Hovorí sa mu hormón lásky dôvery a vernosti a zohráva úlohu pri sociálnych väzbách pri reprodukcii či pri pôrode. Reč je o hormóne oxytocíne, ktorý by mal podľa najnovších zistení pomôcť pri liečbe Alzheimerovej choroby

Problémová bielkovina

Dávnejšie sa prišlo na to, že hormón oxytocín síce môže u ľudí spôsobiť výpadky či poškodenie pamäte, ale zároveň môže pamäťovú výkonnosť posilniť, konštatuje portál Deník.cz. Štúdie vedcov v minulosti tvrdili, že podľa postmortálnych nálezov ľudia s Alzheimerovou chorobou mali v pamäťových oblastiach mozgu vyššiu hladinu oxytocínu, čo naznačovalo, že problémy s pamäťou súvisia práve s týmto hormónom. Najnovšie však pokusy na myšiach tvrdia úplný opak.

Jedným z mechanizmov, ktoré spôsobujú v prípade Alzheimerovej choroby poškodenie pamäte, je hromadenie toxickej formy prirodzene sa vyskytujúceho vláknitého bielkovinového agregátu, nazývaného ako amyloid beta. Vedci podľa portálu predpokladajú, že v netoxickej forme sa amyloid podieľa na usmerňovaní, ochrane a údržbe centrálneho nervového systému. V jedovatej podobe sa zoskupuje v mozgu, čo vedie k zhluku toxických usadenín, ktoré narušujú funkciu mozgových buniek. Usadeniny postupne zabíjajú neuróny zaisťujúce základné nervové pochody a to vedie k strate pamäte.

Zviera nie je človek

Predchádzajúce vedecké zistenia prevádzané na zvieratách síce zistili, že oxytocín môže posilniť sociálnu pamäť či zlepšiť priestorovú pamäť u myší, nikto sa však nezaoberal tým, že tento hormón môže zastaviť toxicky amyloid beta. „Aby to overili, vystavili vedci vzorky myších samcov pôsobeniu toxického amyloidu beta, čím si chceli potvrdiť, že tento proteín skutočne spôsobuje zhoršenie schopnosti mozgových buniek vzájomne komunikovať,“ uvádza Deník.cz, pričom potom tieto vzorky vystavili spoločne tak toxickému amyloidu beta a rovnako aj oxytocínu. Podľa výsledkov oxytocín bráni bielkovine, aby mozgovú funkciu negatívne ovplyvňoval.

Vedci preto konštatujú, že v budúcnosti bude práve oxytocín nápomocný pri liečbe straty pamäte. Problém však spočíva v tom, uzatvára portál, že Alzheimerova choroba predstavuje oveľa komplikovanejšie ochorenie než spomínané hromadenie amyloidu beta v mozgu. Pri tejto chorobe zohráva svoju úlohu takisto genetika a ďalšie faktory. Rovnako výsledky na zvieratách nemusia byť úplne vierohodné, nakoľko majú odlišnú fyziológiu, čo sa môže prejavovať v odlišných reakciách od človeka.