Zameriava sa predovšetkým na domáce a zahraničné reportáže, sociálno-ekonomické témy či problematiku pracovného trhu.

Peter Galan

Vladimir Putin sa dostal do slepej uličky. Na jednej strane si od neho Ukrajinci s masívnou podporou Západu postupne berú, čo im ukradol, sankcie mu drvia krajinu, on sám je vystavený posmeškom i nenávisti veľkej časti sveta a spoza chrbta mu kuvikajú oligarchovia, ktorí by ho rýchlosťou blesku zapredali, ak by to znamenalo znovurozbehnutie ich biznisov. Na strane druhej čelí ostrej kritike domáceho militantného krídla vrátane členov generality, ktorí mu vyčítajú málo razantný postup. Aj keby chcel, nemôže všetkým vyhovieť.

„Už aj Putin chápe, že Rusko nemá dostatočné kapacity na to, aby mohlo viesť túto vojnu z&nbsp;dlhodobého hľadiska,“ hovorí pre stanicu ABC lektorka medzinárodných vzťahov na austrálskej Flinders University Jessica Genauerová. Sny o&nbsp;rýchlom víťazstve sa rozplynuli, kapitulácia by však znamenala ohrozenie jeho režimu. Potrebuje spôsob, ako z&nbsp;tejto prekérnej situácie so cťou vycúvať, a&nbsp;jednou z&nbsp;mála možností je zatiahnuť do konfliktu Západ. Aby sa nemusel hanbiť za to, že ustúpil pred zaznávanou Ukrajinou. Aj preto ruská propaganda čoraz intenzívnejšie hlása, že ich skutočným protivníkom je NATO. Šéf Kremľa zrejme uvažuje o&nbsp;použití jadrových zbraní s&nbsp;nádejou, že Aliancia v&nbsp;reakcii otvorene vojensky zakročí. S&nbsp;mocným protivníkom potom bude môcť bez straty tváre zasadnúť za rokovací stôl a&nbsp;ukončiť šialenstvo, ktoré sám rozpútal. Podobne to vníma poradca štátneho tajomníka ministerstva obrany Tomáš Nagy. „Putin sa potrebuje z&nbsp;toho konfliktu vymotať a&nbsp;existuje teória, že vtiahnutie Západu do tejto vojny by mohla byť schodná cesta,“ povedal v&nbsp;diskusnej relácii RTVS. „Keď už nemôže vyhrať, môže dosiahnuť aspoň ‚remízu‘, ktorú by domáce publikum ľahšie strávilo.“

Väčšina odborníkov sa zhoduje, že keby sa Moskva odhodlala použiť nukleárny arzenál, išlo by „len“ o&nbsp;takzvané taktické jadrové zbrane. S&nbsp;menším dosahom a&nbsp;účinnosťou. Ibaže doba pokročila a&nbsp;aj tieto prostriedky hromadného ničenia už majú účinnosť bômb, ktoré dopadli na Hirošimu a&nbsp;Nagasaki v&nbsp;závere druhej svetovej vojny. Dôsledky boli hrôzostrašné. Vyše dvestotisíc obyvateľov v&nbsp;oboch mestách zomrelo okamžite alebo do piatich mesiacov v&nbsp;dôsledku výbuchu, intenzívneho sálavého tepla a&nbsp;ionizujúceho žiarenia. Ľudia vo vzdialenosti asi kilometer od explózie v&nbsp;momente zhoreli, o&nbsp;niečo ďalej utrpeli ťažké popáleniny, mnohí z&nbsp;tých, ktorí sa ukryli vnútri budov, sa doslova vyparili. Zostali len kosti. Preživší trpeli akútnou chorobou z&nbsp;ožiarenia, ktorá sa po ťažkých symptómoch neraz končila smrťou.

Nedávna štúdia vedeckého tímu pod hlavičkou Stanford University sa zaoberala pravdepodobnými účinkami približne sto explózií s&nbsp;podobnou silou ako v&nbsp;Hirošime v&nbsp;najľudnatejších mestských oblastiach Indie a&nbsp;Pakistanu. Každá z&nbsp;nich by spálila plochu zhruba trinásť štvorcových kilometrov. Sprievodným javom by bolo asi päť teragramov sadzí z&nbsp;požiarov. Priame ľudské obete by sa pohybovali v&nbsp;desiatkach až stovkách miliónov. Sadze po dosiahnutí stratosféry by spôsobili poškodenie ozónovej vrstvy, výrazné zvýšenie UV žiarenia, blokovanie slnečného svetla, počas prvých piatich rokov zníženie teploty zemského povrchu o&nbsp;1,8 stupňa a&nbsp;úbytok zrážok asi o&nbsp;osem percent. Hoci sa tieto čísla na prvý pohľad nezdajú hrozivé, podľa vedeckého tímu by to znamenalo vyčerpanie potravinových zásob v&nbsp;priebehu roka, vážne zdravotné problémy u&nbsp;ľudí, poškodenie suchozemských a&nbsp;vodných ekosystémov. Nasledoval by takzvaný globálny jadrový hlad.

Ak stovka „taktických“ zbraní dokáže spôsobiť celosvetový hlad, čo by sa stalo, keby sa najväčšie vojenské mocnosti - Rusko a&nbsp;USA - do seba skutočne pustili? Na orientáciu si pripomeňme, že podľa správy Alliance for Science má Rusko k&nbsp;dispozícii takmer šesťtisíc jadrových hlavíc (vrátane 1&nbsp;500 vyradených, no použiteľných), USA o&nbsp;niečo menej - približne 5&nbsp;500 kusov.

Štúdia vedeckého tímu American Institute of Physics analyzovala dôsledky konfliktu, pri ktorom by sa použila ledva polovica uvedeného potenciálu. Výsledok? Zhruba 770 miliónov priamych úmrtí a&nbsp;180 tera­gramov sadzí z&nbsp;horiacich miest a&nbsp;lesov. V&nbsp;tomto scenári kolabuje ozónová vrstva a&nbsp;počas nasledujúcich šiestich mesiacov sa na zemský povrch prederie len tridsať až štyridsať percent slnečného žiarenia. Na severnej pologuli aj počas leta padnú teploty pod bod mrazu. Vegetačné obdobie sa prakticky zruší. Svetová produkcia potravín sa zrúti o&nbsp;viac ako deväťdesiat percent, čo spôsobí globálny hladomor, ktorý zabije miliardy ľudí. Vo väčšine krajín prežije do konca druhého roka menej ako štvrtina populácie. Potrvá viac ako desať rokov, kým sa na planétu vráti niečo ako klimatická normálnosť. Dovtedy už budú takmer všetci po smrti.

Ako píše Washington Post, mnoho odborníkov nesúhlasí s&nbsp;tým, že existuje jasný rozdiel medzi taktickými a&nbsp;strategickými jadrovými zbraňami. Podľa nich aj menšie bomby môžu vyžarovať masívne žiarenie spolu s&nbsp;nevyhnutným rizikom eskalácie. Dôvodov, prečo Putin váha, môže byť veľa. Ide mu o&nbsp;víťazstvo alebo aspoň vystrašenie a&nbsp;rozdelenie Západu, nie o&nbsp;rozsiahlu katastrofu, ktorá by mohla zasiahnuť aj Rusko a&nbsp;definitívne ho vyradiť zo spoločenstva národov. Nehovoriac o&nbsp;tom, že v&nbsp;prípade aktuálneho konfliktu by bolo otázne, kam vlastne mieriť a&nbsp;koľko rakiet vystreliť. „Vzhľadom na spôsob, akým Ukrajina vedie kombinovanú vojnu s&nbsp;rozptýlenými pešími a&nbsp;mechanizovanými jednotkami, použitie taktických jadrových zbraní by bolo na dosiahnutie vojenských úspechov málo účinné,“ vysvetľuje odborník na nukleárnu politiku Ankit Panda pre New Yorker. Rusi by museli vyčerpať veľkú časť svojho arzenálu, aby dosiahli reálny efekt, alebo sa zamerať na nevojenské ciele. „Okrem toho, že by sa tak prelomilo jadrové tabu, je veľmi ťažké predvídať účinky týchto zbraní. Napriek všetkým testom a&nbsp;údajom, ktoré dnes máme k&nbsp;dispozícii.“

Špecialista na jadrovú politiku zároveň upozorňuje na fakt, že Ukrajinci sú odhodlaní nepoľaviť. „Všetko, čo sme počas tohto konfliktu videli, nám naznačuje, že použitie jadrových zbraní by ich skôr viac vyburcovalo. Pre nich je to boj o&nbsp;samotnú existenciu,“ uzatvára.

Americký expert na jadrové zbrane Joe Cirincione, rovnako ako mnoho ďalších odborníkov, nepredpokladá, že by Rusko použilo svoje najsilnejšie zbrane na vyrovnanie účtov s&nbsp;Kyjevom. Ignorovanie jadrovej červenej čiary, ktorú ľudstvo za takmer osemdesiat rokov neprekročilo, by sa však aj so „slabšími kalibrami“ mohlo stať precedensom, po ktorom už bude ťažké kontrolovať, čo sa stane ďalej.

Sú teda obavy namieste? V&nbsp;prípade, že Kremeľ svoje hrozby skutočne naplní, rozhodne áno. Aj v&nbsp;menšom rozsahu by použitie taktických jadrových zbraní u&nbsp;našich susedov veľmi pravdepodobne malo dosah na Európu. „Keby ich Putin odpálil nad Ukrajinou, rádioaktivitu by prenášal vietor a&nbsp;mraky. V&nbsp;závislosti od poveternostných podmienok by nás mohol zasiahnuť jadrový dážď,“ tvrdí švajčiarsky vojenský stratég Albert A. Stahel pre server swissinfo. Optimisticky situáciu nevníma ani Oliver Thränert z&nbsp;Centra bezpečnostných štúdií ETH v&nbsp;Zürichu. Podľa neho by následky boli podobné jadrovej havárii, ale závažnejšie ako v&nbsp;Černobyli. Zničujúce a&nbsp;dlhodobé.

Na druhej strane, ak pominieme hrozby z&nbsp;Moskvy, v&nbsp;súčasnosti sa nezdá, že by sme sa mali sťahovať do protiatómových úkrytov. Aj keď strategické zbrane môžu byť vypustené v&nbsp;priebehu niekoľkých minút od vydania rozkazu, pri taktických prostriedkoch hromadného ničenia to ide pomalšie. Skladujú sa v&nbsp;obmedzenom počte po celej krajine, odkiaľ musia byť dopravené na miesto určenia. Tento proces trvá niekoľko dní a&nbsp;rozsiahle presuny by pravdepodobne odhalili americké i&nbsp;európske spravodajské služby. Tie nateraz mlčia.

Pokojný je i&nbsp;analytik z&nbsp;Ústavu medzinárodných vzťahov v&nbsp;Prahe Matúš Halás. Ani on neočakáva, že Rusko v&nbsp;dohľadnom čase použije taktické jadrové zbrane. „Možno o&nbsp;rok, keď sa Ukrajinci dostanú na líniu, na ktorej boli 24. februára ráno,“ uviedol v&nbsp;televíznej debate s&nbsp;Michalom Havranom.

„Je pravda, že nedávno vyvolali správy o&nbsp;obrnených vlakoch pohybujúcich sa stredným Ruskom rozruch a&nbsp;niektorí sa obávali, že sú svedkami prvého náznaku nukleárneho útoku. Zatiaľ však nič nenasvedčuje tomu, že by Kremeľ presúval svoje taktické hlavice zo skladov,“ skonštatoval riaditeľ projektu De­fence Posture Project vo Federácii amerických vedcov Adam Mount pre Washington Post. Domnieva sa, že obavy verejnosti prevyšujú skutočné riziko. Aspoň zatiaľ. „To, samozrejme, rastie, čím je Vladimir Putin zúfalejší. No faktom zostáva, že jadrové útoky by mu nepomohli vyhrať vojnu ani by neprinútili Spojené štáty nechať Kyjev bez pomoci.“

V&nbsp;tejto otázke nie je Západ jednotný. USA a&nbsp;NATO nechcú pred implicitnou hrozbou vyzerať ako slabé, no snažia sa tiež vyhnúť možnosti, že by konflikt na Ukrajine, ktorá nie je členom Severoatlantickej aliancie, eskaloval do ničivej, globálnej jadrovej vojny. Pre každý prípad USA rozmiestnili v&nbsp;krajinách NATO približne sto vlastných taktických jadrových zbraní, máme teda prostriedky, ako Moskve účinne „odpovedať“.

„Hrozba reakcie demonštruje naše odhodlanie a&nbsp;pripomína Rusom nebezpečenstvo ich činov,“ myslí si Matthew Kroenig z&nbsp;Atlantickej rady. Dodáva však, že tiež môže viesť k&nbsp;ruskej jadrovej odvete a&nbsp;novej humanitárnej katastrofe. Ďalším rizikom je, že niektorí členovia Aliancie by mohli odmietnuť tvrdšie kroky, čím by poslúžili Putinovým cieľom naštrbiť jej jednotu.

Preto vojenskí experti pokladajú za efektívnejšie zostať pri diplomacii a&nbsp;namiesto priameho útoku dodať Ukrajine viac moderných smrtiacich zbraní či prostriedkov. Lietadlá, batérie protiraketových striel Patriot a&nbsp;THAAD i&nbsp;rakety dlhého doletu ATACMS, ktoré by ukrajinské sily mohli použiť na údery hlboko v&nbsp;Rusku.

Hoci sa nám desiatky rokov darilo jadrovému konfliktu pred­ísť, dokonca ho z&nbsp;možností riešenia medzinárodných sporov prakticky vylúčiť, teraz stojíme pred dilemou. Ťažko umiernenejších označovať za pokrytcov či zbabelcov, keď sa rozhoduje doslova o&nbsp;existencii ľudstva. „Máme v&nbsp;nedávnej histórii niekoľko príkladov, keď sme takmer zlyhali,“ podotýka opäť Ankit Panda na stránkach New Yorkeru. „V&nbsp;dostatočnom časovom horizonte robia ľudia zlé rozhodnutia, organizácie zlyhávajú, stávajú sa nehody i&nbsp;počítačové chyby. Ak sú prostriedky hromadného ničenia s&nbsp;nami, existujú obrovské riziká.“

V&nbsp;kontexte so strategickými jadrovými zbraňami, teda tými, ktoré za slabých tridsať minút doletia z&nbsp;Moskvy do Washing­tonu a&nbsp;naopak, pripúšťa, že takáto sila dokáže nepriateľa od potenciálneho útoku odradiť. Z&nbsp;dlhodobého hľadiska sa s&nbsp;týmto stavom však nevie stotožniť. „S&nbsp;bombardovaním detských nemocníc, so zabíjaním civilných obyvateľov či strieľaním do utečencov pochopiteľne emócie stúpajú. Nakoniec však musia zvíťaziť chladné hlavy, aby sme konfrontácii medzi Ruskom a&nbsp;NATO predišli. Cenou za jadrovú eskaláciu by bola planetárna samovražda, ktorá nebude mať víťazov. Nezachráni žiadne životy na Ukrajine, naopak, počet obetí tejto vojny sa môže znásobiť z&nbsp;tisícok na miliardy.“

Taktické jadrové zbrane majú výbušnú silu od 0,3 až do 100 kiloton. Sú navrhnuté tak, aby mali obmedzený dopad na bojisko. Výraz „obmedzený“ je v tomto prípade veľmi relatívny. Atómová bomba, ktorú USA zhodili na Hirošimu v roku 1945, mala „len“ 15 kiloton a najmenej výkonná jadrová bomba - s výťažnosťou asi 0,3 kilotony - má približne rovnakú výbušnú silu ako explózia v Bejrúte v roku 2020.

Moderné strategické jadrové zbrane majú oveľa ničivejší účinok a sú určené na totálnu likvidáciu nepriateľa. Neboli nikdy použité a slúžia predovšetkým na odstrašenie. Štandardne môžu mať výnosy od 500 kiloton po megatonu. Rusko je v tomto smere držiteľom rekordu. V roku 1961 otestovali vyše 50-megatonovú termonukleárnu bombu, nazývanú Cár Bomba. Najväčšia strategická hlavica v USA má 1,2 megatony.

Ministerstvo vnútra nás uistilo, že situáciu týkajúcu sa diania na Ukrajine neustále monitorujú všetky zainteresované autority - od Úradu jadrového dozoru cez Úrad verejného zdravotníctva až po Civilnú ochranu sekcie krízového riadenia.

Radiačná situácia na území SR sa zisťuje predovšetkým pomocou Radiačnej monitorovacej siete SR, ktorá pozostáva z&nbsp;23 monitorovacích staníc na meranie príkonu priestorového dávkového ekvivalentu gama žiarenia zo vzduchu v&nbsp;plnoautomatizovanom nepretržitom režime. Radiačné stanice sú fyzicky nainštalované na konštrukcii vybratých elektronických sirén a&nbsp;slúžia na bezodkladné informovanie o&nbsp;zvýšení nad úroveň prírodného radiačného pozadia.

<a href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/ako-vladimir-putin-rozhodne-nuklearna-vojna-medzi-mocnostami-prakticky-vyhladila-ludstvo" target="_blank" rel="noopener">FOTO V GALÉRII</a>

Na Slovensku máme približne 1&nbsp;500 odolných a&nbsp;plynotesných úkrytov, z&nbsp;toho približne jedna štvrtina sa nachádza v&nbsp;Bratislave, zvyšok je relatívne rovnomerne rozmiestnený po mestách na celom Slovensku. Tieto úkryty majú súhrnnú kapacitu okolo 250-tisíc ľudí. Ráta sa tiež s&nbsp;budovaním jednoduchých úkrytov tvorených svojpomocne v&nbsp;rodinných domoch a&nbsp;iných stavbách.