zahraničie, zahraničná politika, život v zahraničí, zaujímavosti zo zahraničia
dlhé roky sa venuje zahraničnej politike, začínala v denníku, pokračovala v elektronických médiách, pracovala ako spravodajkyňa Rádia Slovensko v Poľsku

Zuzana Kohútková

Po dlhodobej kríze a niekoľkomesačných protestoch sa Libanon prepadol ešte hlbšie. Explózia, ktorá zničila Bejrút, uvrhla krajinu i ľudí do úplnej chudoby. Bola rozbuš­kou, ktorá po následnej reťazovej reakcii viedla k novej vlne masových protestov a nakoniec k pádu vlády.

Utorok 4. augusta o&nbsp;18.18 hodine miestneho času. Tento moment rozdelil život v&nbsp;Libanone na&nbsp;„pred“ a&nbsp;„po“. Nad Bejrútom sa začína vznášať obrovský kúdoľ dymu a&nbsp;následne sa k&nbsp;oblohe vymrští obrovský červený hríb. Explózia zatrasie mestom, obrovská tlaková vlna zráža ľudí na zem, padajú budovy, rozbíjajú sa okná a&nbsp;na&nbsp;zem dopadajú sutiny a&nbsp;črepiny.

Nastáva panika, nikto nevie, čo sa deje. V&nbsp;prvej chvíli si všetci myslia, že došlo k&nbsp;teroristickému útoku. Nastáva panika, na&nbsp;zemi sú mŕtvi, počuť krik ranených. Ulice zrazu vyzerajú ako po&nbsp;bombardovaní. Budovy majú vymlátené okná, autá sú zdemolované, stromy rozorvané a&nbsp;na&nbsp;uliciach sú kaluže krvi. Tlaková vlna dokonca vymrštila autá na&nbsp;strechy trojposchodových budov.

Záchranári začínajú prvých ranených odvážať do&nbsp;nemocníc. Nastáva problém. Sú zničené štyri bejrútske nemocnice, tie ďalšie nestíhajú prijímať obete, nemajú kapacity. Nakoniec odmietajú príjem, navyše, pre pandémiu koronavírusu sú veľmi preťažené. Situácia sa zdá beznádejná.

Nešlo o&nbsp;útok. V&nbsp;prístave explodovalo 2&nbsp;750 ton vysokonestabilného dusičnanu amónneho. Bol uskladnený v&nbsp;prístave bez dostatočných bezpečnostných opatrení. Okrem toho tam bola uskladnená <a href="https://pyroweb.sk/67-profi-ohnostroje" target="_blank" rel="noopener">zábavná pyrotechnika</a>. Tlaková vlna bola taká silná, že ju pocítili aj v&nbsp;severnom Izraeli.

Výbuch si vyžiadal zatiaľ asi 220 obetí a asi šesťtisíc zranených.&nbsp; Desiatky ľudí sú nezvestných. Približne 300-tisíc ľudí prišlo o strechu nad hlavou. Bejrút sa zmenil na mesto duchov.

„Bol to horor, od&nbsp;občianskej vojny som nič podobné nevidel,“ vraví Marwan Ramadan, ktorý bol v&nbsp;čase výbuchu asi 500 metrov od&nbsp;prístavu a&nbsp;tlaková vlna ho zrazila na zem.

„Hlavou mi preblesklo, že teraz zomriem,“ povedala neskôr Israa. Práve v&nbsp;čase výbuchu so svojím ženíchom Ahmadom nakrúcali svadobné video. Kamera situáciu zachytila. „Lekári ošetrovali zranených na&nbsp;uliciach, bolo to strašné,“ hovorí Leila.

Podľa expertov by ani sústredená delostrelecká paľba nenarobila také škody, ako táto explózia.   

Bejrút bol vyhlásený za&nbsp;oblasť katastrofy a&nbsp;bol zavedený výnimočný stav. Na&nbsp;návrh prezidenta Michela Aúna na&nbsp;poriadok dozerá armáda. Škody sú obrovské. Guvernér provincie Marwan Abbud ich nateraz odhadol na&nbsp;tri až päť miliárd dolárov, „možno aj viac“.

Výbuch zničil najdôležitejší libanonský prístav a&nbsp;85 percent libanonských zásob pšenice. Tie sa nachádzali v&nbsp;sile, ktoré stálo v&nbsp;prístave - mimochodom, silo dostaval v&nbsp;roku 1970 československý podnik Průmstav z&nbsp;Pardubíc.

Krajina prišla o&nbsp;nemocnice, lieky, potraviny. Odhaduje sa, že len v&nbsp;najbližších troch mesiacoch bude potrebovať pomoc okolo 117 miliónov dolárov a&nbsp;to pokryje len základné výdavky na&nbsp;urgentnú lekársku starostlivosť, jedlo a&nbsp;ubytovanie pre ľudí bez strechy nad hlavou.

Pritom Libanon so&nbsp;6,8 milióna obyvateľov už pár rokov prežíva politickú, finančnú aj utečeneckú krízu. Uchýlilo sa sem vyše milióna prisťahovalcov zo susednej Sýrie, ktorých vyhnala vojna. Polovica obyvateľov krajiny aj predtým žila v&nbsp;chudobe, štátna sieť sociálnej podpory neexistuje.

Libanon bol aj pred výbuchom závislý od&nbsp;dovozu radu kľúčových surovín, potravín aj liekov. Počas posledného roku miestna mena stratila 80 percent svojej hodnoty, čo import extrémne predražilo a&nbsp;prudko zvýšilo infláciu, ktorá v&nbsp;júni dosiahla až 89 percent.

V&nbsp;otrasenom hospodárstve krachovalo mnoho firiem a&nbsp;stúpala nezamestnanosť. Na&nbsp;chlieb sa stáli dlhé rady, bol nedostatok pohonných hmôt. A&nbsp;najnovšia tragédia posunula krajinu na&nbsp;pokraj katastrofy. Napríklad zásoby obilia stačia len na&nbsp;menej ako mesiac.

Medzinárodné spoločenstvo však prisľúbilo pomoc. Na&nbsp;darcovskej videokonferencii predstaviteľov 36 štátov sveta a&nbsp;medzinárodných organizácií prisľúbili podporu vyše 250 miliónov eur. Najväčšie príspevky sa chystá poslať Francúzsko, Spojené kráľovstvo i&nbsp;Európska únia.   

Tragédia vyburcovala ľudí, ktorí svoj hnev z&nbsp;bezvýchodiskovej situácie obrátili proti politikom. Obviňujú ich z&nbsp;korupcie, ktorá všetko zavinila. Hromadne vyšli do&nbsp;ulíc. Desaťtisíce demonštrantov obsadilo niekoľko ministerstiev, poškodili kancelárie Združenia libanonských bánk. Zapaľovali obrazy členov vlády i&nbsp;prezidenta, dokonca vytvorili symbolické šibenice.

Motto víkendového protivládneho protestu totiž znelo: Obeste ich všetkých. Na&nbsp;policajtov hádzali kamene a&nbsp;fľaše, polícia odpovedala slzotvorným plynom a&nbsp;gumovými projektilmi. Násilnosti si vyžiadali život policajta a&nbsp;stovky zranených. Protesty viedli k&nbsp;tomu, že premiér Hasan Dijáb vyhlásil v&nbsp;pondelok 10. augusta demisiu vlády.

Hnev ľudí proti nedbanlivosti vládnych elít je oprávnený. Výbuch bol totiž následkom toho, ako to v&nbsp;krajine nefunguje. Dusičnan amónny v&nbsp;prístave totiž skladovali niekoľko rokov a&nbsp;odborníci neraz varovali, že môže dôjsť ku katastrofe, ktorá zničí celé mesto. Colníci viackrát žiadali, aby sa s&nbsp;tonami dusičnanu niečo robilo, ale úrady zostávali nečinné.

A&nbsp;prečo bola nebezpečná látka v&nbsp;prístave od&nbsp;roku 2013? Libanon vtedy skonfiškoval nákladnú loď Rhosus ruského podnikateľa Igora Grečuškina, ktorá ju prevážala z&nbsp;Gruzínska do&nbsp;Mozambiku. Loď bola poškodená, nemala náležitú dokumentáciu a&nbsp;náklad nebol prepravovaný správnym spôsobom. Grečuškin ani nezaplatil náležité poplatky za&nbsp;loď. Nakoniec vyhlásil bankrot a&nbsp;plavidlo ani náklad viac neriešil.

Apokalypsa: Horšie, ako za vojny, tikajúca bomba udrela plnou silou

Plus TV

Elena Podzámska v NAOSTRO: Ráno som vstala a ako prvé mi napadlo dať si alkohol. Chorý mozog

Novinár nie je sudca. Nálepkovanie je forma extrémizmu

Peter je závislý na opiátoch a alkohole, bol vo väzbe. Čo odkázal ľuďom, ktorí chcú brať drogy?

Výber pre vás