V 13. storočí pred n. l. obyvatelia nášho regiónu v mnohých ohľadoch nezaostávali za mykénskou kultúrou. Prečo na jej základoch vznikla vyspelá (antická) civilizácia, no u nás len „barbarská Európa“?

Oblasť východného Stredomoria disponuje možnosťou využitia morských ciest, kým v strednej Európe boli presuny po súši komplikovanejšie. Plavba na lodiach výrazne uľahčuje presun tovaru a prispieva k rozvoju obchodu. S tým súvisí šírenie ideí a inovácií. Napriek tomu, že táto obchodná sieť „skolabovala“ po nájazdoch morských národov v závere 13. a v 12. storočí pred naším letopočtom, pomerne rýchlo sa obnovila a prispela k zrýchleniu vývoja v tejto oblasti. V strednej Európe bol neskorší vývoj poznačený viacerými prerušeniami a opakovanými zásahmi kočovných etník z východu. Stredná Európa bola a stále je križovatkou, na ktorej sa stretávali rôzne kultúrne vplyvy a dochádzalo k etnickým presunom.

Ako napreduje výskum kultúry stredodunajských popolnicových polí v súčasnosti?

Výskum prebieha neustále, aj keď treba priznať, že v súčasnosti je u nás do istej miery utlmený, keďže systematicky sa mu v poslednom období nikto nevenoval. Nálezy však pribúdajú každý rok.

Je podľa vás možné, že sa niekde na našom území skrývajú ešte neobjavené „kniežacie mohyly“ tejto kultúry alebo sme už objavili všetky?

Z juhozápadného Slovenska evidujeme viacero objektov, pri ktorých je dôvodné podozrenie, že môže ísť o rozmerné mohyly. V súčasnosti sa skúmajú prevažne nedeštruktívnymi metódami. Keďže vo veľkej väčšine prípadov nejde o objekty ohrozené výstavbou, časť je už registrovaná ako pamiatkové objekty. Problém je ich datovanie, teda nevieme, z akého obdobia tieto pamiatky pochádzajú. Do úvahy prichádzajú aj iné prehistorické obdobia.