Šálka horúceho čaju je nezriedka oveľa bohatšia, než sa na prvý pohľad zdá. A to o kúsky živočíchov. Nový výskum nemeckých genetikov priniesol šokujúce odhalenie: vrecúška čaju obsahujú zvyšky stoviek druhov chrobákov a iného hmyzu!

„Čo ma ozaj prekvapilo, bola nesmierna rozmanitosť druhov, z ktorých pochádzajú skúmané zvyšky,“ hovorí genetik Henrik Krehenwinkel z Trierskej univerzity. „V jednom jedinom asi 100-gramovom vrecúšku zeleného čaju sme napríklad zistili DNA až 400 rôznych druhov hmyzu.“

Dôsledok spracovania

Nemeckí genetici analyzovali čaje a bylinky dostupné v bežných nemeckých potravinách. Celkovo skúmali 40 vzoriek, v ktorých zistili DNA pochádzajúcu zo zvyš­kov tiel, vajíčok, prípadne exkrementov 3 264 jedincov. Podľa výskumníkov išlo o pavúky, šváby, roztoče, muchy, motýle, modlivky a mnohé ďalšie. V analyzovaných vzorkách identifikovali dokopy 1 200 druhov bezstavovcov.

Henrik Krehenwinkel predpokladá, že príčinou takého vysokého čísla je spôsob, akým sa sušené rastliny - čajové listy, mäta, petržlen a iné - spracúvajú. Drvia sa na jemný prášok, a tak sa prípadné vajíčka alebo celé telá zblúdených drobných živočíchov rozdrvia na malé kúsky, ktoré sa následne rozptýlia a rozmiešajú do konečného produktu. Genetickou analýzou rastlinnej hmoty čajového vrecúška možno zistiť nielen to, odkiaľ skúmaný sušený kúsok rastliny pochádza, ale takisto poodhalíme druhové zloženie miestnych drobných bezstavovcov.

Na otázku, či zistenie o množstve živočíšnej DNA vo voľne predajnom čaji zmení jeho prístup k pitiu čaju, Henrik Krehenwinkel odpovedá, že nie. „Pretože čaj nepijem,“ smeje sa. „Pijem kávu. Káva sa praží. Čo zvyšky DNA nemajú rady, je zahrievanie na vysokú teplotu, a to na dlhý čas,“ upozorňuje. To podľa výskumníka znamená, že je veľmi nepravdepodobné, aby šálka kávy obsahovala DNA chrobákov a iného hmyzu.

Monitorovanie škodcov

Zdanlivo hrozivé zistenie má podľa odborníkov zásadný vý­znam pre ekológov. „Analýza sušeného rastlinného materiálu sa ukazuje ako výborný nový nástroj na monitorovanie druhového zloženia článkonožcov, interakcií medzi článkonožcami a rastlinami, ako aj na odhaľovanie poľnohospodárskych škodcov,“ píše Krehenwinkel s kolegami v štúdii, ktorú zverejnil vedecký časopis Biology Letters.

Podľa vedcov metóda umožňuje získať obrovské množstvo informácií, ktoré sme tradičnými metódami monitorovania populácií malých bezstavovcov doposiaľ nevedeli získať. Ide o mimoriadne dôležitú úlohu, pretože niektoré štúdie naznačili výrazný až katastrofický úbytok viacerých druhov hmyzu, pričom práve hmyzie spoločenstvá tvoria jeden zo základných stavebných kameňov zdravých ekosystémov. Chýbali však spoľahlivé dáta, ktoré by dokázali potvrdiť doterajšie indície a ktoré by dovoľovali určiť, o aký vážny úbytok ide.

FOTO V GALÉRII

Otázku, či hmyzie populácie skutočne katastroficky upadajú, a teda či ekosystémy ohrozuje aj strata hmyzích druhov, tak môže zodpovedať systematické monitorovanie DNA (takzvanej environmentálnej DNA) z našich čajových vrecúšok.