S manželom prežili nepríjemnú haváriu, z ktorej - hoci so zraneniami - vyviazla živá. Nepríjemná udalosť mala dozvuky zrejme o niekoľko rokov, pani Jozefíne (67) objavili nádor v ústach, konkrétne na ďasne. Pestovateľka a milovníčka kvetov prežila Vianoce plné strachu a obáv. Vďaka odborníkom v ružinovskej nemocnici v Bratislave jej úsmev na tvári môže počas blížiacej sa jari znovu rozkvitnúť.

Osudná havária

„Naša mama je taká trpiteľka. Keď ju niečo bolí, tak to nerieši,“ opisuje povahové črty pani Jozefíny dcéra Denisa. Silná žena z okresu Partizánske si s manželom užívali dôchodok. Za celý život driny a podnikania s kvetmi, ktoré sa ešte v čase socializmu nedovážali zo zahraničia, ale klasicky pestovali, si pokoj zaslúžila. Pred dvoma rokmi sa zrazu všetko zmenilo.

Pani Jozefíne prišlo v auguste 2018 nevoľno a manžel ju odviezol na pohotovosť. „Keď sa vracali domov z Topoľčian do Bošian, museli prejsť cez nebezpečné rázcestie v tvare T. Musíte tam dávať prednosť a križovatka je na takom kopčeku, čiže je celkom problematické vidieť na hlavnú cestu,“vysvetlila nám Denisa.

Jej otec, keďže nevidel prichádzať vozidlo, sa rozhodol vojsť na hlavnú cestu. Do dôchodcov narazilo auto v plnej rýchlosti. Ich vozidlo síce zostalo úplne zdemolované, ale pani Jozefína s manželom vyviazli živí. „Pri havárii mamka utrpela ťažkú zlomeninu ruky. Keď ju  uspávali, mala krvnú podliatinu v ústach, ale nikto tomu nevenoval vtedy pozornosť,“opísala prvotnú príčinu neskorších problémov dcéra.

Podliatina mohla podľa Denisy vzniknúť pri náraze, keď sa aktivovali airbagy. „Mama nosí protézu a po havárii si dávala na zranené miesto lepidlo. To by sa pritom nemalo aplikovať na ranu,“ zdôraznila dcéra.

Okrem toho bola pani Jozefína slabý fajčiar, čo neprospieva poraneniu v ústach. „Evidentne tam niečo začalo rásť. V októbri minulého roka mladší brat mamu donútil, aby išla k zubárke, nech sa na to pozrie. Hneď ju poslala k lekárom do Bratislavy,“ uviedla Denisa.

Po odberoch lekári zistili, že má v ústach 2,5-centimetrový nádor. Pre Denisu boli lekárske výsledky šok aj z toho dôvodu, že jej švagor boj s rakovinou prehral. Bolo preto nutné nájsť spôsob alebo odborníka, ktorý by nádor dokázal vyoperovať. Rodina sa snažila hľadať pomoc aj v zahraničí, konkrétne v Rakúsku, kde pani Jozefína absolvovala vyšetrenie u onkológa. Zatiaľ sa bolesť aj opuch v ústach zväčšovali.

Zázrak

Napokon sa Denisa dopracovala k odborníkom z Univerzitnej nemocnice v Ružinove, ktorí sa dlhodobo venujú rekonštrukciám tváre. Napriek tomu u príbuzných panovali pred zákrokom obavy, ako bude pani Jozefína po odstránení nádoru vyzerať. Dátum jej stanovili na 29. januára. „Pár dní predtým mala mamka narodeniny. Oslavovali sme v Bratislave a odtiaľ šla rovno na zákrok,“ spomínala Denisa. Hneď na druhý deň šla pozrieť, ako to dopadlo. Stále mala strach. „Keď som ju uvidela, od radosti sa mi chcelo plakať. Bála som sa, že bude zohavená, čo by mohlo veľmi zle vplývať na jej psychiku. To, čo urobil tím lekárov, považujem za zázrak,“ netajila  dojatie dcéra.

Momentálne sa pani Jozefína lieči doma a čaká na rádio- a chemoterapiu. Pri odobratí vzoriek sa totiž v jej uzlinách objavili mikrometastázy. Napriek tomu, že po operácii nemôže rozprávať, keďže jej pre nádor odstránili aj časť jazyka, už vykonáva drobné domáce práce.

Zázrak, ako opísala dcéra pani Jozefíny prácu lekárov, je skôr premyslený postup špecializovaného tímu, ktorý vznikol na pôde Univerzitnej nemocnice. „Pani Jozefína sa k nám dostala v pokročilom štádiu nádorového ochorenia - postihovalo jej sánku a mäkké tkanivá v oblasti pravej strany tváre,“uviedol Ladislav Czakó, prednosta Kliniky ústnej, čeľustnej a tvárovej chirurgie v nemocnici Ružinov. Nádor podľa chirurga prerastal zo sánky na mandľu, spodinu ústnej dutiny, na jazyk a časť líca.

Pani Jozefína sa dostala do ružinovskej nemocnice až štyri mesiace po diagnostikovaní ochorenia, teda doslova o päť minút dvanásť. „Na začiatku išlo o mierne pokročilý nádor, ktorý sa dostal do pokročilého štádia. Ten už postihuje viaceré anatomické oblasti,“ uviedol odborník, pričom rádiologicky zaznamenali aj metastázy v uzlinách na krku.

Išlo o rozsiahle odstránenie nádoru, preto tím špecialistov sa rozhodol operovať pani Jozefínu pomocou plánovacieho TruMatch® systému, s ktorým klinika vykonáva tento typ rekonštrukčnej operácie viac ako rok. „V úvode sme plánovali na diaľku - cez belgického partnera - s medicínskym inžinierom. Pripojíme sa online na server, kam pošleme aktuálne CT pacientky. V našom prípade išlo o oblasti hlavy a krku, ale aj nohy, odkiaľ sme sa rozhodli odobrať kosť,“uviedol Czakó.

Po odoslaní nasleduje spoločné plánovanie pomocou internetového telemosta. Do dvoch týždňov belgické pracovisko vyrobilo rezné šablóny s presnými miestami, kde sa môže na tele rezať. Okrem online plánovania oblasti tváre sa určili parametre na zákrok na nohe. Záverečným krokom bolo zhotovenie fixačnej dlahy z titánového monobloku. „Presne sme si určili, ktorá časť nohy sa zoberie z ihlice a s mäkkými tkanivami okolo ihlice s kožou sa prenesie do oblasti hlavy a krku, konkrétne pri pani Jozefíne do dolnej tretiny tváre,“ vysvetlil chirurg samotný postup.

Veľmi podstatná pri premiestnení kosti z nohy je takzvaná cievna stopka. „Musíte zošiť cievy na krku s cievnou stopkou laloka, aby kosť s kožou neodu­mrela. Často ide o mikrocievy, niekedy s priemerom do jedného milimetra,“ uviedol Czakó.

Osemhodinový boj

Samotná operácia má päť zá­kladných postupov. V prvom kroku sa odstraňuje nádor. „Nemusí to byť len sánka, môže ísť o akúkoľvek časť ústnej dutiny. Takisto to môže byť mandľa, slinné žľazy, očnica a kožná časť. Z pohľadu najlepšej prognózy je nutné nádor odstrániť do tak­zvaných zdravých okrajov, čo znamená, že nádor nebude dosahovať reznú líniu. Po takomto odobratí tkaniva zostane na tvári pacienta rozsiahly defekt. Ten spôsobuje nielen estetické problémy, ale rovnako funkčné, keďže človek nevie normálne prijímať potravu a tekutiny. Odstránenie nádoru a okolitých tkanív má za následok často artikulačné ťažkosti, v určitých pokročilých prípadoch sa môžu vyskytnúť problémy s dýchaním. Pacienti sú bez patričnej náhrady zúfalí a veľmi rýchlo prepadajú psychickým ochoreniam a depresiám."

V druhom kroku treba odstrániť s nádorom najbližšie možné metastázy. „Nachádzajú sa v lymfatickom systéme v oblasti krku. Musia sa odstrániť kompletne, ešte kým neprestúpia do vzdialených orgánov,“uviedol Czakó. Po ich odstránení treba odobrať lalok na cievnej stopke. V ružinovskej nemocnici sa berú z troch miest na tele - z predlaktia, zo stehna a z predkolenia. Na kostné rekonštrukcie zatiaľ používajú odborníci ihlicový lalok. „V našom odbore sa využíva na rekonštrukcie tvárových defektov okolo dvadsať lalokov. V budúcnosti plánujeme operácie prostredníctvom ďalšieho laloka z panvy a pomocou nich budeme vedieť rekonštruovať drvivú väčšinu defektov,“dodal.

V treťom kroku sa odoberie mikrovaskulárny lalok a zároveň sa uzavrie miesto, odkiaľ sa lalok vzal, v prípade pani Jozefíny išlo  o veľký lalok z nohy. V ďalšom kroku sa našijú cievy a umiestni lalok na zamýšľané miesto.

Za zmienku stojí aj skutočnosť, že spomínané náročné úkony v zahraničí vykonáva desať- až dvanásťčlenný tím. V ružinovskej nemocnici túto prácu vykonávajú štyria, prípadne piati ľudia. „Snažíme sa prácu si rozložiť ergonomicky. Do rekonštrukcie aktívne zapájame študentov vyšších ročníkov lekárskych fakúlt. Na začiatku operácia trvala 16 hodín, teraz sme schopní pacientov s jednoduchšími lalokmi zoperovať do päť až šesť hodín a tie komplikovanejšie do osem hodín,“ netajil spokojnosť prednosta Czakó. Doposiaľ v nemocnici operovali 65 pacientov s lalokovou rekonštrukciou. Podobných zákrokov ako pani Jozefíne vykonali chirurgovia minulý rok šestnásť. „V tomto roku sme vykonali deväť od januára. A vyzerá to, že tento rok mikrovaskulárnou rekonštrukčnou technikou odoperujeme 60 až 70 ľudí,“ povedal o plánovaných zákrokoch odborník. Výhodou tejto formy operácie tváre je, že všetky postupy sa dajú presne naplánovať a veľké rozdiely vo výzore pacienta pred operáciou a po nej nebadať.

Roky prípravy

Mikrovaskulárna rekonštrukcia tváre pomocou fibulárneho laloku, ako sa operácia odborne nazýva, sa vo svete začala vykonávať už pred viac ako tridsiatimi rokmi. Na Slovensku sa zákroky podobného zamerania robia približne sedem rokov, spravidla však išlo o menej náročné výkony. Trúfnuť si na taký náročný prípad, ako bol nádor pani Jozefíny, si vyžadovalo veľa školení v zahraničí.

Prednosta Czakó a jeho tím absolvovali pracovné pobyty v Nemecku, v USA a takisto v Číne. „Ide o najvyspelejšie krajiny. Možno si človek pri Číne pomyslí, ako to tam vyzerá s vyspelosťou, ale na porovnanie napríklad oproti Spojeným štátom tam vykonávajú niekoľkonásobne viac takýchto rekonštrukcií,“ priblížil Czakó, ktorý podľa vlastných slov pri získavaní vedomostí aj trochu zostarol. „Trvalo mi viac ako päť rokov, kým som sa na taký typ operácie odhodlal a hlavne si vybudoval tím okolo seba. V súčasnosti je nesmierne ťažké motivovať a nájsť odhodlaných mladých kolegov, ktorí sú ochotní obetovať čas a nemalé finančné prostriedky na vzdelávanie. Som rád, že som našiel Dr. Gálisa a Dr. Šimka, s ktorými vykonávam tieto ťažké operácie, a môžem sa na nich vo všetkom spoľahnúť,“poznamenal chirurg o svojich študentoch, ktorých si vychoval na túto prácu.

FOTO pani Jozefíny pred a po operácii v GALÉRII