Tip na článok
Kompletná: Takto by mala vyzerať stanica vrátane pripojených turistických modulov.

Výlet za 55 miliónov: Spoločnosť Axiom ponúka výlet na ISS, turisti budú bývať v špeciálnom module

Spoločnosť Axiom ponúka výlet na ISS, turisti budú bývať v špeciálnom module.

Galéria k článku (4 fotografie )
Stanica Aurora: Z nafukovacích modulov ju chce vytvoriť spoločnosť Bigelow Aerospace.
Interiér: Interiér turistických modulov stanice Axiom bude odlišný od pragmatickej konštrukcie modulov používaných na ISS.
Kupola: Keďže Axiom bude hlavne vesmírny hotel, nesmie chýbať atraktívna vyhliadka.

Vesmírna turistika postupne chytá druhý dych. K projektom, ktoré majú blízko k uskutočneniu, sa najnovšie zaradila spoločnosť Axiom Space, sídliaca v Houstone. Paralelne pracuje na dvoch súvisiacich projektoch - chce mať vlastnú vesmírnu stanicu a zároveň chce voziť turistov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Na oba účely by mohla použiť identické moduly.

Turistický modul

Je známe, že na ISS z turistov nie sú nadšení - prinášajú síce peniaze potrebné na chod stanice, zároveň zaberajú miesto vedcom, ktorí by čas na obežnej dráhe dokázali využiť efektívnejšie.

Riešenie je pomerne jednoduché - k ISS by sa mal pripojiť nový turistický modul, ktorý by sa mal stať zárodkom novej vesmírnej stanice. Výkonný riaditeľ Axiomu Michael Suffredini vyhlásil, že s NASA sú prakticky dohodnutí a pripojeniu ich modulu k Medzinárodnej vesmírnej stanici nebránia žiadne administratívne prekážky. Celý proces pokročil natoľko, že Axiom Space zverejnil dokonca turistický cenník. Podľa neho 10-dňový pobyt na ISS vyjde turistu na 55 miliónov dolárov, čo je v prepočte takmer 48 miliónov eur. V cene nie je zahrnutý len 10-dňový pobyt turistov na stanici a spiatočná letenka, ale zároveň tréningový program, ktorý by mal trvať 15 týždňov.

Väčší komfort

Ak sa nevyskytnú žiadne komplikácie, prví turisti by mohli v moduloch Axiomu pripojených k ISS stráviť dovolenku už v roku 2020. Interiér privátnych modulov Axiomu bude výrazne odlišný od utilitárne konštruovaných ostatných modulov stanice. Navrhli ho v spolupráci s francúzskym architektom Philippom Starckom, ktorý v začiatkoch pracoval pre Adidas, no slávnym sa stal najmä svojimi návrhmi interiérov hotelov, apartmánov, reštaurácií, jácht a nábytku.

K vesmíru má tiež veľmi blízko - je synom leteckého inžiniera, po­drobne sa zaoberal rôznymi nafukovacími štruktúrami a svoju prvú spoločnosť pomenoval Ubik, na počesť novely známeho vizionára a autora vedecko-fantastických románov Philipa K. Dicka. Na margo práce na dizajne vesmírnych modulov povedal: „Mojou víziou obytného modulu pre Axiom Space je vytvorenie obytného vajíčka, ktoré bude útulné, s mäkkými stenami a dokonale uspôsobené na pohyb ľudí v prostredí s nulovou gravitáciou.“

Dočasná symbióza: Axiom popritom buduje vlastnú vesmírnu stanicu, ktorú budú postupne kompletizovať z jednotlivých modulov a funkčná by mala byť v roku 2022. Aj keď jej základná štruktúra bude hotová, bude stále pripojená k ISS. Odpojí sa od nej až v momente, keď bude stomiliardová ISS pripravená na ukončenie svojej činnosti a zánik v atmosfére. Vtedy sa od nej stanica Axiom odpojí a začne fungovať samostatne.

Kedy sa tak stane, zatiaľ nie je jasné. Prostriedky na údržbu a prevádzku stanice ISS jej prevádzkovatelia prisľúbili minimálne do roku 2024. Je však dosť možné, že jej prevádzka bude dotovaná aj po tomto termíne.

Projekt vyzerá pomerne reálne - neobmedzoval by totiž vedeckú prácu na ISS, kde sú na turistov už zvyknutí. Prvým sa stal v roku 2001 Dennis Tito, ktorý za 8-dňový pobyt zaplatil 20 miliónov dolárov. Potom sa taxa pohybovala v rozpätí od 20 do 25 miliónov za 11- až 12-dňové pobyty, v roku 2008 sa zdvihla na 30 miliónov a v roku 2009 bola 40 miliónov, no po tomto dátume ISS až doteraz prestala fungovať ako hotel pre zámožných turistov. Suma 55 miliónov v prídavnom, avšak luxusne vybavenom turistickom modeli Axiom preto vyzerá ako racionálne nastavená.

Spolupráca by bola výhodná aj pre prevádzkovateľov ISS. Po jej prípadnom zániku by totiž ďalej prakticky kontinuálne mohla fungovať nová privátna vesmírna stanica, na ktorej by teoreticky mohla pokračovať vedecká práca.

VIDEO Plus 7 Dní