Nič neveštilo pohromu. Sovietske lietadlá osvedčené vo vojne vo Vietname i v ďalších vojnových konfliktoch, posilnené najnovšími typmi, čakali na svoju príležitosť. Sovieti dodali aj tanky, rakety zem - vzduch, ba aj poradcov.

A Izraelčania boli plne zamestnaní v Libanone vyháňaním príslušníkov Organizácie pre oslobodenie Palestíny. Sýrčanom konečne nadišiel čas porátať sa s nenávidenými susedmi.

Vojny bez konca

Po prvej svetovej vojne, najstrašnejšej v dejinách, sme žili v presvedčení, že k nijakej takej už nedôjde. Uplynulo len niečo vyše dvadsať rokov a vypukla ešte strašnejšia. Aj o tej sme si mysleli, že je posledná. O niekoľko rokov sa rozhorela kórejská vojna, tretia najväčšia v minulom storočí.

V druhej polovici minulého storočia prepukávala vojna za vojnou. Oveľa viac ako v minulých storočiach. Len v oblasti Blízkeho východu ich bolo niekoľko. Piata vojna medzi Izraelom a arabskými štátmi vzplanula v júni 1982.

Izrael bol na severe už roky vystavený útokom príslušníkov Organizácie pre oslobodenie Palestíny (OOP) z libanonského územia. Bránil sa proti tomu, ale útoky neprestávali. Obrat nastal, keď príslušníci OOP kaťušami ostreľovali osady v izraelskej Galilei a poranili 36 ľudí. V operácii Mier Galilei zaútočilo približne 60-tisíc izraelských vojakov na základne OOP.

Operácia nie je namierená proti libanonským ozbrojeným silám - vyhlásila izraelská vláda - a má presvedčiť bejrútsku vládu, aby sama zasiahla proti ozbrojencom. Sýrčania bojovali v Libanone v oddieloch OOP a pomáhali aj letecky.

Hoci sovietski poradcovia odporúčali, aby sa zdržali, a to dovtedy, kým sa nepodarí dokončiť rádiolokačné pole nad Libanonom. Údolie Bikáa, obkolesené horami, nekontrolovali sýrske rádiolokačné stanice. No sýrske velenie bolo neústupčivé a vysielalo stíhačky MiG 21, hoci nemali dostatočnú pozemnú informačnú podporu. Straty boli priveľké.

Čítajte viac:

Túžba po ziskoch z palmového oleja zapálila takmer celú Indonéziu

Prepad

Údolie Bikáa sa rozkladá na juhu Libanonu, pri hraniciach so Sýriou. Je dlhé 80 kilometrov, široké 25 kilometrov. Zaberá vyše štyridsať percent územia Libanonu. Sýrski vojaci sa sem dostali v roku 1976 podľa medzinárodnej dohody. Bolo ich približne 40-tisíc. Odtiaľto prenikali aj do ďalších oblastí v Libanone.

Keď 6. júna 1982 izraelské letectvo plnou silou zaútočilo na juhu Libanonu, udreli aj na predné línie sýrskych vojsk. Zároveň prebiehal masívny delostrelecký úder. Izraelské vojská rýchlo postupovali na oboch frontoch. Nasadili tanky, bojové vozidlá, lietadlá.

Mierili najmä na Bejrút, aby tam zlikvidovali hlavné sídlo OOP, kde plánovali a odkiaľ viedli útoky na Izrael. Rozpútala sa najväčšia vojna poslednej štvrtiny 20. storočia.

Na oboch stranách bojovalo vyše 200-tisíc vojakov, 900 lietadiel, 3-tisíc tankov a bojových vozidiel. Nad Libanonom sa z oboch strán stretlo vyše 350 lietadiel. Izraelské lietadlá sa už predtým stretli v súboji so sýrskymi. Zostrelili niekoľko strojov sovietskej výroby.

Sýrski piloti sa naľakali. Keď im palubné prístroje signalizovali, že ich nepriatelia zamerali, katapultovali sa. Tvrdili, že museli, lebo izraelské lietadlá sú oveľa lepšie. Tak im Sovieti dodali najnovšie - MiG 23. Spolu s nimi aj ďalších poradcov.

Postupne ich tam bolo niekoľko tisíc. Medzi nimi aj niekoľko generálov. V nastávajúcom súboji nad údolím Bikáa sa teda mohli smelo postaviť na odpor.

Ochromiť velenie

Sýrske vojská rozšírili obranu v údolí Bikáa. Roztiahli ju do šírky 30 kilometrov a do hĺbky 20 kilometrov. Na zasadnutí najvyššieho velenia izraelskej armády pod vedením ministra obrany Ariela Šarona sa rozhodli zničiť ju. Operácia sa začala 9. júna o štvrtej ráno.

Izraelčania prvý raz na svete výdatne nasadili na prieskum bezpilotné lietadlá a zistili postavenie vojsk, rozloženie raketových základní, zmapovali letiská. Priamy televízny prenos vysielali na veliteľské stanovištia.

Pred priamym útokom na ciele skupina lietadiel zneškodnila rádiové spojenie sýrskych vojsk v údolí Bikáa. Odpaľovacie rampy zostali nefunkčné. Dielo zavŕšili Izraelčania samonavádzacími rádioraketami.

Namiesto signálov a rozkazov počúvali Sýrčania len rôzne rušivé zvuky - 12 minút intenzívny šum, 5-7 minút praskanie veľkej sily, ktoré rušilo všetky rozkazy velenia. Potom videli na obrazovkách desiatky úplne protichodných rozkazov velenia.

Generálplukovník Grigorij Petrovič Jaškin, v tom období veliteľ sovietskych poradcov v Sýrii, spomínal: „Všetky prijímače sýrskych komplexov boli vystavené rušeniu veľmi veľkej sily na všetkých vlnových frekvenciách. Aby sme ich mohli oslabiť, museli by sme vyvinúť prinajmenej 20- až 30-násobnú silu. Žiaľ, také prostriedky Sýrčania nemali. Nemali sme ich ani my.“

Izraelčania zneškodnili nepriateľské obranné systémy raketami zem - zem, reaktívnym delostrelectvom, pričom použili náboje, ktoré na cieľ navádzali laserovým lúčom. Sýrska obrana sa nezmohla na nijaký odpor, bola rozvrátená.

Čítajte viac:

Palestínsky spisovateľ Saleh: Za terorizmom je i falošná politika USA

Pohroma

O 10-12 minút po raketovom údere zaútočilo na sýrske pozície okolo sto izraelských lietadiel. Nalietavali v skupinách po 2-6 stíhačkách bombardéroch. Mali inštalované zariadenia, ktoré zabraňovali vzniku kondenzovanej stopy, čo sťažovalo zachytiť ich zrakom. Použili rôzne druhy bômb - obyčajné, kazetové, kumulatívne i samonavádzacie.

Na obranu vzlietli sýrske lietadlá. Chalíl Vazír, známy skôr ako Abú Džihád, ktorý bol čelným funkcionárom Organizácie pre oslobodenie Palestíny, zaznamenal: „Pred našimi očami sa odohrával veľmi tragický obraz. Izraelské stíhačky zostreľovali sýrske lietadlá jedno za druhým a podpora Zjednotených ozbrojených síl zo zeme bola neúčinná.“

Chalíl Vazír, fanatický prívrženec svojho hnutia, nevidel príčinu porážky na strane odbojníkov. Napísal: „Sionisti mali k dispozícii moderné F-14, F-15 a F-16, kým Sýrčania v tom období zväčša len zastarané MiG-y. Pripomínalo to preteky medzi najnovším Ferrari a starou Toyotou. Nech by si bol akýmkoľvek dobrým vodičom, nemáš nijakú šancu na víťazstvo.“

Približne sto izraelských lietadiel zostrelilo 80 až 100 sýrskych. Pritom Izraelčania stratili jediný stroj a aj ten bol len poškodený.

Čítajte viac:

Hitlerovi zdrogovaní vojaci: Členovia wehrmachtu sa dopovali pervitínom

Smrteľné nebezpečenstvo

V najbližších dňoch išlo už o holú existenciu. Izraelčania rýchlo prenikli až k Bejrútu, uzavreli časť, kde sídlilo vedenie OOP, a chcelo ho odtiaľ vypudiť. Útok podporovala aj juholibanonská armáda pod vedením majora Haddáda. Bol bleskový a OOP oznámilo kapituláciu.

Už 11. júna Izraelčania ohlásili, že ciele ich vojenskej výpravy boli splnené. Podľa medzinárodných dohôd museli príslušníci OOP opustiť Libanon. Postupne odišli do Alžírska, Tuniska, Sýrie, Iraku a inde. Inak sa vyvíjala situácia na sýrskom fronte. Izraelčania plánovali zaútočiť na nepriateľa v strednom Libanone, tam ho obkolesiť a zničiť.

Ďalšie zoskupenie dostalo za úlohu stočiť sa od Bejrútu a zo severu zaútočiť na Sýrčanov. Izraelčania zároveň vyslali tankovú divíziu, aby po komunikácii Bejrút - Damask prenikla na okraj sýrskeho hlavného mesta. Izraelčania mohli potom diktovať podmienky.

Útok sa začal delostreleckým a leteckým prepadom. Boli také mohutné, že rozvrátili obranu. Izraelčania vyradili z boja 28 protilietadlových raketových systémov, zničili letiskové plochy, komunikačné uzly, veliteľské stanovištia.

Tanky sa dostali takmer až k ceste do Damasku. Mesto s tretinou obyvateľstva v krajine a s polovicou jej hospodárskeho potenciálu zostalo bez protileteckej ochrany. Napokon sýrske tanky ruského pôvodu sa osvedčili lepšie ako izraelské anglického a amerického pôvodu. Zastavili útok a vrátili frontovú líniu o pätnásť kilometrov.

Dňa 11. júna 1982 o 12. hodine sýrsky prezident Háfiz Asad, otec dnešného prezidenta Bašára Asada, nariadil zastaviť bojové operácie. No na Blízkom východe ešte dlhé roky prepukávali vojny. Nebo nad Sýriou často zostáva zamračené.