Vrak luxusného zaoceánskeho parníka Titanic fascinuje vedcov aj vyše sto rokov od svojho potopenia. Nečudo, ide o jednu z najznámejších námorných katastrof. Navyše, nové technológie prinášajú nové objavy. Vlani sa preto do hlbín Atlantiku vydali výskumníci opäť, aby sme dnes mohli so zatajeným dychom sledovať nové snímky najslávnejšieho vraku, ktorý leží necelých 650 kilometrov od pobrežia Newfoundlandu v Kanade.
Nové svetlo
Pozoruhodná 3D vizualizácia vďaka technológii hlbokomorského mapovania ukazuje Titanic tak, ako ho doteraz ešte nikto nevidel. Má to aj hlbší význam. Ako píše BBC, podľa výskumníkov 3D pohľady „vrhnú nové svetlo“ na to, čo sa presne stalo, keď parník navždy pohltila voda. V noci zo 14. na 15. apríla roku 1912 „nepotopiteľná“ a v tom čase najväčšia loď sveta narazila počas svojej vôbec prvej plavby do ľadovca. Do troch hodín klesla ku dnu. Na palube bolo vyše 2 200 ľudí. Smerovali z anglického Southamptonu do amerického New Yorku. Zahynulo viac ako 1 500 ľudí. Všetko, čo si so sebou niesli do nového sveta, sa potopilo spolu s nimi.
Titanic leží v hĺbke 3 800 metrov. Vrak bol objavený v roku 1985 a pomerne dôkladne preskúmaný. Je však taký obrovský, že v šere morských hlbín dokázali kamery zachytiť len fragmenty rozpadávajúcej sa lode, nikdy nie celú. Nový sken odhaľuje kompletný pohľad na Titanic tak, ako by vyzeral, keby okolo neho nebola voda. „Stále existujú základné otázky, ktoré je potrebné zodpovedať,“ povedal BBC News analytik modelu Titanicu Parks Stephenson. Tento model je podľa neho „jedným z prvých významných krokov k tomu, aby sa príbeh Titanicu posunul smerom k výskumu založenému na dôkazoch a nie na špekuláciách“.
Stephenson študoval Titanic mnoho rokov. Keď prvýkrát videl skeny, bol „uchvátený“. „Umožňuje vám to vidieť vrak tak, ako ho nikdy nemôžete vidieť z ponorky, môžete ho vidieť celý v kontexte a perspektíve. Ide o jeho skutočný stav.“ Štúdium skenov by podľa neho mohlo ponúknuť nový pohľad na to, čo sa stalo s Titanicom v osudnú noc v roku 1912. „Skutočne nerozumieme charakteru kolízie s ľadovcom. Ani nevieme, či doň loď narazila pozdĺž pravoboku, ako je to zobrazené vo všetkých filmoch.“ Odpoveď by mohlo dať preskúmanie čela plavidla.
Z každého uhla
Titanic sa skladá z dvoch častí. Prova a korma, čiže predná a zadná časť lode, sú od seba vzdialené asi 800 metrov. Okolo je obrovské pole trosiek. Vrak naskenovala v lete 2022 spoločnosti Magellan, ktorá sa zaoberá hlbinným mapovaním, spolu s Atlantic Productions, ktorá o projekte natáča dokument. Ponorky - diaľkovo ovládané tímom na palube špecializovanej lode - strávili snímaním vraku po celej jeho dĺžke a šírke vyše dvesto hodín. Zhotovili viac ako 700-tisíc snímok z každého uhla, čím vytvorili presnú 3D rekonštrukciu. Podľa Gerharda Seifferta z Magellanu šlo o najväčší projekt podvodného skenovania, aký kedy podnikol. „Jeho hĺbka takmer 4-tisíc metrov predstavuje výzvu. Na mieste sú tiež prúdy a nesmeli sme sa ničoho dotýkať, aby sme nepoškodili vrak,“ vysvetlil pre BBC. „Ďalšou výzvou je, že musíte zmapovať každý štvorcový centimeter - dokonca aj nezaujímavé časti, napríklad na poli trosiek musíte zmapovať blato, potrebujete to na vyplnenie všetkých tých zaujímavých objektov.“ Sken ukazuje loď nielen ako celok, ale aj drobné detaily, ako napríklad sériové číslo na jednej z vrtúľ.
Hoci je prova pokrytá stalaktitmi hrdze, dá sa hneď rozoznať aj sto rokov po potopení. Navrchu je paluba, vedľa vidieť prázdnu dieru, kedysi tam stálo veľké schodisko. Korma je, naopak, chaotickou spleťou ocele. Keď sa oddelila od zvyšku lode, rýchlo sa zrútila do hlbín, zavŕtala do morského dna a rozdrvila. V poli trosiek sú roztrúsené predmety vrátane kovových prvkov, ktoré zdobili loď, sôch, neotvorených fliaš so šampanským, ale aj osobné veci cestujúcich, napríklad desiatky topánok.
More si na vraku vyberá svoju daň, mikróby ho rozožierajú a jednotlivé časti sa pomaly, ale isto rozpadajú. Historici si dobre uvedomujú, že čas na úplné pochopenie námornej katastrofy sa kráti. Vrak chátra tak rýchlo, že by mohol v nasledujúcich 40 rokoch zmiznúť úplne. Skeny však zmrazili vrak v čase, čo umožní odborníkom preskúmať aj ten najmenší detail. Titanic tak môže vydať ešte mnohé svoje tajomstvá, medzi nimi aj osobné príbehy. Niektoré z nich už vychádzajú na povrch.
FOTO nových pozoruhodných záberov Titanicu si pozrite v GALÉRII
Srdce oceánu
Pri bližšom skúmaní 3D modelu bol medzi troskami rozoznateľný náhrdelník. Fanúšikom filmového spracovania Titanicu z roku 1997 od Jamesa Camerona sa isto vybaví hlavná postava Rose s modrým diamantom v tvare srdca na krku. Ide o Srdce oceánu, šperk, ktorý má reálny základ. Patril rodine amerického miliardára Thomasa Cardezu, ktorý ho na palube parníka spolu s ďalšími cennosťami prevážal z Európy do Ameriky. Skazu Titanicu sa mu podarilo prežiť, no šperky zostali na dne oceánu. Mal ich však poistené a poisťovňa mu po súdnych naťahovačkách vyplatila v tom čase rekordných 17 miliónov dolárov. Zaujímavé je, že Cardeza sa vracal do USA po pobyte v našom Oponickom kaštieli. Blízko Topoľčian chodieval na poľovačky.
Počas expedície síce výskumníci nenašli Srdce oceánu, ale zato iný, nemenej zaujímavý prívesok. Zlatý náhrdelník má podľa spoločnosti Magellan v sebe zub z prehistorického žraloka - vyhynutého megalodona. Tesák jednej z najväčších rýb, aká kedy existovala, mal viac ako 17 centimetrov. „Našli sme zub megalodona, z ktorého je vyrobený náhrdelník, je to neuveriteľné,“ povedal užasnutý riaditeľ Magellanu Richard Parkinson pre ITV News.
Odborníci však varujú pred unáhlenými závermi, podľa nich nie je isté, či ide skutočne o zub prehistorického tvora s dĺžkou 15 až 18 metrov. Ako povedal Daily Mail profesor paleontológie na Univerzite v Bristole Michael Benton, je „pravdepodobnejšie, že ide skôr o zub moderného žraloka ako fosíliu“. Megalodon pravdepodobne žil pred 20 až 2,6 milióna rokov.
Tak či onak, ide o výnimočný objav. Rovnako ako v prípade tisícok osobných vecí z vraku pôvodný vlastník náhrdelníka je neznámy. Pravdepodobne išlo o pasažiera prvej triedy. Výskumníci teraz plánujú využiť umelú inteligenciu na identifikovanie majiteľa tohto aj ďalších predmetov, respektíve ich potomkov. AI bude študovať zábery pasažierov, pričom sa zameria na ich tváre a oblečenie, ktoré mali na sebe pri nastupovaní na loď. Ak budú mať výskumníci šťastie, zbadajú aj náhrdelník. Vytiahnuť z dna oceána ho nemôžu. Podľa dohody medzi Britániou a USA majú súkromné firmy zakázané vynášať predmety z miesta havárie na pevninu.
