Na marťanskom povrchu dnes nemôže existovať život. Extrémny mráz a večné sucho organizmom neprajú. Kozmické žiarenie pre zmenu akékoľvek prípadné mikróby rýchlo zahubí. Červená planéta je pre radiáciu z vesmíru navonok prakticky sterilizovaná. Pod povrchom - hlboko pod povrchom - však môže byť situácia celkom odlišná. Potvrdzuje to nový objav z Južnej Afriky.

Demonštruje, že v útrobách kamenných planét existujú v hĺbke stoviek až tisícok metrov dutiny či kapsy (môžeme hovoriť aj o jaskyniach). Nie sú vzácne a okrem prívetivej teploty a tekutej vody poskytujú dostatok potravy pre mikróby. Pre jednoduchý život podľa vedcov predstavujú stámilióny rokov či dokonca miliardy rokov stabilné útočisko.

Horúca jaskyňa

Medzinárodný tím vedcov vedený kanadskými geológmi skúmal zemské hlbiny v oblasti približne 180 kilometrov od Johannesburgu. V prastarom bloku zemskej kôry sa tu nachádza uránová a zlatá baňa Moab Khotsong. Neďaleko jej štôlní geológovia navŕtali dutiny so soľankou. Ležia v hĺbke 2,9 kilometra. Vzhľadom na ohromnú hĺbku dosahujú steny „jaskyne“ teplotu až 54 stupňov Celzia. Analýza izotopov vzácnych plynov výskumníkom umožnila stanoviť, že voda v dutine je od pozemského kolobehu vody izolovaná vyše 1,2 miliardy rokov.

„Pred desiatimi rokmi sme objavili podzemnú vodu v prastarých horninách severnej Kanady izolovanú miliardu rokov. Ale to bol len začiatok,“ hovorí členka tímu Barbara Sherwood Lollarová. „V Moab Khotsong sme teraz 2,9 kilometra pod povrchom zistili, že extrémne izolované časti vodného cyklu Zeme sú v zemskej kôre rozšírenejšie, než sme si pôvodne mysleli.“

Potrava zo žiarenia

Dutina so soľankou je nielenže horúca, ale takisto rádioaktívna. A to je podľa kanadských vedcov pre život dobré. Radiácia totiž zásobuje potravou od slnka nezávislé, takzvané chemolitotrofné baktérie. Izotopy uránu, tória, draslíka a iných prvkov sa postupne rozpadajú na iné prvky, pričom sprievodné žiarenie vyvoláva v okolitých horninách a kvapalinách reakcie vedúce k vzniku vodíka a hélia. „Predstavte si Pandorinu skrinku produkujúcu hélium a vodík,“ hovorí vedúci člen výskumného tímu Oliver Warr. Podľa geológa je dôležitá predovšetkým vysoká koncentrácia vodíka, ktorý vzniká, keď rádioaktívne žiarenie „rozbíja“ molekuly vody. Vodík je dôležitým zdrojom energie pre mikróby od slnka nezávislé. V hlbokom temnom podzemí ich metabolizmu supluje úlohu slnečného žiarenia.

FOTO V GALÉRII ►►►

Mikromarťania?

Oliver Warr hovorí, že objav z Južnej Afriky môže pomôcť porozumieť, koľko vodíka a hélia sa nachádza v podzemí našej planéty a zároveň koľko ho má k dispozícii podzemný mikrobiálny život. Následne dokážeme presnejšie odhadnúť, koľko je takejto chemickej potravy k dispozícii na iných telesách slnečnej sústavy. Predovšetkým na planétach Mars a Venuša, na ktorých povrchu pred miliardami rokov zrejme existovali oceány a teploty vhodné pre život. Alebo v horninových útrobách mesiacov Titan, Enceladus a Europa, ktoré na kamennom jadre dodnes nesú oceány skryté pod ľadovou škrupinou. „Na kamenných telesách, ako je Mars, môže podpovrchová voda pretrvávať milióny aj miliardy rokov nezávisle od podmienok na povrchu,“ pripomína kanadský výskumník.