Zem v dávnej minulosti zdevastovalo katastrofické bombardovanie asteroidmi. Geológovia to predpokladali už dávno. Také udalosti však situovali do raného vývoja slnečnej sústavy, keď medzi planétami ešte zostávalo množstvo „nevyužitého“ materiá­lu na rast planét. Mýlili sa.

Výpoveď mesačných kráterov

Naznačujú to zistenia planetárnych vedcov z univerzity v Osake, ktorí skúmali mesačné krátery. Uprednostnili ich pred tými pozemskými z jednoduchého dôvodu. Na Zemi činnosť vetra, dažďa a pohyby dosiek zemskej kôry neustále zahladzujú povrch, a tým ničia dávne krátery. Naproti tomu povrch Mesiaca sa prakticky nemení. Ako najbližšie vesmírne teleso k Zemi Mesiac zároveň predstavuje okno do našej dávnej minulosti.

Japonskí výskumníci skúmali 59 mesačných kráterov s rozmermi viac ako 20 kilometrov. Hľadali také, ktoré pôsobili oveľa mladšie než iné. Neskorý vznik stanovili na základe počtu malých kráterov v materiáli, ktorý vyvrhli - čím menej takých kráterov, tým je kráter mladší. Zistili, že prinajmenšom osem (eventuálne až 17) zo skúmaných „mladých“ kráterov vzniklo prakticky v rovnakom čase. To znamená, že Mesiac relatívne nedávno zasiahol húf veľkých vesmírnych telies. Skutočné kozmické bombardovanie.

Naša planéta je podstatne väčšia ako Mesiac, a preto ju zasahuje viac asteroidov. Podľa odhadov približne 23-násobne viac. Japonskí vedci vďaka tomu vypočítali, že zistená fáza kozmického bombardovania musela našu planétu zasiahnuť spŕškou asteroidov s celkovou hmotou 30- až 60-násobne prevyšujúcou hmotu 11- až 15-kilometrového asteroidu, ktorý pred 66 miliónmi rokov vyhubil dinosaury.

Katastrofa spôsobila ďalšiu katastrofu?

Spŕška vesmírnych skál podľa japonských planetárnych vedcov zrejme vznikla pri kolízii dvoch veľkých asteroidov. Jeden doslova rozbil druhý, a trosky tohto telesa - podľa výpočtov meralo prinajmenšom sto kilometrov - následne smerovali k Mesiacu. A Zemi.

Kedy sa táto udalosť odohrala? Našťastie, jeden z ôsmich mesačných kráterov, ktoré vznikli počas novoobjavenej fázy kozmického bombardovania, bolo možné datovať priamo. Umožnil to materiál vyvrhnutý z tohto krátera, zozbieraný astronómami misie Apollo.

Datovanie ukázalo, že kráter vznikol asi pred 800 miliónmi rokov. Ide o pozoruhodnú časovú zhodu s ďalšou katastrofickou udalosťou. Prvým zo série celosvetových zaľadnení, ktoré v závere starohôr (geologické obdobie pred prvohorami) postihli Zem.

Išlo o celosvetové ľadové doby: na základe geologických stôp po pohybe ľadovcov sa predpokladá, že ľadová pokrývka siahala od pólov k rovníku. Jedno z týchto zaľadnení, takzvané kaigaské zaľadnenie, trvalo od obdobia asi pred 780 do obdobia pred 735 miliónmi rokov.

Geológovia a klimatológovia dodnes presne nerozumejú, ako mohla Zem upadnúť do takej dlhej a takej extrémnej ľadovej doby. Zistená fáza kozmického bombardovania je podľa japonských výskumníkov jedným z možných vysvetlení.