Za prvé tri mesiace roku 2020 zomrelo na Slovensku 14 225 ľudí. Nebola za tým žiadna korona. Podľa oficiálnych zdrojov u nás na nový koronavírus zomrelo dvadsaťosem ľudí. Protipandemické opatrenia nezamedzili len šírenie vírusu, ale takisto dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Odloženie závažných operácií pacientov ich príbuzných značne zaskočilo. Mnohí, ktorí v tomto období prišli náh­le o svojich najbližších či priateľov, majú na politikov i lekárov ťažké srdce.

Úraz v nesprávnom čase

Právnik Štefan Čepček zo Žitavian, ktorý dlhé roky pôsobí ako prokurátor, je z opatrení zavedených v nemocniciach pre koronavírus sklamaný. „Pred štyrmi mesiacmi mi zomrel otec, dostal porážku, ale mal krásnu smrť, dôstojnú a bez trápenia,“ začal na našom stretnutí hovoriť o udalostiach, ktoré jeho rodina v tomto náročnom období prežila.

„Mama zostala sama. Mala síce už osemdesiatjeden rokov, ale netrpela demenciou, iba sa ťažko pohybovala. Keď sa začala pandémia, z domu vôbec nevychádzala. Nákupy sme jej nosili k dverám. Nechceli sme, aby sa jej niečo stalo,“pokračuje. „Dvadsiateho ôsmeho apríla skoro ráno mi zazvonil telefón. Volala mama, že nešťastne spadla a asi si zlomila nohu. Zavolal som rýchlu zdravotnú pomoc, odpovedal na základné otázky aj o covide a ju odviezli do nitrianskej nemocnice. Oznámili mi, že zrejme ide o zlomeninu krčka stehennej kosti a bude nutná operácia.“

Pre koronavírus sa Čepček nedostal do nemocnice a telefóny nikto nezdvíhal. Aby zistili, čo sa s mamou deje, zháňali kontakty cez známych. „Až po troch dňoch som sa dozvedel, že mamu umiestnili na kardiológiu, lebo má poškodené srdcové chlopne. Išlo o diagnózu starú dvadsať rokov. Báli sme sa, že ak mamu nebudú čo najskôr operovať a bude iba ležať, nastanú komplikácie. Po šiestich dňoch ma v nemocnici uisťovali, že mamu konečne prevezú na traumatológiu a zoperujú zlomenú kosť. K operácii však došlo až na desiaty deň.“

Sama na oddelení

Rodina dúfala, že starú paniu čoskoro odvezú domov, ale zažili ďalší šok. „Mamu testovali na koronavírus a výsledky vyšli pozitívne. Z krvných testov jej vyšli protilátky IgG a IgM. Mama vo svojom veku prekonala covid a stále ho mala v tele?! Tak to potom boli všetky prijaté opatrenia nezmyselné,“hovorí nahnevane. „Preložili ju na infekčné oddelenie a medzitým nám volali z regionálneho úradu zdravotníctva, s kým bola mama v kontakte. Ja na to, že s nikým. Od smrti otca nebola ani na ulici a počas karantény bola v kontakte iba so mnou a s mojou manželkou, nosili sme jej jedlo a nákup. Trval som na tom, že ak mala krvné testy pozitívne, nech jej urobia aj stery. Napokon súhlasili. A prišlo prekvapenie. Mama pozitívna nebola. Napriek tomu ju podľa nejakých smerníc považovali za pozitívnu. Keďže sme mamu chceli v nemocnici za každú cenu navštíviť, neváhali sme a dali sme si testy, stery, okamžite urobiť aj my. Boli sme všetci negatívni.“

Mama prokurátora Čepčeka nakoniec v nemocnici po devätnástich dňoch zomrela. Úplne sama, na prázdnom oddelení. „O jej smrti sme sa dozvedeli až po desiatich hodinách od skonania. Službukonajúca lekárka jednoducho nevedela, že niekto na covid oddelení leží... Moja mama tam bola jediná,“zmĺkne Čepček a ticho dopovie: „Takú smrť si mama nezaslúžila.“

Syn nebohej Heleny Čepčekovej je presvedčený, že zlyhala lekárska starostlivosť. Ak by mamu operovali hneď po úraze, možno by stále žila. Rozhodol sa preto obrátiť na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a dať opísané okolnosti objektívne prešetriť.

Zrušená operácia

Krušné chvíle a obavy o zdravie dcéry zažívala počas núdzového stavu pani z južného Slovenska, ktorá si neželá byť menovaná. „Moja dcéra v januári dostala žlčníkové záchvaty. Na bratislavských Kramároch jej spravili sonografické vyšetrenie a stanovili termín operácie v týždni po Veľkej noci,“uviedla matka.

Deň pred operáciou nemocnica zákrok odvolala. Oznámili nám, že rušia operáciu pre COVID-19. Boli sme z toho zaskočení, lebo dcéra chytala žlčníkové záchvaty jedna radosť,“opisuje žena, ako niekoľkokrát navštívili pohotovosť v neďalekej Galante. „Nepanikárila som, ale báli sme sa, že žlčníkový kameň, ktorý sa prediera žlčovodmi, sa niekde zasekne.“

Nešťastná matka volala do nemocnice každý týždeň, či jej dcéru už konečne môžu operovať. Napriek zúfalému čakaniu však komunikáciu s nemocnicou na Kramároch hodnotí veľmi pozitívne. „Pýtali sa, ako sa má dcéra, ako to zvládame. Nakoniec nás sami kontaktovali, že 1. júna máme prísť do nemocnice. Takže moje dieťa dostalo pekný darček na Deň detí,“netajila radosť zo šťastného záveru Jana.

Boj so psychiatrami

Problém s odkladmi zdravotných výkonov zaznamenali počas koronakrízy aj poskytovatelia sociálnych služieb. Ako nám povedala Anna Ghanamová za Asociáciu poskytovateľov sociálnych služieb, situáciu nemajú úplne zmapovanú za celé Slovensko, ale zaznamenali niekoľko prípadov.

„Ak išlo o akútny stav ohrozujúci život, tak sme vždy volali rýchlu zdravotnú pomoc, kde aj lekár, aj nemocnica museli konať a konali. Horšie to bolo s hospitalizáciami na psychiatrické oddelenia, kde nám nechceli klientov prijať na liečenie, respektíve s tým robili v nemocniciach problém. Nechceli brať nových klientov. Od klientky sociálneho zariadenia s rakovinovým ochorením nemocnica pýtala test na COVID-19. Ale aby naopak nám nemocnice vracali klientov do zariadení až po tom, čo im urobia test, sme museli ako asociácia bojovať s ministerstvom zdravotníctva takmer dva mesiace, kým to schválili,“dodala.

Strach z oslepnutia

Zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pocítila podľa reprezentatívneho prieskumu Asociácie na ochranu práv pacientov až tretina Slovákov. Väčšina lekárov počas núdzového stavu pacienta vyšetrila fyzicky len v nevyhnutných prípadoch. Ako ukázal prieskum, len v 36 percentách prípadov sa pacienti dostali až do ordinácie svojho všeobecného či špecializovaného lekára. Zdravotná starostlivosť sa v časoch koronakrízy sústredila najmä na telefonickú či mailovú konzultáciu, prípadne na predpisovanie liečby na e-recept.

Pacienti sa sťažujú hlavne na odkladanie plánovaných operačných výkonov pri zhoršovaní zdravotného stavu a bolesti, pri poúrazových stavoch a potrebách opakovaných operácií, ako aj na obavy zo zhoršenia zdravotného stavu napríklad v prípade hroziaceho oslepnutia. V rámci ambulantnej starostlivosti sa najviac vyskytovali sťažnosti na nemožnosť spojiť sa s lekárom v ambulancii či presúvanie vyšetrení u špecialistov.

Podľa šéfky Asociácie na ochranu práv pacientov Márie Lévyovej nedostatočné vyhodnotenie akútneho stavu pacienta, odsúvanie výkonov a vyšetrení, ale aj preventívnych prehliadok môže znížiť šance pacienta na úspešnú liečbu. „Čo všetko sme museli obetovať pre zvládnutie koronakrízy, ukáže až čas,“  dodala Lévyová.

Menej transplantácií

Opatrenia štátu proti zamedzeniu vírusu COVID-19 sa prejavili na osudoch mnohých zdanlivo bezmenných ľudí. Napríklad tých, ktorí s tiesňou v srdci každý deň čakali na transplantáciu životne dôležitých orgánov.

Kým v období medzi 1. januárom a 31. marcom tohto roku sa vykonalo na Slovensku 5 odberov srdca, 34 odberov obličiek a 7 odberov pečene, počas ďalších dvoch mesiacov došlo k 2 odberom srdca, 2 odberom pečene a 6 odberom obličiek.

„Aj keď sa odberový program nezastavil, znížil sa počet darcov aj transplantácií. Dôvodom je vyblokovanie kapacít jednotiek intenzívnej starostlivosti pre potenciálnych pacientov s ťažkou infekciou COVID-19,“uviedol Daniel Kuba, riaditeľ Národnej transplantačnej organizácie.

Národný ústav srdcových a cievnych chorôb v čase korony fungoval tiež obmedzene, čo sa podpísalo pod jeho činnosť. V marci a v apríli tohto roku podľa hovorkyne Sone Valášikovej vykonal 74 percent operácií v porovnaní s marcom a aprílom 2019.