Osemročný Leo napriek tomu, že nevie rozprávať, sa celú cestu do školy usmieva a cítiť z neho, že sa teší. Za jeho radosťou stojí individuálne vzdelávanie v bratislavskom dennom centre, ktoré chlapcovi platia zo svojich peňazí rodičia. V bežných špeciálnych školách sa podľa Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením školákom dostatočnej pozornosti nedostáva.

Dramatický nárast

Leo sa narodil s detskou mozgovou obrnou, čo má za následok aj to, že nevie rozprávať a má problémy s motorikou. „Ako každé dieťa, musí plniť povinnú školskú dochádzku, lebo to nám určuje zákon. Už menej zákon rieši, v akej kvalite vzdelávania to vie poskytnúť,“povedala nám matka Lea a zároveň zástupkyňa Platformy rodín detí so zdravotným znevýhodnením Jana Lowinski. Rodiny z platformy tvrdia, že segregácia ich ako rodičov vzniká tým, že sú donútení radšej školy požiadať o skrátenú formu vzdelávania cez takzvané individuálne vzdelávanie.

Platforma rodín upozorňuje na narastajúci trend vylučovania zo vzdelávania. Potvrdzuje to aj analýza projektu To dá rozum, podľa ktorej za posledných sedem rokov takmer o tretinu vzrástol počet detí, ktoré sú vzdelávané individuálne z dôvodu ich nepriaznivého zdravotného stavu. A to je signál, ktorý podľa Jany Lowinski nie je v poriadku.

Miriam Slaná z Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce na Trnavskej univerzite poukazuje na skutočnosť finančného znevýhodnenia rodičov detí so zdravotným znevýhodnením a to hneď dvakrát. „V prvom rade sa jeden z rodičov, väčšinou matka, vzdá zamestnania, takže rodina žije iba z jedného príjmu a následne niektoré druhy postihnutia si vyžadujú liečbu a rehabilitáciu, ktorá je finančne náročná,“uviedla odborníčka, podľa ktorej dlhodobý pobyt mimo trh práce znevýhodňuje matku pri snahe zamestnať sa. Z výskumov fakulty vyplýva, že sociálna izolácia je veľmi často uvádzaná rodičmi týchto detí. „Rovnako zanedbávanie vlastných voľnočasových aktivít, záujmov a v neposlednom rade aj zanedbávanie vlastného zdravotného stavu,“ dodala.

Štát na Západe do detí investuje

V krajinách na západ od našich hraníc je prax trochu odlišná. V Rakúsku je podľa platformy rodín starostlivosť založená na potrebách dieťaťa, ktoré je stimulované, tak ako aj v Čechách, od útleho veku. „V rannom veku sú síce náklady zo štátu vysoké, no neskôr sa znižujú a dieťa je pripravené na samostatný život v rámci svojich možností. Základom vzdelávania a prístupu v Rakúsku je zabezpečiť takzvanú tranzíciu dieťaťa z jednej služby do druhej a prispôsobenie vzdelávania na základe individuálnych potrieb,“ uviedla Jana Lowinski. V laickom ponímaní tu ide podľa nej často o takzvanú čiastočnú integráciu, kedy je dieťa vzdelávané individuálne v rámci predmetov, ako je matematika alebo jazyk, no na výchovách je súčasťou vzdelávania v bežných triedach.

V Nemecku zas síce majú popri tvoriacom sa trende inkluzívneho vzdelávania stále silný systém špeciálneho vzdelávania, no postaveného na vysokej kvalite poskytovania individualizovanej miery podpory. „Nestretnete sa tu napríklad pre nás tak typickým nálepkovaním detí cez školskú diagnostiku, pretože pracujú s procesmi adaptačných a rozvojových plánov dieťaťa. Necítite tam žiadny tlak na podanie výkonu podľa nejakého diagnostického onálepkovania dieťaťa. Dokonca tam dokážu vytvárať inkluzívne školy zo špeciálnych škôl,“ dodala Lowinski.

Na Slovensku podľa Miriam Slanej funguje od roku 2014 služba včasnej intervencie. „Služba je veľmi dôležitá pre podchytenie dieťaťa so zdravotným znevýhodnením v ranom detstve a samozrejme je určená na podporu a pomoc celej rodine,“ uviedla. Podľa Slanej je však pravda aj to, že nakoľko je služba limitovaná vekom dieťaťa, rodičia čelia v ďalšej fáze problému umiestniť ho do vzdelávacieho systému.

Viac sa o téme zdravotne znevýhodnených detí dočítate v najnovšom vydaní týždenníka PLUS 7 DNÍ >>