Matúš Német

Aktuálne kauzy a reportáže.
Za publicistiku niekoľkokrát získala ocenenie Literárneho fondu, sekcie žurnalistiky.

Henrieta Ďurovová

Za prvé tri mesiace roku 2020 zomrelo na&nbsp;Slovensku 14&nbsp;225 ľudí. Nebola za&nbsp;tým žiadna korona. Podľa oficiálnych zdrojov u&nbsp;nás na&nbsp;nový koronavírus zomrelo dvadsaťosem ľudí. Protipandemické opatrenia nezamedzili len šírenie vírusu, ale takisto dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Odloženie závažných operácií pacientov ich príbuzných značne zaskočilo. Mnohí, ktorí v&nbsp;tomto období prišli náh­le o&nbsp;svojich najbližších či priateľov, majú na&nbsp;politikov i&nbsp;lekárov ťažké srdce.

Právnik Štefan Čepček zo Žitavian, ktorý dlhé roky pôsobí ako prokurátor, je z&nbsp;opatrení zavedených v&nbsp;nemocniciach pre koronavírus sklamaný. „Pred štyrmi mesiacmi mi zomrel otec, dostal porážku, ale mal krásnu smrť, dôstojnú a&nbsp;bez trápenia,“ začal na&nbsp;našom stretnutí hovoriť o&nbsp;udalostiach, ktoré jeho rodina v&nbsp;tomto náročnom období prežila.

„Mama zostala sama. Mala síce už osemdesiatjeden rokov, ale netrpela demenciou, iba sa ťažko pohybovala. Keď sa začala pandémia, z&nbsp;domu vôbec nevychádzala. Nákupy sme jej nosili k&nbsp;dverám. Nechceli sme, aby sa jej niečo stalo,“ pokračuje. „Dvadsiateho ôsmeho apríla skoro ráno mi zazvonil telefón. Volala mama, že nešťastne spadla a&nbsp;asi si zlomila nohu. Zavolal som rýchlu zdravotnú pomoc, odpovedal na&nbsp;základné otázky aj o&nbsp;covide a&nbsp;ju odviezli do&nbsp;nitrianskej nemocnice. Oznámili mi, že zrejme ide o&nbsp;zlomeninu krčka stehennej kosti a&nbsp;bude nutná operácia.“

Pre koronavírus sa Čepček nedostal do&nbsp;nemocnice a&nbsp;telefóny nikto nezdvíhal. Aby zistili, čo sa s&nbsp;mamou deje, zháňali kontakty cez známych. „Až po&nbsp;troch dňoch som sa dozvedel, že mamu umiestnili na&nbsp;kardiológiu, lebo má poškodené srdcové chlopne. Išlo o&nbsp;diagnózu starú dvadsať rokov. Báli sme sa, že ak mamu nebudú čo najskôr operovať a&nbsp;bude iba ležať, nastanú komplikácie. Po&nbsp;šiestich dňoch ma v&nbsp;nemocnici uisťovali, že mamu konečne prevezú na&nbsp;traumatológiu a&nbsp;zoperujú zlomenú kosť. K&nbsp;operácii však došlo až na&nbsp;desiaty deň.“

Rodina dúfala, že starú paniu čoskoro odvezú domov, ale zažili ďalší šok. „Mamu testovali na&nbsp;koronavírus a&nbsp;výsledky vyšli pozitívne. Z&nbsp;krvných testov jej vyšli protilátky IgG a&nbsp;IgM. Mama vo svojom veku prekonala covid a&nbsp;stále ho mala v&nbsp;tele?! Tak to potom boli všetky prijaté opatrenia nezmyselné,“ hovorí nahnevane. „Preložili ju na&nbsp;infekčné oddelenie a&nbsp;medzitým nám volali z&nbsp;regionálneho úradu zdravotníctva, s&nbsp;kým bola mama v&nbsp;kontakte. Ja na&nbsp;to, že s&nbsp;nikým. Od&nbsp;smrti otca nebola ani na&nbsp;ulici a&nbsp;počas karantény bola v&nbsp;kontakte iba so mnou a&nbsp;s&nbsp;mojou manželkou, nosili sme jej jedlo a&nbsp;nákup. Trval som na&nbsp;tom, že ak mala krvné testy pozitívne, nech jej urobia aj stery. Napokon súhlasili. A&nbsp;prišlo prekvapenie. Mama pozitívna nebola. Napriek tomu ju podľa nejakých smerníc považovali za&nbsp;pozitívnu. Keďže sme mamu chceli v&nbsp;nemocnici za&nbsp;každú cenu navštíviť, neváhali sme a&nbsp;dali sme si testy, stery, okamžite urobiť aj my. Boli sme všetci negatívni.“

Mama prokurátora Čepčeka nakoniec v&nbsp;nemocnici po&nbsp;devätnástich dňoch zomrela. Úplne sama, na&nbsp;prázdnom oddelení. „O&nbsp;jej smrti sme sa dozvedeli až po&nbsp;desiatich hodinách od&nbsp;skonania. Službukonajúca lekárka jednoducho nevedela, že niekto na&nbsp;covid oddelení leží... Moja mama tam bola jediná,“ zmĺkne Čepček a&nbsp;ticho dopovie: „Takú smrť si mama nezaslúžila.“

Syn nebohej Heleny Čepčekovej je presvedčený, že zlyhala lekárska starostlivosť. Ak by mamu operovali hneď po&nbsp;úraze, možno by stále žila. Rozhodol sa preto obrátiť na&nbsp;Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a&nbsp;dať opísané okolnosti objektívne prešetriť.

Krušné chvíle a&nbsp;obavy o&nbsp;zdravie dcéry zažívala počas núdzového stavu pani z&nbsp;južného Slovenska, ktorá si neželá byť menovaná. „Moja dcéra v&nbsp;januári dostala žlčníkové záchvaty. Na&nbsp;bratislavských Kramároch jej spravili sonografické vyšetrenie a&nbsp;stanovili termín operácie v&nbsp;týždni po&nbsp;Veľkej noci,“ uviedla matka.

Deň pred operáciou nemocnica zákrok odvolala. „Oznámili nám, že rušia operáciu pre COVID-19. Boli sme z&nbsp;toho zaskočení, lebo dcéra chytala žlčníkové záchvaty jedna radosť,“ opisuje žena, ako niekoľkokrát navštívili pohotovosť v&nbsp;neďalekej Galante. „Nepanikárila som, ale báli sme sa, že žlčníkový kameň, ktorý sa prediera žlčovodmi, sa niekde zasekne.“

Nešťastná matka volala do&nbsp;nemocnice každý týždeň, či jej dcéru už konečne môžu operovať. Napriek zúfalému čakaniu však komunikáciu s&nbsp;nemocnicou na&nbsp;Kramároch hodnotí veľmi pozitívne. „Pýtali sa, ako sa má dcéra, ako to zvládame. Nakoniec nás sami kontaktovali, že 1. júna máme prísť do&nbsp;nemocnice. Takže moje dieťa dostalo pekný darček na&nbsp;Deň detí,“ netajila radosť zo šťastného záveru Jana.

Problém s&nbsp;odkladmi zdravotných výkonov zaznamenali počas koronakrízy aj poskytovatelia sociálnych služieb. Ako nám povedala Anna Ghanamová za&nbsp;Asociáciu poskytovateľov sociálnych služieb, situáciu nemajú úplne zmapovanú za&nbsp;celé Slovensko, ale zaznamenali niekoľko prípadov.

„Ak išlo o akútny stav ohrozujúci život, tak sme vždy volali rýchlu zdravotnú pomoc, kde aj lekár, aj nemocnica museli konať a konali. Horšie to bolo s hospitalizáciami na psychiatrické oddelenia, kde nám nechceli klientov prijať na liečenie, respektíve s tým robili v nemocniciach problém. Nechceli brať nových klientov. Od klientky sociálneho zariadenia s rakovinovým ochorením nemocnica pýtala test na COVID-19. Ale aby naopak nám nemocnice vracali klientov do&nbsp;zariadení až po&nbsp;tom, čo im urobia test, sme museli ako asociácia bojovať s&nbsp;ministerstvom zdravotníctva takmer dva mesiace, kým to schválili,“ dodala.

Zhoršenie dostupnosti zdravotnej starostlivosti pocítila podľa reprezentatívneho prieskumu Asociácie na&nbsp;ochranu práv pacientov až tretina Slovákov. Väčšina lekárov počas núdzového stavu pacienta vyšetrila fyzicky len v&nbsp;nevyhnutných prípadoch. Ako ukázal prieskum, len v&nbsp;36 percentách prípadov sa pacienti dostali až do&nbsp;ordinácie svojho všeobecného či špecializovaného lekára. Zdravotná starostlivosť sa v&nbsp;časoch koronakrízy sústredila najmä na&nbsp;telefonickú či mailovú konzultáciu, prípadne na&nbsp;predpisovanie liečby na&nbsp;e-recept.

Pacienti sa sťažujú hlavne na&nbsp;odkladanie plánovaných operačných výkonov pri zhoršovaní zdravotného stavu a&nbsp;bolesti, pri poúrazových stavoch a&nbsp;potrebách opakovaných operácií, ako aj na&nbsp;obavy zo zhoršenia zdravotného stavu napríklad v&nbsp;prípade hroziaceho oslepnutia. V&nbsp;rámci ambulantnej starostlivosti sa najviac vyskytovali sťažnosti na&nbsp;nemožnosť spojiť sa s&nbsp;lekárom v&nbsp;ambulancii či presúvanie vyšetrení u&nbsp;špecialistov.

Podľa šéfky Asociácie na ochranu práv pacientov Márie Lévyovej nedostatočné vyhodnotenie akútneho stavu pacienta, odsúvanie výkonov a&nbsp;vyšetrení, ale aj preventívnych prehliadok môže znížiť šance pacienta na&nbsp;úspešnú liečbu. „Čo všetko sme museli obetovať pre zvládnutie koronakrízy, ukáže až čas,“&nbsp; dodala Lévyová.

Opatrenia štátu proti zamedzeniu vírusu COVID-19 sa prejavili na&nbsp;osudoch mnohých zdanlivo bezmenných ľudí. Napríklad tých, ktorí s&nbsp;tiesňou v&nbsp;srdci každý deň čakali na&nbsp;transplantáciu životne dôležitých orgánov.

Kým v&nbsp;období medzi 1. januárom a&nbsp;31. marcom tohto roku sa vykonalo na&nbsp;Slovensku 5 odberov srdca, 34 odberov obličiek a&nbsp;7 odberov pečene, počas ďalších dvoch mesiacov došlo k&nbsp;2 odberom srdca, 2 odberom pečene a&nbsp;6 odberom obličiek.

„Aj keď sa odberový program nezastavil, znížil sa počet darcov aj transplantácií. Dôvodom je vyblokovanie kapacít jednotiek intenzívnej starostlivosti pre potenciálnych pacientov s&nbsp;ťažkou infekciou COVID-19,“ uviedol Daniel Kuba, riaditeľ Národnej transplantačnej organizácie.

Národný ústav srdcových a&nbsp;cievnych chorôb v&nbsp;čase korony fungoval tiež obmedzene, čo sa podpísalo pod jeho činnosť. V&nbsp;marci a&nbsp;v&nbsp;apríli tohto roku podľa hovorkyne Sone Valášikovej vykonal 74 percent operácií v&nbsp;porovnaní s&nbsp;marcom a&nbsp;aprílom 2019.

Zbytočné úmrtie kvôli korone: Takú smrť si mama nezaslúžila, žiali syn

Plus TV

Tomáš Demo z Highgate Group: Due diligence odhalí aj skryté riziká pri kúpe firmy

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Výber pre vás