Patrí mäso medzi najrizikovejšie potraviny našich pultov? Riaditeľ Slovenskej veterinárnej a potravinovej správy tvrdí, že na Slovensku máme dosť bitúnkov, aj tak sa slovenské kravy vezú na jatky do Poľska či do Turecka. Ako to vysvetľuje? Čo sa s tým dá robiť? Kupujeme lacno, lebo sme chudobní alebo len ľahostajní?

Profesor JOZEF BÍREŠ v rozhovore s VERONIKOU COSCULLUELA hovorí aj o tom, že kým sa sústredíme na mäso, niekedy viac škodlivín obsahujú obilniny, či dokonca zelenina.

Prečo podľa vás chodia Slováci svoj hovädzí dobytok porážať do Poľska?

Je to čisto ekonomická záležitosť a vedie ich k tomu ekonomická motivácia. Pravdepodobne sa pre chovateľa finančne viac vyplatí vyviezť zviera do Poľska. Dostane zaň vyššiu sumu ako na Slovensku. Možno najviac dobytka v živom stave ide v súčasnosti od nás do Turecka. Takisto z dôvodu, že tam chovateľ dostane viac peňazí.

Čo s tým môže spraviť štát?

Je to otázka finančného toku štátnych peňazí. Buď bude podporovaný chovateľ, a teda bude pre neho výhodnejšie, že dá zviera poraziť na Slovensku, alebo príde stimulácia pre bitúnky, aby vedeli robiť nejakú kompenzáciu pre chovateľa. Aby naozaj slovenské dobré mäso z našich zvierat zostalo doma a nešlo von. Samozrejme, myslím tým, aby u nás zostalo toľko mäsa, koľko kupujeme a jeme, zvyšok sa aj tak musí predať za hranice.

Ako rozmýšľate vy, keď idete do obchodu? Kupujete vôbec mäso v obchodoch alebo cez známych, chovateľov?

Využívam všetky spôsoby, ale v zásade do rodiny kupujeme len slovenské mäso.

Nejde o prvý potravinový škandál. Ako je možné, že naďalej kupujeme nekvalitné potraviny?

Situáciu skúmala aj Európska komisia (EK). Zatiaľ je výsledok auditu neoficiálny. Ale môžem povedať, že odhalil nedostatky v nedokonalej úradnej kontrole zvierat na bitúnku pred porazením aj počas neho. EK zaviazala Poľsko, aby v krátkom čase urobilo kontrolu na 800 bitúnkoch a vydalo o tom správu. Komisia tiež konštatuje nedostatok veterinárov aj peňazí. Veterinárni lekári navyše nemajú prístup do centrálneho registra hospodárskych zvierat, a teda nemôžu vidieť ich pôvod, farmu a chovateľa. Väčšinu dokumentácie však zobrala polícia, takže tieto zistenia sú zatiaľ neoficiálne. Myslím si, že najnovší škandál s mäsom z uhynutých a chorých kráv dá mnohé odpovede na to, prečo sme ešte stále svedkami podobných podvodov.

A viete povedať prečo?

Zásada je, samozrejme, kúpna sila obyvateľstva. Kým nebol škandál, ľudia zo Slovenska si najmä v pohraničných oblastiach chodili kupovať poľské potraviny priamo do Poľska, napríklad na trhy. Zastavilo sa to pri kauzách, ako bola tá okolo posypovej soli, salmonely, konského mäsa. Vždy to však bolo len tri mesiace, pol roka a nakoniec sa ľudia k svojim starým návykom kupovať lacno za hranicami vrátili. Som zvedavý, ako dlho vydrží opatrnosť po tejto kauze.

Máte nejaký tip?

Dva mesiace? Pol roka? Možno sa niektorí slovenskí zákazníci k poľskému mäsu už nikdy nevrátia. Takže aby som vám odpovedal na otázku, či kupujeme lacno len vtedy, keď máme málo peňazí, áno, je to ekonomická vec, ale na druhej strane dnes aj tie skupiny obyvateľov, ktoré nemajú vo svojom rozpočte veľa na mäso, už začínajú uvažovať iným spôsobom. Radšej za viac a menej, zdravšie, kvalitnejšie, ako kupovať lacné potraviny a dvakrát.

Čo vás najviac zarazilo pri poslednom škandále s mäsom?

Že štát v kontrole potravín úplne zlyhal. Zvieratá porážali bez prítomnosti veterinárnych lekárov, kontrola chýbala na viacerých stupňoch. My ako veterinárni kontrolóri na bitúnkoch sa musíme prispôsobiť režimu zabíjania. Sú to dni, víkendy, noci, večery, teda časy, keď je najvýhodnejšie predávať mäso. Je to náročná robota, víkend-nevíkend, noc, musia pracovať. My z bitúnku mäso nepustíme, ak zviera nebolo prezreté a veterinárny lekár pri zabíjaní nebol. Poľská správa ukazuje, že v Poľsku to nemá kto kontrolovať a kontroly vykonávajú nekompetentní ľudia. Úradné kontroly tam navyše dlhodobo nie sú v poriadku.

Spomína sa v poľskej správe o problémoch systému kontrol aj korupcia?

Nie je to tam naznačené. Skôr je to analýza, o korupcii sa tam nepíše. I keď kolega na margo témy v Bruseli povedal, že vec už vyšetruje polícia, lebo išlo o trestný čin.

V niektorých štátoch Európskej únie, napríklad vo Francúzsku, vidíme opakovane brutálne zábery z bitúnkov, kde zvieratá trpia. Ako sme na tom u nás s humánnymi podmienkami zabíjania zvierat na mäso?

Každý bitúnok schvaľujeme. Má schvaľovacie číslo, inak nemôže zvieratá porážať. Určite treba technologický materiál vždy obmieňať, vylepšovať technológie. Čo sa týka našej strany, neoznačené zviera, neoznačené mäso na trh ísť nemôže. A to môže robiť len veterinárny lekár. Je to záruka etickosti.

Zväz mäsiarov na Slovensku vás kritizoval, že ste von vypustili neoverené informácie, ktoré môžu predajne zruinovať. Prečo ste informovali verejnosť skôr, ako sa nálezy potvrdili? Uznávate svoju chybu?

Chybu si neuznávame. Údaje sme si nevymysleli. Systém výstrah je preto rýchly, lebo je overený. Dáva ho daná krajina, Európska komisia potom informácie rozposiela štátom. Náš úrad a ja osobne, keďže som jeho predstaviteľom, by sme mohli byť kritizovaní vtedy, keby sme tú správu dostali a nekonali by sme. Správa prišla večer, mali sme povinnosť ihneď ju rozposlať. Máme elektronický systém na to, aby sme vedeli spotrebiteľa chrániť. Vy ako konzumentka by ste mi zrejme vyčítali, že správu sme dostali včera a nevarovali sme hneď.

Ale k chybe niekde došlo, lebo dve malé predajne sa sťažujú.

Požiadali sme poľskú stranu v prípade oboch subjektov, ktoré sa sťažujú, aby nám vysvetlila, prečo sú na zozname. V jednom prípade už máme odpoveď. Poslali list, kde je aj pečiatka inkriminovaného bitúnku. Možno boli podvedené aj tieto subjekty. Možno to išlo cez druhého, tretieho poľského priekupníka. Ale oni obchodujú a oni sú zodpovední za to, s kým. Vždy keď obchodujem s takými komoditami, musím si predsa preveriť históriu partnera.

V každom podvode či škandále je zodpovednosť rozložená na viacerých stupňoch. Ako by ste ju rozložili vy medzi bitúnok, obchodníkov, predajňu, prevádzkarov reštaurácií, škôl…

Bitúnok, kde sa zviera poráža, má primárnu zodpovednosť. Tam mäso vyrobili. Keď to predali ďalšiemu poľskému obchodníkovi, zodpovednosť prechádza už na obchodníka. Prečo bral také mäso? Mal si overiť, čo kupuje. To isté platí aj pre finálneho príjemcu na Slovensku. Treba sa pýtať, odkiaľ si mi mäso doviezol. Z tohto pohľadu je zodpovednosť vždy na poslednom v reťazci. Aj poškodený subjekt, napríklad v Trenčíne, sa má sťažovať tomu obchodníkovi, ktorý mu mäso dodal. Na nás sa spotrebiteľ môže sťažovať vtedy, keby sme informáciu nedali von.

Ako môže človek vôbec také mäso kúpiť sebe domov alebo uvariť v reštaurácii či v škole. To máme nevychované chuťové poháriky, že je také ľahké oklamať nás a choré poľské mäso vydávať povedzme za argentínske?

Ak je niekto neseriózny, môže doklad preznačiť, prebaliť mäso a tak konzumenta podviesť. No opäť ide o systém kontroly, ktorá zlyháva. Keď prišla správa k nám, naši ľudia vyšli hneď ráno do prevádzok podľa hlásenia Európskej komisie. My sme urobili kontroly podľa distribučného listu, aby sme mäso skonfiškovali. Tam, kde nám povedali, že ho už nemajú, sme poslali Úrad verejného zdravotníctva. V reštauráciách a školách kontrolujú oni.

Ale keď vám také mäso prinesú. Vy by ste spoznali, že to nie je argentínske?

Nechcem povedať, že som osvietený, ale radím všetkým spotrebiteľom, nech sa v reštauráciách pýtajú, ak si nie sú istí. Tak, ako si v obchode čítate celú cestovnú mapu mäsa, kde sa zviera narodilo, kde ho vychovali, zabili, balili, máte ako zákazníčka v reštaurácii nárok pýtať sa.

Robia to ľudia?

To neviem, ale začali to robiť niektoré reštaurácie. Napíšu priamo na jedálny lístok, že hydina na soté pochádza zo Slovenska. Ak to napísané nie je, máte právo opýtať sa. Je však na vás, ako posúdite dôveryhodnosť informácie, ktorú od čašníka dostanete. Môžu vám povedať všeličo. Potom ešte môžete položiť otázku Úradu verejného zdravotníctva a on preverí, či táto reštaurácia prijala hovädzinu zo Slovenska. Ja osobne nekonzumujem v reštaurácii bez toho, aby som sa na pôvod potraviny neopýtal.

Zavádzajú sa obedy zadarmo. Už pred škandálom hlásili školy, že to budú ťažko vykrývať. Nenúti táto novinka jedálne nakupovať lacnejšie a menej kvalitné suroviny?

Ako od začiatku vravím, my nemáme v kompetencii riešiť ekonomické otázky. Nechcem povedať, že niekto je tlačený kupovať lacno do jedální či do škôlky. Viem, že peniaze všade chýbajú, ale hlavne pri týchto citlivých skupinách by mala existovať zodpovednosť. Do peňazí však hovoriť nechcem, lebo neviem, čo obedy zadarmo do ekonomiky školských jedální prinesú. Neviem to posúdiť.

Patrí mäso k najrizikovejším potravinám z pohľadu výsledkov kontrol vášho úradu?

Hoci kauzy dôveru v mäso narúšajú, myslím si, že to nie je riziková potravina. Určite nie najrizikovejšia. Ak hovoríme o kontrole potravín, mäso je od začiatku u nás veľmi prísne kontrolované. V Európe sa začali prvé kontroly práve na bitúnkoch, lebo sa zistilo, že niektoré choroby zvierat a ľudí sú veľmi úzko prepojené alebo majú rovnaký priebeh nákazy. Dnes sa prenáša zo zvieraťa na človeka 60 percent chorôb. A keď­že sa prenášajú ľahko, kontroly na bitúnkoch fungujú často a sú prísne, povedal by som, prepracované. Dnes máme iné, rizikovejšie potraviny, ako je mäso.

Aké?

Keď robíme ročnú analýzu na európskom trhu, medzi tie s najväčším počtom nedostatkov sa dostávajú rastlinné potraviny. Tie sa v minulosti veľmi nekontrolovali. Mysleli sme si, že keď ide o rastlinu, je to v poriadku. Dnes vidíme presný opak. Nachádzame veľa pesticídov, herbicídov. Ľudia majú z tejto chémie mnohé problémy. Pred pár rokmi sme videli kauzu kontaminovaných obilných klíčkov v Nemecku, ktoré mali baktériu E. coli. Zomrelo 70 ľudí. Dnes je doba, keď treba každú potravinu kontrolovať.

Často spomínate Európsku úniu. Ona má šancu zakázať glysofát a doteraz tak neurobila. Mala by nás už zbaviť tohto pesticídu, ktorý stojí za rakovinami?

Kompetentný vyjadriť sa k tejto otázke je Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky. On schvaľuje a certifikuje herbicídy a pesticídy. Ak sa taký prípravok povolí, nemá mať zásadný vplyv na zdravie spotrebiteľa. Nie je to len otázka samotnej látky, ale aj dodržiavania ochrannej lehoty medzi postrekom a konzumáciou. My robíme kontroly potravín na pesticídy a herbicídy a môžem povedať, že sa mi na tie výsledky zle pozerá. Herbicídy neprekračujú takzvanú normu, ale keď v jednej potravine nájdete 15 alebo 20 pesticídov, ktoré potvrdíme, je to strašné. Aj keď neprekročia normu, tak tých 15-20 pesticídov v goji z Číny je hrozne veľa. V tom by mala nastať regulácia. Hlavne by sme mali mať prísnu agrotechnickú kontrolu, aby sa potraviny nekontaminovali.