Tip na článok
Kamaráti: Najvyšší sovietsky predstaviteľ Leonid Brežnev ho často navštevoval a udelil mu niekoľko vysokých vyznamenaní - na snímke Rašidov po jeho ľavici.

Aj socík poznal miliardové korupčné škandály. Toto je jeden z nich

Šaraf Rašidov vládol v Uzbekistane dvadsaťštyri rokov. Na konte má miliardový korupčný škandál, ktorého nitky viedli až do Kremľa.

Galéria k článku (5 fotografií )
Museli: Pri zbere pomáhali mnohí - úradníci, učitelia aj doktori vied.
So zahraničnými hosťami: Výsledkami v pestovaní bavlny sa Rašidov rád chválil - vľavo kubánsky diktátor Fidel Castro.
Uzbecký diktátor: Šaraf Rašidov vládol v Uzbekistane dvadsaťštyri rokov.

Obdobie vlády Leonida Brežneva, najvyššieho predstaviteľa Sovietskeho zväzu, sa často nazýva obdobím stagnácie. Nič sa nesmelo zmeniť. Všetko sa malo zakonzervovať na večné časy. Zločin sa však rozvíjal. Niekedy nadobúdal až hrozivé rozmery.

Ututlať!

Bavlna je vzácny artikel. Svet ju potrebuje ustavične a vo veľkom množstve. Jedným z jej najväčších pestovateľov je Uzbekistan. Za sovietskej éry sa stala veľkým zdrojom príjmov pre krajinu. Ale aj do vreciek jej vrcholných predstaviteľov.

Roky im z nej plynuli zisky a roky kolovali chýry o tom, že si v podvodoch máčajú prsty aj najvyšší stranícki funkcionári v Uzbekistane, dokonca aj ten najvyšší - prvý tajomník komunistickej strany Šaraf Rašidov. Ten ich dokonca organizoval.

Šaraf Rašidov bol vyše dvadsať rokov prvým tajomníkom Komunistickej strany Uzbekistanu. Bol kandidátom politbyra Ústredného výboru Komunistickej strany Sovietskeho zväzu a významnejší orgán v Sovietskom zväze už nejestvoval. Rašidov bol aj blízkym Brežnevovým priateľom.

Mohol na neho niekto siahnuť? Pokúsili sa. Bolo to v roku 1975. Chýry natoľko prenikli do Moskvy, že bezpečnostné orgány sa nimi začali zaoberať. Do podozrenia upadla J. S. Nasriddinová, predsedníčka Rady národností Najvyššieho sovietu. Aj ona bola Brežnevovou dobrou priateľkou. Údajne ho presvedčila, že sú to všetko len plané chýry.

Ďalší pokus nasledoval v roku 1979. Z hospodárskej trestnej činnosti obvinili a odsúdili pre ňu dvoch mužov okresného formátu. Keď koncom roka 1982 za nového generálneho tajomníka Komunistickej strany Sovietskeho zväzu zvolili Jurija Andropova, ľady sa pohli. Osobitne v potieraní zločinu.

Ako dovtedajší veliteľ KGB vedel o ňom mnoho. O Rašidovovi mal Andropov založené rozsiahle spisy. Zatelefonoval mu a informoval sa, ako to tento rok vyzerá s úrodou bavlny.

Výborne, ubezpečoval Rašidov, plán ako vždy splníme. Nakoľko sú to reálne čísla a nakoľko plané sľuby? - spýtal sa Andropov. Rašidovovi vyčistil žalúdok a odporúčal mu, aby sa vzdal funkcie. Chcel potichučky vyriešiť prípad? Rašidov odmietol vzdať sa funkcie.

Čítajte viac:

Temná minulosť hotela Lux: Komunisti v ňom nachádzali útočisko i smrť

Namiesto plných prázdne

Andropov sa zakrátko pobral na onen svet, nastúpil Gorbačov a s ním prestavba. Glasnosť a prestavba sa búrlivo a nezadržateľne rozvíjali. Postupne vychádzalo najavo, čo majú na svedomí funkcionári v Uzbekistane. Všetko sa začalo náhodne.

V januári 1984 prišiel na milíciu v Serpuchove neďaleko Moskvy muž a oznámil, že ho chceli podplatiť. Z Uzbekistanu poslali do spracovateľského závodu na bavlnu štyri vagóny suroviny.

Keď vagóny otvorili, boli prázdne. Inžinierovi zo závodu sľúbili z Uzbekistanu kráľovskú odmenu, ak prázdne vagóny bude evidovať ako plné. Núkali mu 400-tisíc rubľov. Za ten peniaz sa v tom čase dali kúpiť štyri veľké komfortné družstevné byty. Alebo si vyslúžiť doživotné väzenie.

Vyšetrovatelia sa ujali prípadu. Začal sa odhaľovať utajovaný svet klamstiev, machinácií, úplatkárstva, rozkrádania, obohacovania. Kremeľ sa roky dožadoval, aby v Uzbekistane zvýšili produkciu bavlny. Ale väčšmi sa už nedala. Hoci sa jej pestovaním zaoberal div nie celý národ. A najvyšší uzbeckí predstavitelia oznamovali, že produkciu ešte a ešte zvýšia.

Nereálne plány čoraz väčšmi napĺňali podvodmi. Pri zbere pripisovali percentá, často zberali úrodu po daždi, keď bavlna bola ťažšia, a bavlnu nízkej kvality, takmer nevyužiteľnú, zapisovali ako prvú triedu. Prázdne vagóny zapisovali ako plné a štát ich preplácal.

Čítajte viac:

Pozývací list Brežnevovi odovzdal Biľak pre istotu na záchode

Pracujte, detičky!

V Uzbekistane síce ťažili a spracúvali ropu a plyn, dolovali urán, farebné kovy, pestovali ryžu, pšenicu, ale jednoznačne viedlo pestovanie bavlny. Je pravda, že v novinách písali a v kinožurnáloch demonštrovali, ako veselí a pekne oblečení ľudia na poliach a najmä pri jej zbere využívajú kombajny a inú techniku, ale boli odkázaní predovšetkým na manuálnu prácu.

Na jeseň takmer všetci v Uzbekistane museli ísť na polia ručne zberať úrodu, úradníci, učitelia, robotníci, doktori vied, domovníci. Školy, úrady i niektoré továrne vtedy zatvárali. Aj to sa stávalo, že zastavili autá, ktoré prechádzali cestami pomedzi polia, vyhnali pasažierov a zberajte. Potom mohli pokračovať v ceste.

V období zberu bielych chumáčov na poliach pracovali milióny ľudí. Často bez toho, aby im zaplatili. Medzi nimi bolo mnoho detí. Bez ohľadu na to, že museli vdychovať výpary z chemických postrekov i z postrekov na urýchlenie dozrievania. Tým už vôbec nezaplatili.

Zberali celé týždne, ba mesiace. Socialistická vlasť to vyžadovala. Ale boli to skôr otrokárske plantáže, kde jedni hrdlačili a druhí bohatli.

Čítajte viac:

Sobáš v kostole a záhadná smrť: Leninovu ženu Krupskú Stalin nenávidel

Prehnití proti prehnitým

V októbri 1983 Rašidov náhle zomrel. Dostal infarkt a lekárske kapacity mu už nedokázali pomôcť. Tak oznamovala úradná správa. Rozlúčka s diktátorom bola veľkolepá, rečníci pochvalami nešetrili. Pochovali ho na Hlavnom námestí v Taškente neďaleko Paláca pionierov, o ktorých sa tak vzorne staral. Hotovali sa vybudovať mu dôstojné mauzóleum.

Krátko predtým sa však už začínalo vyšetrovanie Rašidovových zločinov. A s postupujúcim vyšetrovaním odpadávali aj jeho priaznivci. Tí, ktorí ho predtým vychvaľovali, teraz ho opreteky hanobili a hádzali vinu na neho a na iných. Báli sa dlhoročných väzení či povrazu.

Na 27. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v roku 1986 z tribúny prvý raz zazneli slová proti nemu. Predniesol ich Usman Chodžajev, jeho nástupca vo funkcii. Kritici ostro odsudzovali rašidovčinu a úplatkárstvo. Často tí, ktorí ich rozvíjali. Neskôr obvinili a odsúdili napríklad aj Chodžajeva.

Vyšetrovatelia sa na základe výpovedí a vzájomných obviňovaní postupne dopracúvali k pravde. K pravde o tom, ako sa verejne velebení dopúšťali brutálneho, fyzického násilia. Aj o tom, ako úplatky brali nielen v Uzbekistane, ale po celom Sovietskom zväze, na miestach, kde boli spracovateľské závody na bavlnu. O tom, akými cestami sa úplatky dostávali do Moskvy.

„Šéf mi oznámil, že pôjde do Moskvy,“ vypovedal jeden z obvinených. „To znamenalo, že mám pripraviť peniaze.“ „Koľko ste museli pripraviť?“ spýtal sa vyšetrovateľ. „Zakaždým stotisíc.“ A šéf často chodil do Moskvy.

Čítajte viac:

Chorí diktátori: Hitler dostával pervitín ako vitamíny, Stalin vedel o svojej paranoji

Ako atómová bomba

Teľman Gdljan, jeden z hlavných vyšetrovateľov v rokoch 1983 až 1990, neskôr o prípade povedal: „Bolo to vtedy ako výbuch atómovej bomby v sociálnej oblasti, veď organizátormi zločinov boli stranícke a štátne orgány najvyššieho rangu.“

Bol to smrteľný úder režimu. Popáchané zločiny sa totiž neodohrávali len v Uzbekistane. Siahali aj do Turkménska, Azerbajdžanu, Kazachstanu i do Ruska. Všade, kde spracovávali bavlnu.

Podobné sa odohrávali v celom plánovanom hospodárstve, kde sa úplatok dával za nedostatkový tovar, za prijatie na školu, za vybavenie žiadosti... Za niekoľko rokov prišiel štát na bavlnených plantážach v Uzbekistane približne o desať miliárd rubľov. Rubeľ mal vtedy vyššiu hodnotu ako dolár.

Približne polovička z toho zmizla vo vreckách straníckych mafiánov. Pri prehliadkach našli u nich miliónové hodnoty, peniaze i celé kilá šperkov. Približne v osemsto kriminálnych prípadoch postavili pred súd vyše štyritisíc ľudí. Medzi nimi ministrov a vysokých funkcionárov v Moskve. Odsúdili i Brežnevovho zaťa J. M. Čurbanova. Údajne boli do aféry zapletení aj ďalší Brežnevovi príbuzní.

O Rašidovovej smrti začali kolovať najrozličnejšie chýry. Podľa jedných spáchal samovraždu, zastrelil sa alebo otrávil, podľa iných ho zavraždili. Podľa jedných to bolo doma, podľa iných na plantážach, podľa ďalších ešte inde. Je vôbec v hrobe? Možno žije a užíva si nakradnuté milióny.

V noci z 19. na 20. mája 1986 tajne otvorili jeho hrob a testy potvrdili, že mŕtvola v ňom naozaj je Rašidov.

VIDEO Plus 7 Dní