Šesť drobných kostier zabalených do niekoľkých vrstiev textílií a previazaných špagátmi objavili archeológovia v hrobke na nálezisku Cajamarquilla, východne od peruánskej metropoly Lima. Úlohou malých chlapcov a dievčat pravdepodobne bolo sprevádzať významného muža do ríše mŕtvych. Podľa odborníkov, ktorí v súčasnosti 1 200-ročné ostatky skúmajú, patrila hrobka šľachticovi, možno politickej osobnosti z obdobia civilizácie Huariov. Vtedy bolo hlinené mesto Cajamarquilla domovom asi 10- až 20-tisíc ľudí.

Spoločníci do hrobu

V čase svojej smrti mohol mať šľachtic 35 až 40 rokov. Našli ho mumifikovaného vo fetálnej polohe, s rukami zakrývajúcimi tvár a zviazaného povrazmi. Okrem detí a urodzeného muža boli na starodávnom mieste odpočinku nájdené ďalšie ostatky, ktoré procesom konzervácie neprešli. Vykopávky viedol Pieter Van Dalen zo Štátnej univerzity San Marcos. Podľa neho zrejme išlo o manželku a najbližších služobníkov nebohého. „Všetky osoby boli obetované v rámci pohrebných rituálov. Tie mali mŕtveho šľachtica vykresliť ako dôležitú postavu, ktorá mala nárok na spoločnosť počas dlhej cesty do sveta mŕtvych,“ vysvetlil. Ako povedal pre agentúru AFP, staroveké náboženstvá regiónu, po ktorých prišli ríše a etnické skupiny Aztékov, Mayov či Inkov, verili, že obetovaní ľudia budú nielen sprievodom pre zomrelého, ale upokoja tiež hnev bohov a pomôžu zastrašiť nepriateľov.

Posmrtní ochrancovia

Van Dalen na tlačovej konferencii pripomenul, že smrť pre dávne civilizácie neznamenala koniec, ale len prechod do inej dimenzie, kde život pokračuje. Zároveň sa duše mŕtvych stanú ochrancami živých. Zdá sa, že nie všetci účastníci šľachticovho sprievodu súhlasili s týmto názorom. Viacero obetovaných totiž nieslo stopy násilia.

Rituálne vraždy nie sú pre archeológov novinkou. S podobnými nálezmi sa už v minulosti stretli. Ako príklad môžeme uviesť Pána zo Sipánu, vládcu spred 1 700 rokov, ktorého tak­isto pochovali s detskými i dospelými obeťami.

Napriek tomu ostáva veľa otázok nezodpovedaných. Prečo muselo zomrieť toľko detí, ako obrady prebiehali a kto vlastne bol významný muž Cajamarquilly? Dalenova kolegyňa Yomira Huamanová verí, že dôslednými analýzami, na ktorých teraz pracujú, získajú odpovede.

Nechutné zabíjanie

Niektoré poznatky sú však dávno známe a nevypovedajú veľa dobrého o našich predkoch. Ako píše britský Daily M­ai­l, detské obete boli v starovekých juhoamerických kultúrach pomerne bežným javom a zachovali sa aj v ére Inkov. Najznámejší je rituál Capacocha, ktorý sa konal pri významných udalostiach, po smrti kráľa, ale aj ako pocta bohom či na odvrátenie katastrof. Pre ceremóniu vyberali malých kandidátov oboch pohlaví z celej ríše. Museli byť krásni, nepoškvrnení, stelesnenie ľudskej dokonalosti. V istom zmysle to bola pocta pre ich komunity a neraz sa medzi nich dostávali potomkovia vznešených rodín.

Samotný obrad už tak vznešene nepôsobil. Deti najprv nakŕmili, aby na poslednú cestu išli v dobrej fyzickej kondícii, potom im podali alkohol a listy koky. Zabíjanie sa konalo štyrmi spôsobmi - uškrtením, úderom do hlavy, udusením alebo pochovaním zaživa v bezvedomí.

Bolo ich viac

V roku 1985 sa našli dôkazy aj o piatom spôsobe. Skupina horolezcov objavila mumifikované pozostatky sedemročného chlapca na juhozápadnom hrebeni hory Aconcagua v argentínskej provincii Mendoza. Predpokladá sa, že zhruba pred päťsto rokmi Inkovia malú obeť omámili a vyvliekli do výšky vyše päťtisíc metrov nad morom, kde ju nechali zmrznúť.

FOTO V GALÉRII ►►►

Iný smutný nález je známy z roku 2016, keď archeológovia v Chotune-Chornancape, pobrežnom komplexe ruín severne od hlavného mesta Limy, našli viac ako sedemnásť hrobov, datujúcich sa do pätnásteho storočia. Medzi obetovanými bolo šesť detí, z toho dve bez nôh. Podľa odborníkov im ich odrezali počas slávnostnej ceremónie a mohlo by to naznačovať, že sa mali stať strážcami po­hrebiska.