Nie som svätý. Poznáte moje temnejšie stránky. Nie som večný. Ale ak potopíte prvého prezidenta, potopíte aj ďalších, - odkazoval Alexander Lukašenko Bielorusom v zúfalom pokuse udržať sa pri moci. Ale zdá sa, že jeho dni na čele krajiny už sú spočítané, ľudia mu jednoducho nedôverujú. Sfalšované voľby a mimoriadne brutálny zásah proti demonštrantom boli tou povestnou kvapkou, ktorá preliala pohár trpezlivosti.

Pritom ešte pred niekoľkými týždňami vyzerala jeho pozícia neohrozene. Najvýraznejšie tváre opozície bezpečne sedeli za mrežami a proti nemu sa postavila žena v domácnosti bez akejkoľvek politickej skúsenosti, bývalá učiteľka jazykov, ktorá zanevrela na pracovnú kariéru a rozhodla sa venovať výchove detí. A práve ona spustila lavínu.

Nepravdepodobná hrdinka

Sviatlana Cichanovská (37) o sebe žartuje, že sa stala Janou z Arku celkom náhodou. „Nechcela som byť političkou,“ tvrdí. „Ale hrou osudu som sa ocitla na frontovej línii v boji proti svojvôli a nespravodlivosti.“ Hoci po voľbách z bezpečnostných dôvodov odišla do Litvy, boj nevzdáva. Vyzýva spoluobčanov, aby pokračovali v protestoch, navyše vyjadruje ochotu postaviť sa na čelo krajiny, kým sa situácia neupokojí.

Cichanovskej cesta na výslnie je zrejme jedna z najzvláštnejších vo svete politiky. Narodila sa v roku 1982 v malom meste Mikaševiči, neďaleko hraníc s Ukrajinou, čo tak trochu predurčilo jej osud. V čase dospievania sa totiž dostala do charitatívneho programu určeného pre deti z oblasti postihnutej výbuchom jadrovej elektrárne v Černobyli. Umožnilo jej to stráviť niekoľko liet v Írsku. Zrejme aj vďaka pobytu na zelenom ostrove si zvolila štúdium jazykov v historickom bieloruskom meste Mazyr - konkrétne angličtiny a nemčiny.   

Počas štúdia sa zoznámila s budúcim manželom, dnes 41-ročný Sergej v Mazyre vlastnil nočný klub. Zamestnala sa ako učiteľka jazykov, zobrali sa, narodili sa im deti a dvojica mala pred sebou vidinu obyčajného života bieloruskej strednej triedy. Ale osud chcel inak. U syna sa objavili komplikácie so sluchom, takže sa museli presťahovať do Minska - aby sa mu dostalo kvalitnejšej liečby. Sviatlana sa rozhodla opustiť zamestnanie a naplno sa venovať deťom. No a zo Sergeja sa medzičasom stal prominentný bloger, neskôr aj politik a črtal sa z neho nádejný prezidentský kandidát.

Prepočítal sa

Ako to už v autoritatívnych režimoch býva, v máji, necelé tri mesiace pred voľbami, čoraz populárnejšieho Sergeja úrady zatkli - za údajný útok na policajta. Vyšetrovatelia neskôr záhadne objavili v ich spoločnom byte 900-tisíc dolárov, o ktorých Cichanovská tvrdí, že ich nikdy nevidela, a peniaze považuje za podvrh. Manžela obvinili z prípravy nepokojov a spolupráce s ruskými platenými vojakmi a jeho kandidatúra bola nadobro zmarená. Ale koniec boja to zďaleka nebol.

„Veľmi milujem svojho muža, takže budem pokračovať v tom, čo začal,“ povedala Cichanovská, keď sa rozhodla uchádzať o post hlavy štátu. „Milujem Bielorusov a chcem im poskytnúť šancu na voľbu.“ Režim vtedy situáciu zjavne podcenil. Lukašenko sa na protikandidátku z radov nežnejšieho pohlavia pozeral povýšenecky. „Chudinka, pri výkone prezidentskej funkcie by sa zrútila,“ tvrdil. Nepovažoval ju za skutočnú hrozbu, takže volebná komisia jej kandidatúru schválila.

Už prvé mítingy naznačili, že by sa Lukašenko mohol mýliť. Cichanovská síce neprišla s po­drobným politickým programom, ale stačilo, že seba vykresľovala ako obyčajnú ženu z ľudu a ponúkla zmenu. A počet stúpencov neustále vzrastal.

Určite, do karát jej zahral aj vývoj v krajine. Bielorusi na jednej strane pociťovali určité zasýtenie štvrťstoročným vládnutím jedného muža, na druhej strane v posledných rokoch čelili ekonomickému úpadku. Lukašenko totiž odmietal iniciatívy šéfa Kremľa Vladimira Putina na prehĺbenie integrácie medzi dvoma krajinami, v dôsledku čoho Moskva začala Bielorusku účtovať vyššie ceny za energetické suroviny. O ďalší pád popularity hlavy štátu sa zrejme postaralo nepochopiteľné popieranie nebezpečenstva koronavírusu. V každom prípade, keď volebná komisia označila Lukašenka za víťaza volieb so ziskom takmer 80 percent hlasov, ľudia sa cítili podvedení. A vyšli do ulíc.

Čo ďalej

Ak protesty naozaj povedú k definitívnemu koncu Lukašenka, ďalší vývoj v krajine bude veľkou neznámou. Nový líder - či už nim bude Cichanovská, alebo niekto iný - sa ocitne uprostred zložitých, vnútropolitických aj geopolitických hier, z ktorých nebude jednoduché vykľučkovať. Bieloruská ekonomika je silne nadviazaná na Rusko, takže žiadna revolúcia vplyv Moskvy neodstrihne.

Možno najvýstižnejším príkladom komplikovaných pomerov v postsovietskom priestore je arménsky premiér Nikol Pašinjan. Bývalý novinár sa pred dvoma rokmi dostal do premiérskeho kresla na vlne protestov, aké dnes zmietajú Bieloruskom. Tipnite si, ako Pašinjan zareagoval po sporných bieloruských prezidentských voľbách. Medzi prvými zablahoželal Lukašenkovi k víťazstvu. 

Nie je to čierno-biele

Ako je možné, že sa jeden muž v európskej krajine v 21. storočí udržal pri moci? Zaujímavý pohľad na bieloruské špecifiká priniesol 40-ročný Igor, technik v závode Azot v meste Grodno na západe Bieloruska. „Ani ja som sa na Lukašenka nepozeral čierno-bielo,“ tvrdí. „Oceňoval som, že je u nás stabilita a vyššia životná úroveň ako na Ukrajine či v Rusku, že v Bielorusku je poriadok a čistota. No Lukašenko nepochopil, že je čas odísť a pripraviť sa na odovzdanie moci.“

Podľa Igora by nebolo správne vnímať prezidentské voľby ako rozhodovanie medzi proeurópskou a proruskou opciou. „Vstup do EÚ tu nie je žiadnou témou,“ zdôrazňuje. „Ľudia neprotestujú preto, že chcú isť do EÚ, ale preto, že ich názor, voľbu hrubým spôsobom pošliapali. No a násilie, ktorého sa dopustili bezpečnostné zložky voči vlastným ľuďom, nemá obdobu.“