Dušan Valent

Všetci muži boli najprv ženy. V tomto bizarnom tvrdení sa skrýva zjednodušené podanie reality - to, či sa narodíme ako muž alebo žena, určujú naše chromozómy. A aktivita mužského chromozómu Y sa začína až po dvanástich týždňoch maternicového vývinu.

Pohľad do genetickej výbavy našich príbuzných v&nbsp;živočíšnej ríši však ukázal, že chromozóm Y sa zmenšuje. Scvrkáva sa - vlastne úplne zaniká. A&nbsp;to prek­vapivo rýchlo. Hrozí, že v&nbsp;priebehu vývoja úplne stratíme genetický mechanizmus, ktorý navodzuje vznik mužského pohlavia.

Ako si možno spomeniete ešte zo školských čias, mužský chromozóm Y je trpaslíkom. Zatiaľ čo chromozóm X tvorí okolo 900 funkčných génov, jeho náprotivok iba 55. Výskumy však ukazujú, že archaické vajcorodé cicavce, ako napríklad austrálske vtákopysky, majú chromozóm&nbsp;Y porovnateľne veľký ako X. Keď­že spoloční predkovia vtákopyska a&nbsp;človeka existovali zhruba pred 160 až 170 miliónmi rokov, podľa biológov to naznačuje stratu približne piatich génov za milión rokov. Inými slovami, ak všetko pôjde tak ako doteraz, funkčný mužský chromozóm Y zanikne zhruba o&nbsp;jedenásť miliónov rokov.

„Náš záver o&nbsp;neodvratnom zániku chromozómu Y vyvolal veľký rozruch,“ hovorí jedna z&nbsp;autoriek pôvodného výskumu Jenny Gravesová z&nbsp;La Trobeho univerzity. „Samozrejme, objavili sa aj nesúhlasné názory. Niektorí vedci tvrdili, že chromozóm Y nezanikne nikdy. Iní argumentovali, že možno zanikne oveľa skôr, možno už o&nbsp;niekoľko tisícročí.“

V&nbsp;živočíšnej ríši nachádzame viaceré druhy, ktoré sa so zánikom jedného z&nbsp;dvoch pohlaví úspešne vyrovnali. Niektoré hady a&nbsp;jašterice sa napríklad rozmnožujú bez účasti samcov procesom takzvanej partenogenézy. Lenže genóm cicavcov to nedovoľuje. Aby fungoval, nezaobíde sa bez informácie zdedenej od otca. Našťastie, tím japonských výskumníkov, ktorý viedla Asato Kuroiwová z&nbsp;Univerzity v&nbsp;Hok­kaide, upozornil, že táto skutočnosť nevyhnutne neznamená vymretie. Cicavce si síce neporadia so zánikom samcov, no prinajmenšom niektoré hlodavce si poradili so zánikom chromozómu Y. Ide o&nbsp;dva ázijské druhy slupušky (Ellobate) a&nbsp;tri druhy japonských ostrovných potkanov rodu Tokudaia.

Kuroiwová s&nbsp;kolegami sa zamerala na japonské potkany. Aby zistila kľúč k&nbsp;ich prežitiu po strate chromozómu Y, porovnávala dedičnú informáciu samičiek a&nbsp;samcov. Podľa očakávania zistila genetické rozdiely. Ukázalo sa, že došlo k&nbsp;zduplikovaniu malého úseku (asi 0,0005 percenta) potkanieho genómu a&nbsp;práve tieto zdvojené gény odlišujú samce od samičiek. Výskumníci následne začali skúmať, či nové kópie starších génov nezískali novú funkciu. Ukázalo sa, že k&nbsp;tomu skutočne došlo. Ako japonskí vedci informujú vo vedeckom časopise Proceedings of the National Academy of Science, ak potkanie embryá prišli do kontaktu s&nbsp;týmto novým súborom génov, spôsobilo to zmenu ich vývinu - embryá si začali vyvíjať semenníky a&nbsp;ďalšie typické znaky samcov.

Inými slovami, japonské ostrovné potkany prežili zánik chromozómu Y vďaka tomu, že jeho funkciu prebrali „voľné“ gény. A&nbsp;tie pre zmenu vznikli zdvojením dedičnej informácie, pôvodne s&nbsp;celkom inou funkciou.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/vymru-muzi-silnejsim-pohlavim-to-nevyzera-ruzovo-ale-je-tu-dobra-sprava" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Je podobný proces možný aj u&nbsp;ľudí? Podľa vedcov áno, ale nesie so sebou riziká. Jedným z&nbsp;nich je, že úlohu genetickej informácie podmieňujúcej pohlavie by mohli v&nbsp;rôznych kútoch sveta prevziať odlišné oblasti genómu. To by znamenalo, že by vzniklo niekoľko odlišných ľudských druhov, ktoré by sa navzájom líšili molekulárnymi systémami určujúcimi pohlavie. Ak sa vám to zdá pritiahnuté za vlasy, stačí sa pozrieť na hlodavce: presne to isté sa stalo japonským potkanom.