Slovenská republika je jedinou krajinou Európskej únie, ktorá nemá nastavené systémy pre odstraňovanie bariér pre občanov so zdravotným postihnutím a obmedzenou mobilitou. Tvrdí to občianske združenie Bez bariéry – Národná platforma proti bariéram, ktoré vyzýva kompetentné orgány na okamžité riešenie situácie.

Negatívna výnimka

Na Slovensku sú možnosti to riešiť, ale veľmi často sa nám stáva, že jeden orgán chce, ale ďalšie orgány majú túto prioritu v úzadí. To znamená, jedine koordináciou je možné zabezpečiť ten systém taký, ako požadujeme, čiže nielen systém vytvorenia zákona z hľadiska technických predpisov, ale aj systémových predpisov, kontrolných mechanizmov a, samozrejme, financovania, pretože inak to nemôže fungovať," uviedol na margo problematiky predseda občianskeho združenia Bez bariéry Petr Kučera. „Slovensko je zatiaľ jediná krajina, ktorá má výnimky vo vzťahu k nariadeniam EÚ voči bezbariérovosti," skonštatoval pre novinárov.
Dlhodobo nevyhovujúci stav sa podľa neho prejavuje aj pri výstavbe nových budov, keďže na Slovensku absentuje systém kontroly a nikto nie je pokutovaný, že nestavia bezbariérovo. Podobne je to aj v ďalších oblastiach. „Čo sa týka bezbariérovosti je na Slovensku hrozný stav, pričom zdravý človek si často neuvedomuje, že ten pohľad na svet z invalidného vozíka alebo s barlami je úplne iný,"dodal.

Problém aj s kočíkmi 

Občianske združenie deklaruje, že vytvorilo a navrhlo systém zmien, aby sa odstraňovanie bariér pre zdravotne postihnutých, ale aj seniorov a mamičky s kočíkmi na Slovensku vykonávalo komplexne a systémovo. Za jednu z bariér, považuje aj platnú legislatívu a nariadenia, ako aj prístup niektorých verejných samospráv a úradov. Svedčia o tom stále bariérové stavby, chodníky s obrubníkmi, sociálne zariadenia či nástupištia MHD, ktoré neberú ohľad na požiadavky obmedzenej mobility.
Združenie vyzýva výkonné orgány štátu, ako sú ministerstvá dopravy a výstavby, financií, či práce a sociálnych vecí k okamžitému konaniu, aby došlo k synergickému medzirezortnému efektu v problematike, ktorá je často v úzadí a stáva sa politickým štítom pred voľbami. Podľa Kučeru nedošlo na Slovensku ani k náležitému čerpaniu eurofondov na účely odstraňovania bariér, výzva preto smeruje aj k náprave v tejto veci ešte v rámci aktuálneho programového obdobia.
Košičan Ján Bartko, ktorý je odkázaný na invalidný vozík, poukázal aj na svojvoľné používanie symbolu bezbariérovosti. „Legislatíva je na Slovensku maximálne deravá, nepredpisuje žiadny systém, kto vlastne má tento symbol prideľovať, a tak si ho prideľuje každý tak, ako uzná za vhodné. Potom to vyzerá tak, že vidíte bezbariérovú značku, ale vy sa tam nedostanete, lebo je tam schodík, alebo to nemá vôbec príslušné technické parametre," povedal. Potreba bezbariérovosti sa podľa neho týka až jednej tretiny obyvateľov mesta vrátane seniorov a mamičiek s kočíkmi. Bartko je autorom príručky o medzinárodne univerzálnych štandardoch pre osoby so zdravotným postihnutím. Vo svete je podľa neho bežné, že mesto zamestnáva spravidla zdravotne postihnutú osobu, najlepšie na vozíku, ktorá posudzuje požiadavky bezbariérovosti z hľadiska rôznych druhov zdravotného postihnutia vrátane takých vecí, ako je prechod cez obrubníky chodníkov.