Jana Čavojská

Žiadne veľké smútočné akcie sa v deň pohrebu zosnulého emeritného pápeža v Nemecku nekonali. Benedikta XVI. ani 5. januára médiá nešetrili. S informovaním o jeho pohrebe hovorili o tom, ako nezasiahol v prípadoch sexuálneho zneužívania v cirkvi. Škandály, ktoré sa v Nemecku prevalili, vyvolali verejnú diskusiu a boli dôvodom odchodu mnohých ľudí z katolíckej cirkvi. Vlani podal 38-ročný muž z Bavorska žalobu aj na samotného Benedikta XVI. Tvrdí v nej, že ho ako dieťa opakovane zneužil kňaz a Joseph Ratzinger, vtedy vo funkcii mníchovského arcibiskupa, o tom vedel, no dopustil, aby duchovný svoje činy opakoval. Hoci Benedikt XVI. na sklonku svojho života poprosil o odpustenie za všetky „ťažké chyby“, ktorých sa katolícka cirkev v prípadoch sexuálneho zneužívania dopustila, vždy odmietal akúkoľvek osobnú zodpovednosť.

„Z&nbsp;katolíckej cirkvi sme oficiálne vystúpili,“ hovorí päťdesiatnička Helga z&nbsp;Mníchova za&nbsp;seba a&nbsp;za&nbsp;manžela. V&nbsp;Nemecku ide osem percent zo zaplatených daní na&nbsp;cirkev, ak ste jej členom. „Kamarátka hovorila, že radšej bude takto odvádzať peniaze katolíkom, než aby to dostali moslimovia. No po&nbsp;všetkých tých škandáloch so sexuálnym zneužívaním a&nbsp;s&nbsp;biskupom z&nbsp;Limburgu, ktorý dal dvadsaťtisíc eur na&nbsp;renováciu kúpeľne, sme sa pýtali sami seba, či chceme prispievať na&nbsp;takéto veci.“

Helgin postoj nie je v&nbsp;Bavorsku ojedinelý. Prvý nemecký pápež po&nbsp;viac ako päťsto rokoch bol navyše známy konzervatívnymi postojmi a&nbsp;v&nbsp;Nemecku volá veľa hlasov zvnútra katolíckej cirkvi po&nbsp;zmene. Uvedomujú si výzvy dneška a&nbsp;vedia, že ak sa chcú priblížiť moderným trendom 21. storočia, musia v&nbsp;otvorenej nemeckej spoločnosti diskutovať o&nbsp;témach ako manželstvá osôb rovnakého pohlavia, svätenie žien či celibát. Inak sa budú už teraz poloprázdne kostoly ešte viac vyprázdňovať.

Nielen veľké honosné chrámy často v&nbsp;Bavorsku zívajú prázdnotou. Zíva ňou aj rodný dom Benedikta XVI. V&nbsp;jeho rodnom mestečku Marktl am Inn otvorili po&nbsp;jeho zvolení za&nbsp;pápeža informačnú kanceláriu aj malú expozíciu. Diecéza neskôr kúpila a&nbsp;zrenovovala aj rodný dom Josepha Ratzingera. No po&nbsp;jeho rezignácii vraj turistov chodilo čoraz menej. Benediktov dom je otvorený iba sezónne, od&nbsp;jari do&nbsp;jesene. V&nbsp;časti miestností vždy pripravia výstavu nejakého umelca. Zvyšok expozície patrí Benediktovi XVI. No exponátov je málo. Zopár infopanelov, fotografia maličkého Josepha so súrodencami Máriou a&nbsp;Georgom, fotografia jeho rodičov. Kňazské rúcho a&nbsp;topánky. Pár krokov od&nbsp;budovy je kostol s&nbsp;krstiteľnicou, v&nbsp;ktorej v&nbsp;apríli 1927 budúceho pápeža pokrstili.

Joseph Ratzinger starší bol policajt. Rodina sa často sťahovala podľa toho, kam ho poslali. „Nebolo ľahké povedať, kde som vlastne doma,“ spomínal na&nbsp;obdobie prvých desiatich rokov svojho života Benedikt XVI. Po&nbsp;nástupe Hitlera k&nbsp;moci sa u&nbsp;Ratzingerovcov potajomky počúvali zahraničné rozhlasové stanice a&nbsp;Joseph Ratzinger starší sa nevedel do­čkať dôchodku, aby mohol prestať slúžiť novej vláde. Hitlera nazýval Antikristom. „Čoskoro bude vojna - kúpme dom,“ povedal raz rodine. Našli solídnu stavbu v&nbsp;Hufschlagu pri Traunsteine.

Dom stojí dodnes. Už viac ako štyridsať rokov v&nbsp;ňom však ni­kto nebýva. Tabuľa na&nbsp;priečelí informuje, že tu žil Joseph Ratzinger, neskorší pápež Benedikt XVI. K&nbsp;vchodu niekto postavil vianočný stromček a&nbsp;strom v&nbsp;záhrade ozdobil červenými guľami. Novinárka zo Süddeutsche Zeitung hovorila v&nbsp;roku 2018 s&nbsp;Renate Gruberovou, ktorá dom vlastní spolu so svojimi súrodencami. Pani sa sťažovala, že po&nbsp;zvolení Josepha Ratzingera za&nbsp;pápeža prúdili k&nbsp;domu turisti cez jej záhradu a&nbsp;reportéri jej stále chceli klásť nejaké otázky. Nevidela význam v&nbsp;jeho zachovaní ako pamiatky na&nbsp;pápeža z&nbsp;Bavorska - veď sú po&nbsp;ňom pomenované námestia, ulice, školy, bustu má aj uprostred Traunsteinu. Na&nbsp;opravu starého domu nemá so súrodencami peniaze a&nbsp;nebolo by to ani rentabilné, tristoročná budova je v&nbsp;zlom stave. Najradšej by ho zbúrala a&nbsp;na&nbsp;jeho mieste postavila nový dom pre vnúčatá. No jeden zo súrodencov si to nepraje, takže sa stále nedohodli.

„Mal som šťastie, že som sa narodil blízko Altöttingu,“ napísal Benedikt XVI. ešte ako kardinál. „Púte, ktoré sme tam podnikali, patria k&nbsp;mojim najkrajším spomienkam.“ Ďalšie miesto, spojené s&nbsp;detstvom bývalého pápeža, je známe sochou čiernej Madony. Ročne sem za&nbsp;ňou príde asi milión pútnikov. Prosia Pannu Máriu o&nbsp;pomoc hlavne v&nbsp;chorobách. Na&nbsp;Kostol Panny z&nbsp;Altöttingu tí, ktorí pocítili jej zásah, pripevňujú maľované tabuľky s&nbsp;poďakovaním.

V&nbsp;kostolíku s&nbsp;čiernymi stenami sa zopár veriacich zišlo na&nbsp;omšu aj ráno 5. januára. Veľký Kostol svätého Filipa a&nbsp;Jakuba oproti práve upratujú - Nemci si na&nbsp;poriadku a&nbsp;čistote dávajú veľmi záležať aj v&nbsp;tejto chvíli, keď v&nbsp;Ríme práve prebiehajú pohrebné obrady za&nbsp;emeritného pápeža Benedikta XVI. Práve jedna staršia žena píše svoju kondolenciu do&nbsp;knihy vystavenej pred oltárom.

Len dvadsať kilometrov od&nbsp;Marktlu je Braunau am Inn. Rodisko Adolfa Hitlera. Georg a&nbsp;Joseph Ratzingerovci si vybrali životnú dráhu katolíckych kňazov. No obaja ako štrnásťroční museli vstúpiť do&nbsp;Hitlerjugend. Členstvo v&nbsp;ňom bolo povinné, no Joseph si odmietol prevziať čo i&nbsp;len legitimáciu. Budúci pápež dostal v&nbsp;šestnástich povolávací rozkaz do&nbsp;armády. Zo zbrane nikdy nevystrelil, strážil fabriku na&nbsp;automobily a&nbsp;členstvo v&nbsp;akýchkoľvek vojenských či politických organizáciách mu bolo odporné. Fašistický režim navyše zavraždil jedného jeho príbuzného s&nbsp;postihnutím v&nbsp;Dachau. Po&nbsp;skončení vojny bol Joseph Ratzinger krátko v&nbsp;americkom zajateckom tábore.

Po&nbsp;týchto udalostiach sa konečne mohol naplno venovať cirkevnej dráhe. V&nbsp;roku 1951 ho vysvätili za&nbsp;kňaza. O&nbsp;sedem rokov neskôr sa ako tridsaťjedenročný stal profesorom teológie. Pôsobil na&nbsp;niekoľkých nemeckých univerzitách a&nbsp;neskôr sa stal arcibiskupom pre mníchovskú a&nbsp;freislinskú diecézu. „Chcem poďakovať Pánovi za&nbsp;prekrásnu rodnú zem na&nbsp;úpätí Bavorských Álp, cez ktorej nádheru som mohol vnímať samotného Stvoriteľa,“ napísal raz už ako pápež. Bavorskú prírodu ospevoval veľakrát, no po&nbsp;tom, ako v&nbsp;roku 1981 odišiel do&nbsp;Ríma, sa tam príliš často nevracal. Vo Vatikáne viedol počas pontifikátu Jána Pavla II. Kongregáciu pre náuku viery. Ako pápež podnikol pastoračnú cestu po&nbsp;Bavorsku. Modlil sa vtedy aj v&nbsp;Altöttingu. Dodnes to pripomína jeho socha na&nbsp;hlavnom námestí - spoločne so sochou Jána Pavla II., ktorý pútnické miesto navštívil tiež. Poslednýkrát bol Benedikt XVI. v&nbsp;Bavorsku v&nbsp;roku 2020. Prišiel sa rozlúčiť s&nbsp;chorým bratom Georgom, ktorý celý život pôsobil v&nbsp;Regensburgu a&nbsp;krátko po&nbsp;návšteve emeritného pápeža zomrel.

Aj po&nbsp;svojom zvolení za&nbsp;pápeža v&nbsp;roku 2005 Joseph Ratzinger hovorieval, že je v&nbsp;prvom rade teológom - akademikom. Zopakoval to počas rezignácie na&nbsp;pápežský stolec o&nbsp;deväť rokov neskôr. Nepochybne bol veľkým mysliteľom. Presadzoval konzervatívne hodnoty katolíckej cirkvi. Jeho rodáci zdôrazňovali jeho skromnosť, ktorú si zachoval po&nbsp;celý život. „Ideš domov, k&nbsp;svojmu Stvoriteľovi, po&nbsp;takom dlhom, zbožnom živote. Šťastnú cestu, Benedikt,“ napísal niekto do&nbsp;kondolenčnej knihy v&nbsp;Kostole svätého Oswalda v&nbsp;Marktli. Iný kondolujúci napísal, že veta „Habemus Papam“ v&nbsp;roku 2005 bola pre všetkých obyvateľov Bavorska ako dar z&nbsp;nebies. „Na&nbsp;ten okamih nikdy nezabudnem. Vaša abdikácia mi potom zlomila srdce. S&nbsp;tou bolesťou som sa dokázal vyrovnať len tak, že som namaľoval obraz Panny Márie s&nbsp;Ježiškom z&nbsp;Altöttingu.“ Našli sme tam aj odkaz zo Slovenska: „Drahý Svätý Otec Benedikt, ďakujeme za&nbsp;krásny príklad svätého života a&nbsp;službu Cirkvi a&nbsp;ľuďom a&nbsp;prosíme o&nbsp;orodovanie v&nbsp;nebi.“

Kým na&nbsp;Slovensku majú mnohí na&nbsp;Benedikta XVI. ťažké srdce pre odvolanie biskupa Róberta Bezáka, v&nbsp;Nemecku rezonujú hlavne kauzy pedofilných kňazov. Diecézy si dali vypracovať správy o&nbsp;sexuálnom zneužívaní. A&nbsp;v&nbsp;roku 2018 vyšli na&nbsp;povrch šokujúce detaily: medzi rokmi 1946 a&nbsp;2014 zneužili kňazi v&nbsp;Nemecku minimálne 3&nbsp;677 ľudí. Viac ako polovica z&nbsp;nich bola mladšia ako štrnásť rokov. Takmer tretinu obetí tvorili miništranti. Oficiálna nemecká delegácia odchádzala na&nbsp;pohreb emeritného pápeža do&nbsp;Vatikánu so želaním, aby Svätá stolica sprístupnila aj vlastné materiály a&nbsp;pomohla usvedčiť a&nbsp;potrestať vinníkov. Katolícka cirkev takisto chápe, že musí prejsť očistným procesom.

Vo svojich posledných odkazoch, ktoré Benedikt XVI. spísal pred smrťou, pamätal aj na&nbsp;obyvateľov Bavorska. „Modlím sa, aby naša krajina zostala krajinou viery, a&nbsp;vyzývam vás, drahí krajania, nenechajte sa od&nbsp;viery odradiť.“

Je to dôležitý odkaz pre nemeckú cirkev v&nbsp;ťažkom období, aké teraz prežíva. „Polovica Nemcov sú ateisti a&nbsp;tá druhá je rozdelená na&nbsp;katolíkov a&nbsp;evanjelikov,“ hovorí Adriana z&nbsp;Düsseldorfu. „Nemecko je predsa krajina, kde sa narodil Martin Luther.“ Krajina reformátorov.