Najviac zásahov - až 350 za mesiac - vykoná michalovská stanica Košickej záchranky, najmenej - zhruba 80 - tá v Nálepkove. „Ľuďom nemôže byť jedno, na akej sanitke im prídu zachrániť život,“otvára šéf Košickej záchranky Bystrík Mucha citlivú tému úplne nových    vozidiel s najvyššou výbavou pre najťažšie prípady, ktoré však stoja bez pohnutia sa na dvore. Záchranári totiž do nich odmietajú nasadnúť. Radšej pri volaní SOS naskočia do „jazdiacej histórie“, ako volajú staré vozidlá značky Volkswagen Transporter. Tie majú neraz najazdených 500- aj 800-tisíc kilometrov.

„Ak by raz mali po mňa prísť, želám si, aby ma zachránila Košická záchranka. Je tu úžasný tím vzdelaných a šikovných ľudí“ hovorí napriek tomuto faktu Mucha. Príčina je pritom veľmi jednoduchá. Nové sanitky na podvozku Ford Transit s takzvanou mobilnou intenzívnou jednotkou pre tie najťažšie prípady ohrozenia života majú závažné nedostatky. Týkajú sa ergonómie zástavby, teda časti určenej na transport a prvé ošetrenia pacienta prevážaného do nemocnice.

Staré, ale dobré

Záchranári tvrdia, že je v nej menej miesta ako v starých sanitkách. Tí s vyššou postavou sa v nich nedokážu narovnať, a tak musia byť neustále v predklone. Nedostatkov v ergonómii, čiže v usporiadaní a funkčnosti vybavenia pojazdnej ambulancie, je viacero. Problém je napríklad prístup k životne dôležitým prístrojom na stabilizáciu zdravotného stavbu pacienta. Tie sú zabudované v stene zástavby pozdĺž polohovateľného lôžka. Ak si však na lôžko ľahne človek s hmotnosťou okolo 90 a viac kíl, záchranári sa cez jeho telo k prístrojom nedostanú.

Prevážaný pacient ich postavou zakrýva a blokuje. Nové vozidlá s mobilnou intenzívnou jednotkou tak prácu záchranárov sťažujú a komplikujú. Preto s nimi nejazdia a siahajú po starých, ale osvedčených sanitkách. „S novou sanitkou očakávali príchod novej, vyššej kvality. Cítia sa v nich však horšie oproti očakávaniam, preto dávajú prednosť starým vozidlám,“ vysvetľuje šéf Košickej záchranky. Lízingová spoločnosť, ktorá sanitky dodala, tvrdí, že tak spravila presne podľa požiadaviek a objednávok. Požiadavky, ako majú záchranárske vozidlá vyzerať, do súťažných podmienok zadali manažéri bratislavskej záchranky. „Spoločnosť LeasePlan Slovakia odmieta akékoľvek špekulácie, podľa ktorých by nami dodané vozidlá nemali zodpovedať technickej špecifikácii. Tá bola a je plne v kompetencii obstarávateľa a naša spoločnosť ju žiadnym spôsobom nemohla a nemôže meniť. Nemožno teda tvrdiť, že dodané vozidlá nezodpovedajú požiadavkám klienta, pretože boli dodané presne podľa špecifikácie definovanej obstarávateľom,“odkazuje v stanovisku lízingovka.

Osem nepoužiteľných sanitiek

Praktickým výsledkom je však fakt, že ladom leží na dvoroch dvoch štátnych záchraniek - bratislavskej a košickej - celkovo sedem    vozidiel s mobilnou intenzívnou jednotkou. Dve v Bratislave, dve v Banskej Bystrici, dve v Poprade a jedna v Košiciach. Košická záchranka navyše odmieta prevziať do svojho autoparku ďalšiu takúto sanitku. Každá z nepoužívaných sanitiek pritom stojí vyše 210-tisíc eur, dokopy tak štát zbytočne zaplatí vyše 1,6 milióna eur. Pri ich nákupe sa ministerstvo zdravotníctva oháňalo tým, že nové špičkovo vybavené sanitky uľahčia a skvalitnia záchranárom prácu. Ešte za bývalej vlády sa rozhodlo, že vozidlá si štátne záchranky nekúpia, ale prenajmú. Mesačný nájom za jednu sanitku vychádza priemerne na 3 500 eur.

Dokopy za päť rokov prenájmu 152 vozidiel zaplatí štát    31 miliónov eur. Víťazom tendra sa stala spoločnosť LeasePlan Slovakia s vlastníkom z Holandska. Výhrady však počuť aj na obyčajné typy záchraniek, ktorých je väčšina. „Mám pocit, že sú viac v servise ako v službe,“podotýka Mucha. V Košiciach preto problém detailne analyzujú a vyhodnocujú. Jedným z riešení môže byť nákup nových vozidiel s mobilnou intenzívnou jednotkou, ktoré nahradia tie nové, nepoužiteľné. Prieskum trhu naznačuje, že ich cena s rovnakou konfiguráciou vybavenia bude výrazne nižšia - až o desaťtisíce eur.

Razantné, ale jednoduché zmeny

Bystrík Mucha sa v pozícii riaditeľa Košickej záchranky oficiálne usadil koncom mája a hneď odštartoval zmeny. „Poďme zo záchranky na úrovni Trabanta spraviť dobre fungujúcu firmu. Nemusí to byť Octavia, stačí, aby to bola Fabia,“ opisuje súčasný stav. Ide napríklad o veľmi jednoduché opatrenia. Sklady majú slúžiť na skladovanie zdravotníckeho materiálu, archívy zase na ukladanie dokumentov, pleseň na stenách by mal prekryť nový náter. V garážach by mali parkovať sanitky a prístrešok na dvore záchranky by nemal slúžiť ako parkovisko pre jej zamestnancov, ale pre záchranárske vozidlá.

Zároveň začal prehodnocovať kontrakty uzatvorené za minulých vedení. S dodávateľom technických plynov vyrokoval výhodnejšie podmienky, čím pri rovnakých dodaných objemoch ušetril 18-tisíc eur ročne. Pri dvojročnej zmluve tak ide o 36-tisíc eur. K ďalšej úspore, okolo 30-tisíc eur ročne, dôjde na základe zrušenia časti právnych služieb, ktoré si záchranka tendrom zo začiatku tohto roka vysúťažila z externého prostredia. Nový riaditeľ z Popradu zároveň prekopal organizačnú štruktúru záchranky, ktorá zoštíhlela. V priebehu dvoch mesiacov jej rady opustilo 16 zamestnancov, z toho dvaja do dôchodku. „Šlo výhradne o ľudí z administratívy a tak­zvaných podporných činností, teda ani jeden záchranár či lekár. Väčšina zamestnancov odchádzala po vzájomnej dohode. K dnešnému dňu sú po organizačných zmenách vo výpovednej lehote štyria zamestnanci. Zároveň v tomto období prišlo šesť nových pracovníkov, takže ‚úspora‘ v administratíve a technickej podpore je 10 ľudí,“ spresňuje Mucha.

Po príchode do nového prostredia ho v kancelárii riaditeľa čakali aj nepríjemné zistenia. V rohu miestnosti sa našla kamera s nahrávacím zariadením. Okná zase zdobila špeciálna fólia s rušičkami signálu, aby miestnosť riaditeľa nemohol nikto zvonka odpočúvať a dialógy nahrávať... „Nad týmito metódami v štátnej firme sa mi zastavuje rozum,“ komentuje nainštalovanú špeciálnu techniku Mucha.