Tip na článok
Anna Uhliariková: „Ako sa vzdať niečoho, čo vám môže pomôcť? Neváhala som ani minútu,“ tvrdí.

Pani Anne zachránili nohu: Diery na koži môžu byť minulosťou!

Amputácii sa dá predísť aj transplantáciou kmeňových buniek

Galéria k článku (5 fotografií )
Martinská nemocnica: Pani Anne dala šancu neprísť o nohu.
Lekárka Renáta Talapková:
„Nerobíme nič zázračné, ale ani nič pofidérne, len využívame vlastnú regeneračnú schopnosť organizmu,“ hovorí cievna chirurgička.
Anna Uhliariková: „Ako sa vzdať niečoho, čo vám môže pomôcť? Neváhala som ani minútu,“ tvrdí.

Diagnóza, ktorú možno stanoviť už na základe toho, čo povie pacient. Bolievajú ho nohy alebo lýtka? Ako dlho to už trvá? Aké sú tie bolesti? Máva kŕče? Dokáže bolesť premôcť a pohnúť sa ďalej? Čo odpoveď, to znak pre lekára, do akého štádia sa choroba dostala. Periférne artériové ochorenie dolných končatín alebo, po našom, nedostatočné prekrvenie. Postihnutie tepien, a to nielen dolných končatín, ale aj srdca či krčných tepien, sú diagnózy, ktoré pacienta ohrozujú najviac a majú spoločného menovateľa -aterosklerózu. Dalo by sa to povedať ešte inak: všetci sa bojíme rakoviny, ochorenia ciev menej, ale to je, ak nie viac, potom rozhodne aspoň rovnako nebezpečné. A bez správne nastavenej liečby má tendenciu zhoršovať sa.

Keď sa teflón zoderie

Na milión Európanov a Severoameričanov pripadá ročne päťsto až tisíc novozistených prípadov posledného, najrizikovejšieho štádia kritickej končatinovej ischémie. A štvrtina z nich sa už v čase, keď pacient príde za lekárom, dá riešiť iba jediným spôsobom, amputáciou.

Pred a po: Úspešná posledná šanca.
Pred a po: Úspešná posledná šanca.
ARCHÍV

Čo je spúšťačom tohto ochorenia, to je hodená rukavica prírody vedcom. Svoj podiel na ňom má genetická predispozícia, životospráva, fajčenie... Vieme však, čo sa odohráva v cieve, keď sa to rozbehne. Normálnu zdravú výstelku cievy by sme mohli prirovnať k teflónu, krv v nej prúdi bez prekážok. Ateroskleróza, Bürgerova choroba, ktorú mávajú najčastejšie fajčiari, či rôzne zápalové a iné ochorenia ju môžu poškodiť a vytvorí sa v nej aterosklerotický plát.

Ak boli dovtedy bunky v cieve poukladané tesne jedna ve­dľa druhej, dalo by sa to prirovnať k škridlám na streche, postupne sa spojenia medzi nimi uvoľnia a začne cez ne prenikať tuk, vápnik a postupne sa to v stene cievy vrství. Logicky, prietok krvi sa znižuje. Čím je pomalší, tým viac sa na povrchu cievy zachytávajú krvné elementy, napríklad krvné doštičky s tendenciou zrážať sa. Ak k tomu prirátame chorý organizmus, stačí obyčajná chrípka, zvýšená teplota či dehydratácia a je to ešte horšie, lebo krv sa mení na „lepidlo“. Je po „teflóne“ a tak, ako na panvici prihorí praženica, v cieve sa spúšťajú chorobné procesy.

Pred a po: Úspešná posledná šanca.
Pred a po: Úspešná posledná šanca.
ARCHÍV

„Pacientov k lekárovi najčastejšie privádza bolesť. Sťažujú sa, že dokážu prejsť čoraz kratší úsek, kým sa objavia bolesti nôh, čiže ich to obmedzuje, alebo ich nohy bolievajú aj v pokoji, čo je horšie štádium choroby. Títo pacienti sa dostávajú najskôr do angiologických ambulancií, kde sa začína konzervatívna liečba. V tejto fáze je úspešnosť liečby najmä na pacientovi a jeho prístupe k vlastnému zdraviu. Mal by prestať fajčiť, pravidelne chodiť na prechádzky, upraviť stravu, užívať lieky - na zníženie aktivity krvných doštičiek či na riedenie krvi, na zníženie krvného tlaku, na úpravu hladiny cukru a tukov,“ hovorí lekárka, cievna chirurgička Renáta Talapková z Univerzitnej nemocnice Martin. Kardiológ Gabriel Pallay však dodáva, že pacient neraz reaguje slovami: „No, pán doktor, máte problém!“ Neuvedomuje si svoj podiel na vzniku ochorenia a na úspechu liečby. Problém pre lekárov to však v prenesenom zmysle naozaj je, pretože k slovu sa v ďalšej fáze ochorenia dostávajú cievni chirurgovia alebo intervenční rádiológovia.

Pri všetkej úcte k odbornej medicíne, keď si to zjednodušíme, tieto zákroky niečím pripomínajú čistenie zapchatého sifónu. Lekári sa musia cez veľké cievky dostať k poškodenému miestu s vodičom, cez ktorý zavedú do cievy katéter a potom balónik. Ten sa roztvorí na chorom zúženom mieste, odtlačí plát do steny cievy a často ho ešte zabezpečia stentom, ktorý by sme zasa mohli prirovnať k pružinke v pere. Stent je výstuž zo špeciálneho kovu, ktorá musí vydržať tlak plátu a udržiava tak cievu priechodnú. Nie vždy je endovaskulárna liečba úspešná, niekedy môže byť cieva od usadenín vápnika tuhá naozaj ako kosť.

Martinská nemocnica: Pani Anne dala šancu neprísť o nohu.
Martinská nemocnica: Pani Anne dala šancu neprísť o nohu.
JÚLIUS DUBRAVAY

„Ďalšou možnosťou je bajpas, ktorý vytvoríme na preklenutie chorej časti cievy. Krv, ktorá nemôže prejsť cez prekážku, ho využíva ako obchádzku. Je to akýsi most. Na to, aby sa dal postaviť a dobre upevniť, musíme mať dva dobré brehy. Tie dva kvalitné brehy však pri pokročilom ochorení býva ťažké nájsť,“ hovorí doktorka Talapková. Napriek všetkému, o čom sme hovorili, stále zostáva časť pacientov, ktorým sa tieto zákroky urobiť nedajú. A práve oni sú kandidáti na amputáciu.

Väčšie množstvo v kratšom čase

Organizmus má však aj svoje „zázračné“ stránky. Ak ischemická choroba dolných končatín napreduje pomaly, organizmus sa prispôsobí, vytvára si kolaterály. To znamená, že sa otvárajú drobné malé tepny, mohli by sme ich prirovnať ku konárikom z koruny stromu, a tie čiastočne preberajú funkcie tej hlavnej, uzavretej. Takýchto pacientov by sme mohli nazvať tiež „obzeračmi výkladov“, lebo zvyčajne kúsok prejdú, popozerajú obchod, oddýchnu si a zase idú ďalej. Podobne ako ich cievy majú čas prispôsobiť sa. Mnohí však takéto šťastie nemajú. Nohy ich začnú bolieť nielen pri chôdzi, ale aj v pokoji. Bolesť ich trápi aj v noci, nedokážu spať poležiačky, lebo vtedy sa ešte viac spomalí prietok krvi, a teda aj vyživovanie nohy. Niektorí v noci sedia v kresle, lebo vďaka gravitácii sa do dolnej končatiny dostane aspoň trocha krvi. Ak to trvá viac než dva týždne, hovoríme o kritickej končatinovej ischémii. Ak odborný zásah nedostanú v krátkom čase, hrozí im amputácia, ale aj smrť. Infarkt, mozgová príhoda... Už nejde len o nohu, už ide o život. Štvrtine amputujú nohu preto, aby im zachránili život, hneď. Dvadsať percent týchto ľudí umrie. Ani perspektíva tých zvyšných percent doposiaľ nie je ružová, do pol roka 40 percent z nich o končatinu príde. Stačí drobnosť - napríklad pľuzgierik z tlačiacej topánky či nesprávne zastrihnutý necht. Nedokrvená noha, zle hojace sa rany, gangréna, amputácia.

Lekárka Renáta Talapková:
„Nerobíme nič zázračné, ale ani nič pofidérne, len využívame vlastnú regeneračnú schopnosť organizmu,“ hovorí cievna chirurgička.
Lekárka Renáta Talapková: „Nerobíme nič zázračné, ale ani nič pofidérne, len využívame vlastnú regeneračnú schopnosť organizmu,“ hovorí cievna chirurgička.
MARTIN DOMOK

„Prišli s tým hematológovia u nás v martinskej Univerzitnej nemocnici, bývalý prednosta Kliniky hematológie a transfúziológie profesor Peter Kubisz, ktorý sa zaujímal o možnosti liečenia vlastnými kmeňovými bunkami v zahraničí,“ vysvetľuje doktorka Talapková. Zistilo sa totiž, že kmeňové bunky, napríklad z kostnej drene, sa dokážu špecializovať na bunky rôznych tkanív a pomáhať tak pri hojení rán. Vezmite si napríklad obyčajné odreté koleno. Na miesto „docestujú“ bunky s istými špeciálnymi znakmi a dokážu sa pretransformovať na bunky ciev, podkožia či kože. Rana sa zacelí. A istá časť kmeňových buniek slúži i na novotvorbu ciev, pričom vytvárajú to, čo sme označili ako „rozkošatenú korunu stromu“. Prečo ich teda nevyužiť na liečenie ischemickej choroby dolných končatín v prípadoch, keď už iných možností niet a pacienta by čakala amputácia? Kardiológ Gabriel Pallay na tlačovej besede s názvom Aplikácia vlastných buniek môže odvrátiť amputáciu povedal: „Len využívame pre organizmus vlastnú regeneračnú schopnosť a trochu ju urýchľujeme. Vezmeme bunky z kostnej drene, extrahujeme z nich tie, ktoré stimulujú tvorbu nových kapilár, a presunieme ich tam, kde treba. Väčšie množstvo v kratšom čase.“

Výsledky martinskej štúdie

„Už desať rokov pracujeme na našom martinskom pracovisku na klinickej štúdii, ktorej cieľom je potvrdiť účinnosť a bezpečnosť tejto liečebnej metódy. Za ten čas sme kmeňové bunky podali už deväťdesiatkrát, a to 76 pacientom, niektorým opakovane. Tri štvrtiny z nich sa vyhli vysokej amputácii, čo je amputácia končatiny od členka nahor,“ konštatuje doktorka Talapková. Od konca vlaňajšieho roka spolupracujú martinskí cievni chirurgovia a hematológovia so Slovenským centrom tkanív a buniek, čím získali novú technológiu, prístrojové vybavenie a v klinickej štúdii pokračujú s novými možnosťami. V tieto dni sa na tomto pracovisku autológne transplantácie kmeňových buniek pri liečbe kritickej končatinovej ischémie rozbehnú znova.

Mať či nemať nohu je asi taká otázka, ako byť či nebyť. Napriek tomu Renáta Talapková hovorí, že nerobia nič zázračné, ale ani nič pofidérne, len využívajú vlastnú regeneračnú schopnosť organizmu. A tu je aj kameň úrazu. Nie je organizmus ako organizmus a „úspešnosť liečby je priamoúmerná správnemu výberu pacienta, správnej indikácii na zákrok“. Kontraindikáciou sú napríklad nádorové ochorenia, ale aj ťažká cukrovka, choroby kostnej drene, nie je vhodná ani pre pacientov, ktorí potrebujú dialýzu. Takže, aj keď o novej metóde hovoríme ako o šanci pre tých, ktorí už šancu nemajú, posledné slovo má aj tak príroda. Ako vždy.

VIDEO Plus 7 Dní