnutie amerického prezidenta, ktoré zatiaľ nenašlo plnú podporu ani v samotnej armáde, spochybňovaná je i jeho zákonnosť a prezidentovu aktivitu v tejto oblasti ignoruje aj Kongres.

Vojaci by sa mali posilneniu ozbrojených zložiek tešiť, letci sú však výnimka. Tí sa totiž boja - a celkom oprávnene -, že stratia svoj vplyv, vý­znam a predovšetkým sa budú musieť rozpočtovo uskromniť. Hrozí im to, pretože všetky ich vojenské aktivity, ktoré prebiehajú čiastočne alebo úplne na obežnej dráhe vrátane kontroly nad veľkou časťou jadrového arzenálu a balistickými raketami, prevezmú práve nové vesmírne sily. A prečo sú tieto aktivity také dôležité?

Nové bojisko

Pretože podľa amerického prezidenta sa vesmír stáva novým bojiskom a kto ho dokáže ako prvý efektívne obsadiť, získa dominanciu a vojenskú výhodu. Krajinou, ktorá tak spraví, by sa mali stať práve Spojené štáty. 

Pravdupovediac, niečo na tom je. Spojené štáty sú totiž - vzhľadom na technológie, ktoré používajú - najviac závislé od svojich satelitov. Majú ich na obežnej dráhe najväčší počet a v súvislosti so zlacňovaním ich vypúšťania a s príchodom nanosatelitov, ktoré sa stávajú cenovo a technologicky dostupnými prakticky pre kohokoľvek, sa začínajú obávať o ich bezpečnosť. Nehovoriac o tom, že do vesmíru preniká aj čoraz viac súkromných, a teda ťažko kontrolovateľných spoločností.

V súčasnosti okolo našej planéty krúži vyše 4 600 satelitov, ktoré do vesmíru doteraz vypustilo približne 70 krajín. Ale pozor! Z nich je aktívnych iba približne 40 percent, konkrétne 1 896 (údaj z 30. apríla 2018, podľa UCS Satellite Database). Najviac z nich - takmer 750 - je komunikačných, 600 pozoruje Zem a takmer dvesto je experimentálnych. Ďalšie majú rôzne využitie, sú prevažne vedecké a navigačné.

Reálne majú vojaci pod kontrolou minimálne 360 satelitov, 460 je nejasne definovaných ako „vládne“. To znamená, že môžu rovnako patriť vedeckým organizáciám aj tajným službám.

Bezkonkurenčne najviac funkčných satelitov majú USA - až 859, Číňania ich majú 250 a Rusi 146. Z 859 satelitov Američania priznávajú ako „vojenských“ 166, „vládnych“ je 178. Majú aj jednu čerešničku na torte - tajomný bezpilotný vojenský raketoplán X-37B. Vo vesmíre je schopný vydržať mnoho mesiacov a všetky jeho doterajšie misie boli tajné. Na zatiaľ poslednú sa vydal 7. septembra v minulom roku - štyri mesiace po tom, ako sa vrátil z predošlej, trvajúcej bezmála dva roky.

Strategická závislosť

Satelity sú pre americkú armádu skrátka životne dôležité. Nejde pritom iba o špionážne a spravodajské satelity, aké poznáme z filmov a ktoré sú schopné navádzať bezpilotné drony i odpočúvať. Satelity potrebuje americká armáda tiež na navádzanie veľmi presných zbraní, kontrolu jadrových zbraní, na protiraketovú obranu, pre moderné autonómne vojenské systémy, logistiku a, samozrejme, aktívne sa zapájajú do kybernetickej vojny. 

Masívny útok na satelity by v súčasnosti dokázal účinne ochromiť celú americkú armádu a niet sa čo diviť, že Američania sú z ruských a čínskych protisatelitných vojenských programov, ktorými sa ani jedna strana netají, dosť nervózni. Viceprezident Mike Pence dokonca vesmír označil ako „nové bojisko pre 21. storočie“.

Efektívny: Malý raketoplán XS-1 by mal byť schopný štartovať v 24-hodinových intervaloch.
Efektívny: Malý raketoplán XS-1 by mal byť schopný štartovať v 24-hodinových intervaloch.
Northrop Grumman

Nové ciele

Nová zložka vojenských síl USA - Space Forces - by mala túto ich Achillovu pätu odstrániť. Bude mať totiž pomerne široké pole pôsobnosti. Američania sa najviac obávajú raketových systémov schopných zo Zeme zostreliť satelity, preto potrebujú vyvinúť efektívny systém na ich monitoring a zameranie. Vzhľadom na obrovské množstvo dát, ktoré získajú, potrebujú aj efektívne analytické nástroje využívajúce umelú inteligenciu.

Ďalej chcú vyvinúť flexibilný a presný navádzací systém slúžiaci len pre armádu, ktorý by bol funkčný aj pri vyradení GPS. V prípade konfliktu vo vesmíre chcú byť schopní rýchlo a, pokiaľ možno, lacno vyslať do vesmíru ďalšie zbrane, na čo potrebujú flexibilnú pozemnú infraštruktúru a kozmodrómy novej generácie. V neposlednom rade potrebujú pre prípad útokov z vesmíru decentralizovať riadenie najdôležitejších obranných systémov vrátane jadrových zbraní a mať záložné komunikačné systémy s globálnym dosahom.

Už teraz napríklad DARPA, Americká vojenská výskumná agentúra, v spolupráci so súkromnými spoločnosťami vyvíjajú malý robotický raketoplán XS-1, schopný vyniesť na obežnú dráhu 2,4-tonový náklad a predovšetkým štartovať v 24-hodinových intervaloch, pričom náklady na jeden štart by sa zmestili do sumy 5 miliónov dolárov.

Ako ďalej?

Budovanie Space Forces sa začalo typicky byrokratickou otázkou - Aké budú mať vlastne logo? Ak sa na tejto veci zúčastnení nerozhádajú, ďalším krokom by malo byť vybudovanie Veliteľstva pre vesmírne operácie (U.S. Space Command), to by mala byť taktická a logistická základňa. 

Pod ňu by mal patriť operačný útvar Space Operations Force. ten bude zameraný na technologickú stránku kozmických operácií - od kyberbezpečnosti cez vývoj nových technológií až po akvizície tých, ktoré sú pre armádu zaujímavé. Ďalšou zložkou budú vývojári zameraní na výrobu prototypov a demonštrátorov slúžiacich na testovanie nových technológií. Ves­mírne sily sú považované za strategickú iniciatívu, takže budú podliehať priamo ministrovi obrany.

Kedy sa ich podarí vytvoriť, zatiaľ nie je jasné. Vyzerá to tak, že Kongres pre ne na rok 2019 neuvoľní peniaze, pretože za väčšiu hrozbu považuje kybernetické útoky. A otázne je tiež to, či budovanie vesmírnych síl nie je v rozpore s kozmickou dohodou (Outer Space Treaty) z roku 1967, ktorú podpísali aj USA a ktorá de facto zakazuje využívanie vesmíru na vojenské účely a umiestňovanie zbraní hromadného ničenia na obežnú dráhu a blízke vesmírne telesá.

Pravda však je, že pre Trumpa takéto dohody neznamenajú nič a v súčasnosti dohoda príliš nevyhovuje ani ďalším veľmociam, takže je možné, že sa z nej stane len ďalší bezcenný zdrap papiera.

VIDEO Plus 7 Dní