Tip na článok
Prvá bola Austrália: S reality šou Vráť sa, odkiaľ si prišiel, prvýkrát prišla v roku 2011 austrálska televízia SBS. Odvtedy ju realizovali napríklad v Dánsku, vo Švédsku, v Holandsku, Belgicku či Nemecku.

Kontroverzná šou: Partia Poliakov na vlastnej koži zakúsila útrapy migrantov. "Je to chorý nápad!" volajú kritici.

Šesť Poliakov sa v rámci novej reality šou vydalo po stopách utečencov, aby na vlastnej koži zistili, čo znamená byť migrantom.

Galéria k článku (6 fotografií )
Prvá bola Austrália: S reality šou Vráť sa, odkiaľ si prišiel, prvýkrát prišla v roku 2011 austrálska televízia SBS. Odvtedy ju realizovali napríklad v Dánsku, vo Švédsku, v Holandsku, Belgicku či Nemecku.
Cieľ cesty: Účastníci kontroverznej šou smerovali do táborov v tureckom Kurdistane.
Cieľ cesty: Účastníci kontroverznej šou smerovali do táborov v tureckom Kurdistane.

Nová štvordielna relácia poľskej televíznej stanice TVN sa ešte ani neobjavila na obrazovkách a už vyvoláva vlnu emocionálnych reakcií a kritiky. Jej tvorcovia sa podľa vzoru austrálskej reality šou Go Back to Where You Came From rozhodli vytvoriť vlastnú verziu tohto projektu. Šesť Poliakov vyrazilo na cestu, po ktorej prišli do Európy státisíce utečencov, lenže v opačnom smere. Bez dokladov, telefónov a peňazí smerovali z Nemecka do Grécka, odtiaľ sa preplavili Stredozemným morom do Libanonu a skončili v irackom Kurdistane. Počas trojtýždňovej výpravy cestovali tak ako masy migrantov pred nimi - peši, autami, na loďke. Strávili čas v utečeneckých táboroch vo viacerých krajinách, prešli zbombardovanými dedinami, aby na vlastnej koži skúsili, čo prežívali migranti, ako vyzerajú ich domovy, život, ktorého sa vzdali. Aby videli realitu, ktorú dovtedy poznali len z televízie.

Chcú ponúknuť fakty

Aby bol program divácky úspešný, tvorcovia vyberali kandidátov veľmi dôsledne. Každý účastník musel mať inú históriu, vzdelanie, zamestnanie. Jeden je farmaceut, ďalší dopravca, barman, mladý podnikateľ, muzikant. Aj ich pohľad na migráciu sa odlišoval. Traja boli za prijímanie utečencov, zvyšok jednoznačne proti. Tvorcov totiž zaujímalo, či po absolvovaní náročného pochodu, dramatických zážitkoch a rozhovoroch so stovkami neznámych ľudí z inej kultúry prehodnotia svoje postoje. Nielen k migrácii, ale aj k vlastnému životu.

Cieľ cesty: Účastníci kontroverznej šou smerovali do táborov v tureckom Kurdistane.
Cieľ cesty: Účastníci kontroverznej šou smerovali do táborov v tureckom Kurdistane.
profimedia.sk

„Počas náročných troch týždňov sme navštívili miesta, kde ešte nedávno vládol Islamský štát, hovorili s mnohými utečencami, spoznali sme ich rodiny, prostredie, v ktorom žili,“ spomína na prípravy relácie redaktor Piotr Kraśko, ktorý stojí za projektom reality šou a sám sa na náročnej výprave zúčastnil. „Na každej etape cesty sme stretávali rôznych ľudí, v každej krajine sme sa rozprávali aj s domácim obyvateľstvom. Pýtali sme sa na ich názory, zážitky, postoje. Tých, ktorí pomáhať chcú, aj tých, ktorí nechcú.“

Kraśko zdôrazňuje, že cieľom nebolo presvedčiť Poliakov, aby svoj odmietavý postoj zmenili, ale priniesť im čo najviac informácií, ukázať skutočnosť tak, aby si sami mohli vytvoriť názor. „V rozhovoroch s utečencami sme sa pýtali na všetko, niektoré otázky možno boli aj urážlivé, ale oni nám vždy trpezlivo odpovedali.“

Protesty: Väčšia časť Poliakov nie je utečencom naklonená.
Protesty: Väčšia časť Poliakov nie je utečencom naklonená.
profimedia.sk

Smutné príbehy

„Žiadna moja pracovná cesta nebola psychicky taká náročná ako práve táto,“hovorí novinár pre poľský server Dziennik.pl. „Ako reportér som bol v niekoľkých oblastiach, kde zúrila vojna, videl som strašné veci, toto však bolo niečo úplne iné. Opomeniem časovú náročnosť či extrémne teploty, ktoré dosahovali až 46 stupňov v tieni. To nebolo také dôležité. Silnejšie na nás pôsobila tragédia, ktorá sa v tých krajinách udiala, príbehy, ktoré sme počúvali.“

Spomína na matku, ktorej pred očami zavraždili dieťa, alebo, na deti, ktoré sa pozerali na popravu svojich rodičov. „Najviac ma zasiahol príbeh ženy, ktorá prišla o batoľa počas transportu z Turecka do Grécka. Odvtedy, štyri roky, každú noc sa jej sníva, ako ho drží na prsiach a dojčí. Pretože to nestihla urobiť, než nastúpili na loď. Dodnes sa nedokázala zmieriť s tým, že umieralo hladné. Stále sa mi ten smutný príbeh vybavuje. Hovorila nám o tom tak prosto úprimne, že nikto z nás nevedel, ako reagovať. Zároveň sme cítili, aké je pre ňu dôležité, že ju počúvame, že to môže niekomu povedať. Pre tých ľudí je totiž strašná predstava, že ich utrpenie je anonymné, nikoho nezaujíma, nik sa nedozvie, čo sa v ich krajinách stalo. Pritom dráma tejto matky nie je až taká drastická ako v mnohých iných prípadoch. O nich však budú hovoriť účastníci programu. Nechcem to robiť za nich.“

Kraśko vnímal tragédiu rodín na Blízkom východe i v utečeneckých táboroch o to intenzívnejšie, že sám je trojnásobný otec. „Pri pohľade na stovky detí tam som sa sám seba pýtal, čo by som robil na mieste ich rodičov. Bojoval? Utekal do Európy? Vrátil sa? Tieto otázky si, myslím, kládol každý z nás.“

Tvrdá kritika

Poľsko nie je prijímaniu migrantov naklonené ani náhodou a je otázne, či má pripravovaná relácia šancu niečo v tomto smere zmeniť. Tamojšie médiá sa v komentároch pýtajú, aký je skutočný cieľ reality šou Vráť sa, odkiaľ si prišiel. Či má Poliakom otvoriť oči, alebo sa len chce priživovať na ľudských tragédiách.

„Čo je to za chorý nápad? Budú preliezať šesťmetrové ploty? Alebo budú viac než rok žiť v lese, prenasledovaní domácim obyvateľstvom a nakoniec budú čeliť streľbe, bombám a podstúpia mučenie? Nemusíte chcieť utečencov. Ale zarábať na tom? Je mi zle!“napísal vo svojom komentári novinár zaoberajúci sa blízkovýchodnou problematikou Jarosław Kociszewski.

Prekážka: Vstupu utečencov do Európskej únie bráni múr na maďarsko-srbských hraniciach.
Prekážka: Vstupu utečencov do Európskej únie bráni múr na maďarsko-srbských hraniciach.
profimedia.sk

Svoj pohľad vyjadril aj Wijtek Wilk z Poľského centra medzinárodnej pomoci: „Z toho, čo viem, mali účastníci stráviť jednu, dve noci v stane či pivnici, aby spoznali podmienky, v ktorých utečenci prežívali. Je ľahké o tom hovoriť. Ako však chcú pochopiť človeka, ktorý v týchto podmienkach žije roky, bez šance na bezpečný návrat domov?“

Dopisovateľ poľskej tlačovej agentúry Witold Repetowitz je v hodnotení práce tímu TVP ešte tvrdší. „Akoby nestačilo, že Kraśko posúva problém migrácie do televíznej šou, nedokáže ani rozlíšiť migrantov od utečencov. A fakt, že cestu naplánoval z Grécka do Libanonu a Kurdistanu, naznačuje, že je geografickým ignorantom.“

O niečo miernejšie vníma projekt novinár a spisovateľ Marcin Makowski. Podľa neho divácky efekt relácie bude v konečnom dôsledku iný, než tvorcovia zamýšľali. „Vojna a utrpenie nie sú téma na zábavu,“podotýka.

Ani poľské humanitárne organizácie nie sú nadšené. Niektoré z nich odmietli so šou spolupracovať, pretože ju považujú za neetickú. Zaznievajú hlasy, že pôjde len o hru na city diváka a nazývajú ju „pornografiou biedy“.

Dva svety

Piotr Kraśko je reakciami zaskočený a znechutený. „Nechápem, ako môže niekto, kto reláciu ani nevidel, vynášať také kategorické súdy,“ vyjadruje sa v médiách. „Bol som v Libanone, v pásme Gazy, Iraku, Sýrii, Kongu, Líbyi a vždy ma fascinovalo, ako ľahko a pohotovo hodnotili život v týchto oblastiach ľudia, ktorí prežili pár dní v hoteli v Hurgade. Svoju prvú reportáž o utečencoch som priniesol pred štvrťstoročím z Rwandy. Aj vtedy som si však uvedomoval, že aj keď má novinár ten najlepší úmysel, vždy je článok spracovaný z jeho uhla pohľadu. Takmer v celej Európe je migrácia jedným z hlavných bodov debaty. Často na ňu máme vyhranené názory napriek tomu, že mnohí z nás utečencov naživo nevideli, nestretli ich, nerozprávali sa s nimi, nevedia, ako vyzerala ich cesta do Európy a prečo vlastne museli utiecť. Myslím, že práve názor viacerých ľudí, ktorí všetko vidia na vlastné oči a okúsia náročnú cestu, sa môže najviac priblížiť realite a byť objektívnejší.“

Dnes sú už členovia televíznej výpravy doma, to, čo zažili, sa však verejnosť dozvedá len útržkovito. Prvý diel šou by sa mal totiž na obrazovkách objaviť až koncom jesene a nebolo by šťastné vystrieľať všetky tromfy. Niečo však autor projektu predsa prezradil. „Po návrate všetci povedali, že to bol najsilnejší zážitok v ich živote. Pre nás bolo dôležité, čo zostalo v ich mysli, porovnanie toho, čo hovorili na začiatku cesty a na jej konci.“Hoci je ostrieľaný novinár, aj on sám sa musel chvíľu spamätávať. Až potom si uvedomil, čo im všetkým táto výprava dala.

„Mnoho našich každodenných problémov sa zdá nepodstatných v porovnaní s tým, čo zažívali a zažívajú ľudia na Blízkom východe. V jeden deň nám opatrovatelia v istom sirotinci hovorili o dvoch bratoch, ktorí sa museli pozerať, ako ich otcovi sťali hlavu, a krátko nato sa vrátime do prostredia, kde sa problémom javí aj vybitá batéria v telefóne. Človek si uvedomí, že žijeme v lepšom svete. Aj o tom má byť táto šou. Bude to realistická výpoveď o svete, ktorý nás výrazne ovplyvňuje, ale stále o ňom veľa nevieme, aj o tom, či väčšina utečencov chce budovať na starom kontinente kalifát, alebo by radšej prijala domček so záhradou a pokojný život v mieri.“ 

VIDEO Plus 7 Dní