Jana Čavojská

Otec rodiny Mehmet sa počas dopoludňajšej horúčavy potí, keď na ohni obracia kúsky jahňacieho mäsa. Potom si s&nbsp;úľavou vydýchne a&nbsp;poutiera rozpálenú tvár. A&nbsp;to opeká len prvú z&nbsp;dnešných mnohých porcií jahňaciny. Je sviatok obetovania, po turecky Kurban bayram, moslimovia nazývajú tento deň aj Íd al-adhá a&nbsp;patrí medzi ich dve najvýznamnejšie náboženské slávnosti. Pripomínajú si príbeh, ktorý poznáme aj my zo Starého zákona – ochotu Abraháma poslúchnuť Boha a&nbsp;obetovať svojho syna Izáka. Boh v&nbsp;poslednej chvíli Abrahámovu ruku s&nbsp;nožom zastavil a&nbsp;dovolil mu obetovať namiesto syna jahňa. Preto je podstatou sviatku to, že sa schádzajú rodiny, aby sa spoločne najedli a&nbsp;strávili čas. A&nbsp;zarezali nejakú tú ovcu alebo kozu.

V&nbsp;Güneyciku nás rodina, ktorá pečie jahňacinu v&nbsp;kozube pred domom, okamžite volá, nech kúsok ochutnáme. Pobrežie Stredozemného mora s&nbsp;tyrkysovou vodou a&nbsp;so všemožnými atrakciami je vzdialené iba tridsať minút jazdy autom. Tam v&nbsp;horách je svet iný. Konzervatívnejší, čo sa týka oblečenia a&nbsp;dodržiavania tradícií. A&nbsp;neuveriteľne pohostinný. Mehmetova rodina nevolá na mäso iba nás. Každý, kto ide okolo, dostane kúsok. Aj šofér nákladného auta musí zastaviť, aby mu domáci pán vložil do prstov mastnú jahňacinu žuvačkovej konzistencie. Ženy medzitým krájajú mäso, aby mohol Mehmet vkladať na uhlíky v&nbsp;kozube nové porcie. Nehovoríme rovnakými jazykmi, takže si rozumieme vďaka gestám. „Bayram,“ ukáže jedna zo žien na nebo, „kurban,“ prejde si prstom po hrdle, naznačujúc podrezanie jahňaťa, pokrčí plecami a&nbsp;opäť pozrie na oblohu. V&nbsp;preklade: niekomu sa možno obetovanie zvieraťa nepáči, ale Boh si želá, aby sme to dnes robili. Ďalšia zo žien ma vezme za ruku a&nbsp;ťahá do zadnej časti dvora. Aktivita, ktorú jej príbuzná pred chvíľou demonštrovala, sa odohráva práve tam. Pracujú tam mäsiari a&nbsp;vodia tam zvieratá aj ďalší ľudia z&nbsp;dediny. Mäsiar s&nbsp;pomocníkmi zviera znehybnia a&nbsp;po kratučkej modlitbe obetujú tak ako kedysi Abrahám. Legendárna turecká pohostinnosť sa v&nbsp;tento deň prejaví ešte mnohokrát. Z&nbsp;domov a&nbsp;dvorov dostávame pozvania na kus mäsa a&nbsp;pohár limonády – alkohol tam moslimovia nepijú. Pastieri, ktorí držia stádo oviec a&nbsp;kôz pri dedine Cavusköy a&nbsp;čakajú pripravení aj so svojimi nožmi na zákazníkov, aby im vybrané zviera zabili a&nbsp;naporciovali, ponúkajú zatiaľ aspoň lokum s&nbsp;príchuťou ruží. „Ovca tu stojí okolo päťsto eur,“ vysvetľuje mi jeden z&nbsp;mužov, ktorý trochu hovorí po anglicky a&nbsp;po nemecky, lebo má pri mori stánok s&nbsp;oblečením pre turistov. „Každá rodina chce svoju ovcu, ale nebudeme ju zabíjať sami. Takto si vezmeme domov iba mäso.“

Hlbšie medzi hory ideme po štrkovej ceste. Natrafíme na rozvetvenú rodinu. Kvôli sviatku je v&nbsp;Turecku deväť dní voľna, tak si prišli užiť kempovanie v&nbsp;prírode. Samozrejme, hneď mávajú, naznačujú, že majú jedlo, a&nbsp;volajú nás k&nbsp;stanu. „Na tomto mieste chovali starí rodičia ovce,“ vysvetľuje jeden z&nbsp;mužov. Z&nbsp;ohniska odloží obrovský mosadzný čajník, aby mohol na gril poukladať kúsky mäsa, a&nbsp;ukazuje na jednoduchý <a target="_blank" rel="noopener" href="https://www.mojaltanok.sk/garaze/pristresky-pre-automobily/?utm_source=plus7dni&amp;utm_medium=PAID&amp;utm_campaign=LB&amp;utm_content=bikiny-hidzaby-turecko-je-plne-kontrastov-ktore-bez-problemov-funguju-vedla-seba">drevený prístrešok</a>: „V&nbsp;týchto horúčavách spávame vonku.“ Okrem mäsa dostaneme melón a&nbsp;malinovku. Stôl prestrú iba pre nás. Akoby nás tu čakali. A&nbsp;možno nás aj čakali – podstatou Kurbanu bayram je podeliť sa. Časť mäsa obetovaných zvierat rodiny vždy odovzdávali chudobným a&nbsp;tradíciou je aj nakŕmiť pocestných. To sme boli my. Možno sme sa rodinke celkom hodili, lebo tam medzi skalami asi veľa chudobných či okoloidúcich nebolo. Takže mohli vyhovieť tradícii. Niekde ďalej natrafíme na drevorubačov. Rodina má už ovcu pripravenú na porciovanie. Bývajú tam takmer celý rok, hoci v&nbsp;jednoduchých stanoch z&nbsp;igelitu, ale majú v&nbsp;nich aj piecky a&nbsp;postele. Pri tradične oblečenej babičke a&nbsp;ženách so šatkami na hlave pôsobí najmladšia členka rodiny, šestnásťročná Melike, v&nbsp;šortkách, tričku a&nbsp;s&nbsp;nakrátko ostrihanými vlasmi, akoby ju tam preniesli z&nbsp;iného sveta. Študuje cestovný ruch v&nbsp;Antalyi a&nbsp;vo veľkom meste pri mori je svet skutočne iný. Také je Turecko. V&nbsp;prvom rade pohostinné. A&nbsp;potom plné kontrastov, ktoré bez problémov fungujú vedľa seba. Bikiny vedľa hidžábov, poháriky so silným čiernym čajom na jednom stole s&nbsp;vínom a&nbsp;anízovým raki. Kto chce zažiť dovolenku v&nbsp;európskom štýle a&nbsp;štandarde, dostane ju. Kto hľadá tradície a&nbsp;exotiku, nebude sklamaný.

Z&nbsp;prístavu na rieke Manavgat sa k&nbsp;moru plavia veľké lode s&nbsp;tým najšialenejším dizajnom, aký si dokážete predstaviť. Pirátske lode – zrejme sú tam nimi posadnutí, lebo na mori pri najznámejších letoviskách ako Antalya, Alanya či Side to občas vyzerá, akoby na ne pirátske flotily chceli zaútočiť – predstavujú už klasiku. V&nbsp;lodenici priamo na brehu rieky vznikajú pod rukami tesárov oveľa bizarnejšie kúsky s&nbsp;rôznymi bájnymi bytosťami či filmovými postavami na prove. Pred pätnástimi rokmi si tam dal vyrobiť svoju prvú loď Muzafer Cin. Rodinný biznis s&nbsp;reštauráciou vymenil za vodu. Dnes má štyri veľké plavidlá. A&nbsp;jeho dcéra Džamila je kapitánkou jednej z&nbsp;nich. „Vôbec to nie je v&nbsp;Turecku bežné,“ potvrdzuje starší pán. „Džamila je v&nbsp;Manavgate iba druhá žena kapitánka. Musela si urobiť špeciálne kurzy, veľa skúšok a&nbsp;osem rokov pracovať na lodiach, aby dostala oprávnenie.“ Muzafer sa narodil v&nbsp;domčeku na brehu rieky. Do mora to na rybárskej loďke nebolo ďaleko, a&nbsp;tak sa zamiloval do slanej aj sladkej vody. Len tá sladká jeho lodiam z&nbsp;mahagónového dreva nesvedčí, lepšie im robí slaná morská voda. „Keď som bol malý, turistov občas vozili rybári na svojich malých lodiach,“ spomína. Teraz je plavba po rieke Manavgat, ktorú horniny sfarbili do krásnej tyrkysovej farby, jedným z&nbsp;najväčších lákadiel pre návštevníkov. Loď ich vezme okolo majáka na otvorené more a&nbsp;potom s&nbsp;nimi pristane na pláži Kleopatra. Pieskový výbežok obmýva z&nbsp;jednej strany rieka a&nbsp;z&nbsp;druhej more, takže sa dá kúpať aj v&nbsp;slanej, aj v&nbsp;sladkej vode. Má to svoje čaro: more je vyhriate, rieka studená. Komu sa nechce plávať, môže popíjať čierny turecký čaj a&nbsp;dať si tenké placky gözleme plnené syrom alebo zemiakmi. Alebo sa povoziť na ťave.

Na plážach a&nbsp;v&nbsp;ich blízkosti čakajú na človeka mnohé lákadlá. Skútre, balóny, paraglajding, šnorchlovanie. Kto nemá rád adrenalín, môže si užívať kúpanie. Koho zaujíma ochrana korytnačiek, môže robiť dobrovoľníka pri označovaní ich hniezd na plážach alebo si s&nbsp;nimi dokonca zaplávať pri mestečku Kaş. „Ak by som však do Turecka prišla ako turistka ja, určite by som nezostala len v&nbsp;hoteloch a&nbsp;na pláži. Veď v&nbsp;hoteli môžeš byť v&nbsp;ktorejkoľvek krajine,“ hovorí Őzce, mladá – a&nbsp;nekonvenčná – miestna turistická sprievodkyňa. „Je tu veľmi veľa historických pamiatok a&nbsp;archeologických lokalít, ktoré by mal podľa mňa vidieť každý, kto si to môže dovoliť. Cestovanie má význam vtedy, ak sa niečo nové dozviete. To by som ako cudzinka urobila ja: prešla by som všetkých sedem tureckých regiónov, lebo každý je špecifický a&nbsp;má vlastnú kultúru.“ K&nbsp;tureckej kultúre patrí, samozrejme, islam ako najrozšírenejšie náboženstvo. Jeho pravidlá však neovplyvňujú život ľudí iných vierovyznaní alebo turistov. „Ľudia, ktorí žijú tradičným spôsobom, majú svoje pravidlá, no neprekáža im, že ostatní sa podľa nich nesprávajú,“ tvrdí Őzce. „Len ak ideš do mešity, máš byť oblečená tak, aby si rešpektovala to náboženské miesto. Ľudia sa nestarajú o&nbsp;súkromie iných. Hlavne nie ľudia v&nbsp;prímorských regiónoch.“ Őzce vie, o&nbsp;čom hovorí. Má tetovania, oblieka sa európsky. Narodila sa v&nbsp;Bodrume, modernom meste na západnom pobreží Turecka. Páči sa jej, že vďaka mladej generácii sa tradičné pravidlá života v&nbsp;krajine ešte viac uvoľňujú a&nbsp;spoločnosť sa stáva liberálnejšou – aspoň na pobreží a&nbsp;vo veľkých mestách. Cestovný r­u­c­h študovala preto, lebo v&nbsp;tomto odvetví videla perspektívu. „Pre našu ekonomiku je veľmi dôležitý, vlani prišlo do Turecka 51 miliónov turistov. V&nbsp;turizme sú lepšie platy ako v&nbsp;iných odvetviach. Bohužiaľ, 60 až 70 percent Turkov zarába minimálnu mzdu. Tá je momentálne 11 000 lír, približne 370 eur. Ceny stále rastú, na život to nestačí. Kým pred pár rokmi som za prenájom dvojizbového bytu platila 800 lír, dnes je to 8 000. Desaťkrát viac. Pre turistov je to však u&nbsp;nás ešte stále veľmi lacné.“

Češka Veronika sa vydala za Turka a&nbsp;žije v&nbsp;Turecku jedenásť rokov. Pracuje ako sprievodkyňa pre cestovnú kanceláriu. Sprievodkyne s&nbsp;takou osobnou skúsenosťou z&nbsp;krajiny, v&nbsp;ktorej sprevádzajú, vás o&nbsp;nej naučia veľa. Hlavne v&nbsp;Antalyi je pomerne početná komunita Češiek a&nbsp;Sloveniek vydatých za Turkov. Pravidelne sa stretávajú a&nbsp;organizujú veľa spoločných akcií. Mimochodom, medzi samými dámami je jeden Slovák, ktorý si zobral Turkyňu. Veronika pracovala niekoľko rokov v&nbsp;Grécku a&nbsp;mala gréckeho priateľa. Cestovná kancelária potrebovala niekoho do Turecka. Veronika vyštudovala cestovný ruch a&nbsp;to bola podmienka na získanie pracovných víz, takže ju poslali tam. „Samozrejme, počas života v&nbsp;Grécku som si vypestovala averziu voči Turkom, lebo Gréci a&nbsp;Turci sú veční rivali. Ale zapáčilo sa mi tu. Rýchlo sa aklimatizujem úplne všade. Okamžite som si zvykla aj na islam a&nbsp;mešity. Neprišlo mi to zvláštne. Hlavne na pobreží Stredozemného a&nbsp;Egejského mora sú Turci veľmi európski. V&nbsp;turistických strediskách sa cítite rovnako ako v&nbsp;európskych krajinách.“ Východ Turecka je iný. Veronika ho precestovala a&nbsp;cítila, že prostredie je konzervatívnejšie, hlavne čo sa týka postavenia žien. „Viac poslúchali manželov. Ale ľudia tam boli veľmi prívetiví a&nbsp;priateľskí, keď videli, že som cudzinka, pozývali ma domov, ponúkali mi jedlo a&nbsp;vodu.“ Najradšej má Kapadóciu, región typických tu­fových skál a&nbsp;pravoslávnych kostolíkov, ktoré do nich vytesali, Bodrum a&nbsp;čiernomorský región s&nbsp;čajovými políčkami. „Turecko je krajina mnohých vôní a&nbsp;chutí. Každý región vyzerá úplne inak.“ Sprievodkyne sa usmievajú pri spomienke na klientku, ktorá sa nedávno pred mešitou pýtala, či môže vojsť dovnútra v&nbsp;ultrakrátkych šortkách a&nbsp;crop tope so slovami, že tie najdôležitejšie časti tela má predsa zakryté. „Nie každá mešita umožňuje vstup cudzincom,“ vysvetľuje Veronika. „A&nbsp;ak áno, tak si ženy musia zahaliť vlasy a&nbsp;plecia a&nbsp;mať dlhšiu sukňu alebo nohavice.“ Netreba mať však obavy, známejšie a&nbsp;zaujímavé mešity majú pred vstupom k&nbsp;dispozícii šatky, ktoré môžu návštevníčky použiť.

Napriek tomu, že veľká časť tureckej spoločnosti žije tradičným spôsobom, na plážach a&nbsp;v&nbsp;mnohých hoteloch sa môžu správať prirodzene aj príslušníci LGBTI komunity. Škála hotelov na pobreží je naozaj široká. Od rodinných cez miesta zaujímavé pre mladých až po pokojné lokality. Ale natrafila som aj na skutočne zaujímavý hotel. Adults only. Len pre dospelých. Deti tam nemôžu ísť nie preto, lebo je určený klientom, ktorí si neprajú byť rušení deťmi. Ale preto, lebo sa tam dejú veci len pre dospelých. Neďaleko je obrovské obchodno-zábavné centrum, no samotný hotel ponúka zábavy viac než dosť. Každonočné párty pri bazénoch, cez deň napríklad masáže, sauny, hammam. Vraj je to skvelé miesto na rozlúčky so slobodou. 

<a target="_blank" rel="noopener" href="https://plus7dni.pluska.sk/gal/zahranicie/bikiny-hidzaby-turecko-je-plne-kontrastov-ktore-bez-problemov-funguju-vedla-seba">Viac fotografií v GALÉRII</a>

Pri check-ine vás vybavia náramkom, aby podľa neho ostatní vedeli, či ste slobodný, a&nbsp;teda otvorený zoznamovaniu, zadaný alebo gej. Okrem bežnej si môžete objednať červenú izbu: s&nbsp;červenou vírivkou vedľa postele, so sklenou sprchou a&nbsp;s&nbsp;červenými bičíkmi a&nbsp;maskami v&nbsp;červenom stolíku. Odhodláte sa na takú horúcu dovolenku?

Bikiny a hidžáby: Turecko je plné kontrastov, ktoré bez problémov fungujú vedľa seba

Jana Čavojská

Plus TV

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Silný dolár, vyššie clá a rastúce deficity: Čo čaká svetovú ekonomikuv novom roku podľa XTB?

Výber pre vás

Bikiny a hidžáby: Turecko je plné kontrastov, ktoré bez problémov fungujú vedľa seba

Jana Čavojská

Súvisiace články

Tajomstvo dlhovekosti: Ľudia na Sardínii žijú pomalým tempom a majú unikátny jedálniček

Lesbos, ostrov nádeje: Európa, začali kričať, sme v Európe! Plakali, tešili sa, objímali sa...

Plus TV

Erika Barkolová v NAOSTRO: Po 5 rokoch sa so mnou rozišiel priateľ, prestala som jesť

" Som vďačná za svoj život", Gabriela Ruman v relácii Dôverne.

Silný dolár, vyššie clá a rastúce deficity: Čo čaká svetovú ekonomikuv novom roku podľa XTB?

Výber pre vás