Donald Trump nazval Kima talentovaným mužom, ktorý miluje svoju krajinu. To si ale určite nemyslia ľudia, ktorým sa podarilo z totalitnej zeme uniknúť. Naopak, štve ich, že krvavý diktátor, ktorý poslal množstvo obyvateľov na smrť, alebo do gulagov, sa predvádza pred kamerami so svetovými lídrami a stáva sa takmer celebritou a mierotvorcom. Neveria, že by sa náhle zmenil. Jeho súčasné zmierlivé vystupovanie pokladajú za pretvárku z nutnosti a spôsob, ako udržať režim pri živote. Upozorňujú, že rešpekt a dokonca priateľský prístup k vodcovi zo strany svetových mocností len upevní Kimovu pozíciu, vytvorí v obyvateľoch Severnej Kórey pocit, že sa nič nedá zmeniť a propaganda im bude ešte viac vymývať mozgy. V tomto smere poslúži Trump len ako užitočný...

Akoby sa zabudlo, čo diktátorova "láska" s krajinou urobila. Hospodársky je na zrútenie a keďže je izolovaná od obchodného sveta, nemôže zlý stav zmeniť vývozom nerastného bohatstva, ktorého má dostatok. Ľudia mrznú a hladujú, pod neustálou kontrolou ozbrojencov, tajných policajtov a všadeprítomných kamier. Povinne plačú, povinne sa smejú, povinne tlieskajú a ak sa dostatočne často neklaňajú sochám nebohých vodcov Kim Ir-sena a Kim Čong-ila, môžu na to škaredo doplatiť. Ako hovorí náš zdroj priamo v Severnej Kórei, pri sochách dokonca stoja kontrolóri a zapisujú si, kto prišiel vzdať úctu. "Málo vecí je nariadených. Väčšina sa len odporúča. Nie je ale dobré odporúčania ignorovať, lebo vás môžu zbiť, poslať do lágra, alebo vyhostiť z hlavného mesta, kde sa v porovnaní s extrémnou biedou na vidieku žije výrazne menej zle." A tak sa obyvatelia chodia nielen klaňať, ale prídu aj s metličkou a okolo pomníkov zametajú, poctivo zarezávajú šesť dní v týždni, po práci sa zastavia u vedúceho straníckej bunky, aby si nasypali popol na hlavu, čo všetko mohli urobiť lepšie, potom idú na hodinu - dve brigádovať na skrášľovaní okolia a keď by konečne zdravý Európan zapadol s pivom k televízii, zoberú rodinu a idú manifestovať, alebo sa zúčastniť akcie organizovanej uličným výborom. "Hlavne, aby sa dostatočne unavili a príliš nerozmýšľali."

Jeden z utečencov, maliar a karikaturista Čoi Song - guk je zo súčasného idealizovania Kima vrcholne znechutený. Tvrdí, že tí, čo vodcu chvália nespoznali nešťastné životy Severokórejčanov. V rozhovore pre Českú televíziu dodáva: "Ani v hlavnom meste nie je pravidlom tečúca voda, či elektrina, starí ľudia prakticky nevychádzajú von, pretože nefungujú výťahy, v zime majú v nevykúrených domoch omrzliny na končatinách. V uliciach je dokonca mravnostná polícia, ktorá vyžaduje, aby ste vždy boli dobre upravení."

Ak chcete cestovať, potrebujete povolenie. Aj v rámci mesta. Na autobusy sa ale stojí dlhý rad, trolejbusy a električky následkom výpadkov elektriny prosto zastanú a ďalej musíte kilometre peši. Domáci to žartom nazývajú Linka číslo 11. Ak sa to stane v metre, zostanete hodiny odrezaní od sveta.

Nakoniec, pozrite si sami v našom fotovýbere, čo Kórei priniesla sedemdesiatročná "éra svetlých zajtrajškov"...