Dušan Valent

Malária je jedno z&nbsp;najvražednejších infekčných ochorení. Každý rok jej podľahne viac ako 600-tisíc ľudí, spravidla detí vo veku do päť rokov. Šíri sa uštipnutím komárov rodu Anopheles. Tie sa typicky vyskytujú v&nbsp;trópoch. 

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/veda-a-zdravie/vyskum-ktoreho-mrazi-rozsiri-malaria-nam">Malária spôsobuje obrovské utrpenie. FOTO v GALÉRII&gt;&gt;</a>

Ukazuje sa však, že v&nbsp;súvislosti s&nbsp;prebiehajúcou klimatickou zmenou sa tieto teplomilné živočíchy postupne šíria do oblastí, ktoré boli pre ne doposiaľ príliš chladné. A&nbsp;to tempom niekoľko kilometrov ročne.

Výskumníci už dlho varujú, že globálne otepľovanie spôsobí výskyt typicky tropických ochorení severnejšie a&nbsp;južnejšie, než leží ich pôvodný areál. Lenže ako rýchlo sa do týchto oblastí rozšíria? Aby to vedci zistili, skúmali šírenie živočíchov, ktoré tieto ochorenia prenášajú.

Výskumy v&nbsp;minulosti sa zamerali na pozemné zvieratá. Zistili, že ich areál expanduje do chladnejších zemepisných šírok rýchlosťou 1,7 kilometra za rok. Biológ Colin Carlson z&nbsp;Univerzity v&nbsp;Georgetowne sa s&nbsp;kolegami namiesto toho zameral na lietajúci hmyz. Konkrétne na komáre prenášajúce maláriu. „Doposiaľ sme predpokladali, že k&nbsp;týmto posunom dochádza aj v&nbsp;prípade komárov, no chýbali nám dôkazy,“ poznamenáva.

Aby dôkazy získal, obrátil sa na mimoriadne obsiahlu databázu s&nbsp;údajmi o&nbsp;rozšírení rôznych druhov komárov v&nbsp;Afrike za posledných 120 rokov. V&nbsp;tomto čase sa podnebie na Zemi oteplilo prinajmenšom o&nbsp;1,2 stupňa. Carlson s&nbsp;kolegami zistili, že maláriu roznášajúce komáre Anopheles sa dnes vyskytujú až 500 kilometrov za hranicou ich pôvodného výskytu na sklonku 19. storočia. To znamená, že expandujú rýchlosťou bezmála piatich kilometrov ročne. Šíria sa aj v&nbsp;horách - entomológovia ich spozorovali v&nbsp;nadmorských výškach o&nbsp;700 metrov vyšších než pred storočím.

„Ide o&nbsp;prvé solídne historické dôkazy, že stúpajúce teploty vedú k&nbsp;šíreniu komárov a&nbsp;že k&nbsp;tomu dochádza už pomerne dlho,“ vysvetľuje Colin Carlson. „Je to presne to, čo sme očakávali - klimatická zmena pomáha týmto druhom dosiahnuť chladnejšie regióny kontinentu.“ Výskumník dodáva, že komáre síce dokážu vo vzdušných prúdoch preletieť až stovky kilometrov v&nbsp;priebehu jedinej noci, no zároveň sú veľmi citlivé na zmeny teploty a&nbsp;vlhkosti. „O&nbsp;ich výskyte rozhoduje miestna klíma,“ vyzdvihuje. Teplejšie podnebie podľa neho nielenže spôsobí, že sa maláriu roznášajúce komáre budú vyskytovať tam, kde ešte donedávna úplne chýbali, ale zároveň predĺži časť roka, počas ktorej sú aktívne a&nbsp;strpčujú ľuďom život svojím apetítom.

Zistenia Carlsona a&nbsp;kolegov znamenajú, že africké krajiny na okraji areálu maláriu komárov rodu Anopheles by mali pripraviť svoje zdravotníctvo na zvýšené riziko výskytu malárie. Vedec prízvukuje, že to isté platí pre komáre rodu Aedes, prenášajúce vírus zika a&nbsp;ochorenia, ako je čikungunya (medzičasom zachytená aj vo Francúzsku a&nbsp;v Taliansku) alebo horúčka dengue. „Mali by sme veľmi pozorne sledovať druhy, ktoré sa šíria, a&nbsp;považovať to za základný aspekt prípravy na klimatickú zmenu a&nbsp;jej vplyvu na ľudské zdravie,“ konštatuje výskumník.

Podľa najpesimistickejšieho scenára len šírenie komárov rodov Aedes a&nbsp;Anopheles do konca storočia vystaví o&nbsp;miliardy ľudí viac tropickým ochoreniam vrátane malárie. Príčinou bude predovšetkým šírenie týchto živočíchov v&nbsp;juhovýchodnej Ázii, strednej Európe,chvalabohu, v&nbsp;najbližších dekádach nebezpečenstvo masívneho šírenia malárie zrejme nehrozí.